Hospodárstvo eurozóny v treťom štvrťroku tohto roka medzikvartálne vzrástlo o 0,4 % a ekonomika celej Európskej únie sa zväčšila o 0,3 %. Najväčší medzikvartálny rast zaznamenala Litva, a to o 6,1 %.

Podľa aktuálnych predbežných údajov Národnej banky Slovenska hrubý zahraničný dlh Slovenska dosiahol v auguste 64,956 mld. USD. Oproti júlu to znamenalo nárast o 1,04 mld. USD.

Celkové príjmy štátneho rozpočtu pritom ku koncu novembra tohto roka dosiahli 9,261 mld. eur, čo znamenalo ich medziročný pokles o 9,1 %. Celkové výdavky naopak medziročne stúpli o 9,7 % na 10,837 mld. eur.

Inflácia meraná indexom spotrebiteľských cien sa v rámci Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj v októbri medziročne zvýšila o 0,2 %, na Slovensku vzrástla o 0,4 %, ale pri vyjadrení harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien bola inflácia v SR negatívna, a to na úrovni -0,1 %.

Dohodu o poskytnutí pôžičky by po odsúhlasení vládou mal v mene SR podpísať guvernér Národnej banky Slovenska Ivan Šramko.

Podľa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR najväčšími

V prvom polroku tohto roka v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka podiel Ruska na exporte tovarov EÚ sa znížil z 8 % na 6 % a podiel na dovoze tovarov klesol z úrovne 12 % na úroveň 9 %, Rusko však zostalo tretím najväčším obchodným partnerom únie po USA a Číne.

Slovenský zákon o strategických podnikoch sa dostal aj na stránky renomovaného ekonomického denníka Financial Times. Ten o ňom píše ako o kontroverznej právnej norme, ktorá môže viesť ku korupcii.

Termín na odstránenie nadmerného deficitu do roku 2013 považuje rezort financií za adekvátny. Rozpočet verejnej správy prijatý minulý týždeň však podľa hovorcu ministerstva financií Miroslava Šmála predpokladá ešte ambicióznejšiu konsolidáciu.

Inštitút finančnej politiky Ministerstva financií SR zásadne nesúhlasí s preradením Slovenska Európskou komisiou medzi vysoko rizikové krajiny vzhľadom na dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Komisia totiž nebrala v úvahu plán ďalšej fiškálnej konsolidácie.