Index podnikateľského prostredia, ktorý na základe vlastného prieskumu pripravuje Podnikateľská aliancia Slovenska, po dlhom období poklesov v treťom štvrťroku mierne vzrástol.

Dôvodom revízie zákona o štátnom rozpočte, ktorou sa už v stredu zaoberá vláda, je podľa hovorcu ministra financií Martina Jaroša nesúlad medzi rozpočtom, ktorý prijala bývalá vláda a ekonomickou realitou.

Podľa predbežných údajov Národnej banky Slovenska sa v siedmom mesiaci tohto roka zvýšil hrubý zahraničný dlh Slovenska o 2,607 mld. USD a dosiahol 61,395 mld. USD

V medziročnom porovnaní je bilancia bežného účtu platobnej bilancie ku koncu júla stále lepšia o bezmála 290 mil. eur, za čo môže predovšetkým priaznivejší vývoj obchodnej bilancie v tomto roku

Deficit štátneho rozpočtu počas októbra už prekročil aj rozpočtom stanovených 3,746 mld. eur. Napokon sa však opäť znížil a ku koncu mesiaca predstavoval 3,373 mld. eur.

Slovenská premiérka Iveta Radičová po zasadnutí Európskej rady uviedla, že lídri sa dohodli na nevyhnutných riešeniach, ktoré zabezpečia stabilizáciu európskeho regiónu a stabilizáciu európskej ekonomiky, a teda kvality životnej úrovne občanov Slovenska a EÚ.

Predseda EK je otvorený „obmedzenej“ zmene Lisabonskej zmluvy, pokiaľ bude znamenať prísnejšie rozpočtové pravidlá pre štáty európskej dvadsaťsedmičky. Zároveň však jednoznačne odmietol žiadosť Nemecka, aby boli hlasovacie práva odopreté tým krajinám eurozóny, ktoré vážne porušujú princípy európskej menovej únie.

V strednej Európe a v Pobaltí by malo byť Slovensko podľa aktuálnej prognózy Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBRD) v tomto roku najrýchlejšie rastúcou ekonomikou so 4-percentnou dynamikou. V budúcom roku by mala rýchlejšie rásť iba ekonomika Litvy.

Celkový výnos daní a odvodov v posledných rokoch nekopíruje podľa Ministerstva financií SR vývoj makroekonomického prostredia.

V rámci eurozóny bola septembrová medziročná inflácia na úrovni 1,8 %, v rámci celej Európskej únie na úrovni 2,2 %, na Slovensku bola medziročná inflácia 1,1 %.