Systém sociálneho zabezpecenia bude v budúcnosti pozostávat z dvoch pilierov. V jednom z nich si budú obcania sporit povinne a v druhom dobrovolne. Vyplýva to z vcerajšieho úvodného slova podpredsedu vlády Ivana Mikloša, ktorý odznel na konferencii Nadácie F. A. Hayeka.

S reformou sú však spojené niektoré riziká, dodal vicepremiér. Do úvahy však treba brat predovšetkým to, že priebežné financovanie má velké nedostatky. Je to hlavne to, že výnosy v nom sú závislé od miezd. I. Mikloš poznamenal, že „prvý pilier bude len docasný pokial si všetci ludia nenašetria na dôchodok“. I. Mikloš oznacil za riziká reformy výkyvy kurzov cenných papierov, obmedzené možnosti slovenského kapitálového trhu z hladiska investovania a posilnovanie koruny, ktoré môže viest k znehodnocovaniu výnosov. Pre reformu systému dôchodkového zabezpecenia je zrelé nielen Slovensko. Sú na to demografické dôvody.

V súcasnosti je 16% obyvatelov západnej Európy vo veku nad 65 rokov. Avšak v roku 2050 bude táto kategória predstavovat až tridsatpercentné zastúpenie na celkovej populácii. To všetko má vážne dôsledky najmä v súvislosti s nákladmi dôchodkových systémov, osobitne v Európe, kde sú jednotlivé dôchodkové schémy znacne štedré. Budú však sociálne i financne udržatelné aj v strednodobom, prípadne dlhodobom casovom horizonte?

Ukazuje sa, že najschodnejšou cestou je popri priebežnom financovaní aj kumulovanie dávok platených zamestnancami a zamestnávatelmi a ich investovanie do perspektívnych aktívnych obchodov. Tento trend sa zdá byt priechodnejší v porovnaní s tým, co sa deje dnes – púhe „recyklovanie“ získaných prostriedkov a ich vyplácanie súcasným dôchodcom už na udržanie dnešnej úrovne nebude o niekolko rokov stacit.

Rezort financií je presvedcený, že po spustení reformy dôchodkového systému by mal dohlad nad správcovskými spolocnostami vykonávat Úrad pre financný trh (ÚFT). Do kompetencie úradu, ktorý vykonáva dohlad nad financným trhom, by teda mohli patrit aj správcovské spolocnosti. Druhá alternatíva, o ktorej sa uvažuje v návrhu koncepcie dôchodkovej reformy, pocíta s vytvorením novej kontrolnej inštitúcie. „Dve kontrolné inštitúcie by sa tiež mohli dostat do kompetencného sporu,“ dodal Mikloš.

Podla návrhu koncepcie, ktorý je v súcasnosti v pripomienkovom konaní, môžu byt správcovskými spolocnostami iba novovzniknuté inštitúcie. Pri spracovávaní návrhu ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny zvažovalo, ci by správu uložených aktív v kapitalizacnom pilieri navrhovanej dôchodkovej reformy nemali vykonávat aj už existujúce financné inštitúcie. Ako Mikloš dodal, reforma bude stimulom rozvoja slovenského kapitálového trhu, avšak predpokladané posilnovanie kurzu slovenskej koruny obmedzí zhodnocovanie korunových aktív v zahranicí. Rizikom reformy je podla ministra Mikloša vývoj akciových trhov, ktorý by ovplyvnoval výnosovost a zhodnocovanie vkladov v druhom pilieri nového systému.