Začalo sa to všetko jednou panskou zábavkou. V lete v roku 1932 gróf Guiseppe Volpi di Misurata pozval priateľov na priestrannú terasu svojho benátskeho hotela Excelsior, aby im premietol americký film Roubena Mamouliana Dr. Jekyl a Mr. Hyde a neskôr aj iné. A od toho dňa sa datuje vznik filmových festivalov. Tie sú dnes už „ľudovou zábavou“, hoci sa na nich pravidelne objavujú aj celebrity. Závisí však od toho, kde a kedy sa festival koná a akú má prestíž.
S pojmom filmový festival sa spája číslo tisíc – toľko sa ich vraj koná na celom svete. Môže to byť pravda, ak sa festivalom nazve aj prehliadka menšinových žánrov, ktorá trvá dva-tri dni. „Oficiálny kalendár festivalov, ktoré zverejňujú najvýznamnejšie svetové periodiká, evidujú niečo vyše dvesto podujatí. Ak aj tento výber podrobíme prísnej selekcii, napočítame menej festivalov, ako je v kalendári mesiacov,“ hovorí Peter Nágel, programový riaditeľ Medzinárodného filmového festivalu (MFF) v Bratislave. Ten si do svojich análov začína písať päťku, keďže štvrtý ročník sa pred niekoľkými dňami skončil.
Populárne a významné svetové festivaly majú za sebou zväčša niekoľko desaťročí. Kedysi sa festivaly klasifikovali podľa písmen. „Tie tzv. A festivaly mali zväčša význam a prínos pre kinematografiu, ktorá je už dnes jedným z najpopulárnejších a najľudovejších umeleckých fenoménov. ‚Áčka‘ uvádzali iba premiéry, filmy, ktoré sa do festivalu hrali iba v domovskej krajine. Takých festivalov bolo donedávna dvanásť, ale dnes nie všetky spĺňajú tento rozmer. Naopak, napríklad festival v Rotterdame alebo Festival Sundance stierajú v posledných rokoch biele miesta na kinematografickej mape sveta,“ dodáva
P. Nágel.
Tradície, publicita a financie
Festivaly v Cannes, Benátkach, Karlových Varoch a Berlíne majú tradíciu, ohromnú publicitu a ohromujúce rozpočty. Predovšetkým v úvodných rokoch festivaly, ktoré sa konali v kúpeľných a výletných miestach, mali jedinú úlohu – zabávať a ponúkať hosťom niečo navyše, pričom sa na festival vždy pozvala nejaká hviezda, aby mu dodala lesk. Pre mnohé z nich to platí doteraz. K tým významnejším ešte odborníci zaraďujú festivaly v Rotterdame, Locarne, San Sebastiane a Mannheime.
Film je dnes však ešte aj výborným obchodným artiklom a biznis s ním spojený sa robí predovšetkým na významných filmových festivaloch. Napríklad v Cannes sa počas prehliadky uvedie 700 až 800 filmov a popri nej funguje aj filmový trh. Ak na ňom ktorýsi distribútor chýba, znamená to, že v tomto biznise nemá významné postavenie. Takže filmové festivaly sú aj na to, aby sa premietalo, stretlo niekoľko odborníkov, porota, predviedli herci, a predovšetkým aby sa predávali filmy.
Festivaly aj niečo stoja a rozpočet na niekoľkodňovú slávu sa pohybuje v miliónoch eur, prípadne dolárov.
Karlove Vary v tomto roku oficiálne priznali rozpočet 130 miliónov českých korún. Jeden z najprestížnejších festivalov v Cannes stojí približne 30- až 40-tisíc eur, Berlín minie 10- až 15-tisíc eur a Benátky okolo 20-tisíc eur, pretože v poslednom období znižujú počet uvádzaných filmov. Počet filmov sa v posledných rokoch neuznáva ako vhodný ukazovateľ veľkosti alebo významu festivalu.
Samozrejme, aj návštevníci prispejú svojou troškou, nielen na vstupenky, ale aj na ubytovanie a ďalšie služby. Napríklad návštevnosť malého prímorského mestečka Cannes stúpne na troj- až štvornásobok. A podobne je to aj v ostatných mestách a mestečkách. Tie sa zase podieľajú na financovaní festivalu. Komunálne zdroje tvoria v niektorých mestách polovicu rozpočtu festivalu.
Slovenská krutá realita
Na Slovensku zahraničné festivalové rozpočty neplatia. Festivaly sa hradia väčšinou z verejných zdrojov, zo sponzorských financií. V tomto roku dostali dva významnejšie festivaly na Slovensku – bratislavský MFF
a trenčiansky ART Film, ktoré majú pomerne široký záber – po päť miliónov korún od štátu. Usporiadatelia sa tešili, daňoví poplatníci o tom zrejme nemajú ani tušenie. Diskusie o tom, kto má prispievať na podujatie, ktoré si vymyslelo niekoľko nadšencov a oslovilo pár desiatok tisíc ľudí, sa vedú naďalej. A nebude im koniec, pokiaľ sa na Slovensku sponzorstvo neupraví legislatívne. Konkurencia v segmente filmové festivaly nie je u nás veľmi veľká. Okrem troch významnejších podujatí, dve sme už spomenuli a tretím je Festival horských filmov v Poprade, ktorý má deväť rokov, sa ich ešte koná asi dvanásť. Tieto premietania sa členia podľa žánrov a tematík, prípadne obsahu premietaných filmov (cestopisné, etnografické, ekologické, erotické atď.), ich periodicita aj úroveň je rôzna.
Potrebujeme vlastne filmové festivaly, keď na Slovensku zatiaľ málokto na kultúrne podujatie tohto typu „vyhodí“ niekoľko miliónov? Aj takéto otázky prídu na um, najmä tým, ktorí radi porovnávajú. Nuž, skutočne, slovenské filmové festivaly, z ktorých iba tri-štyri možno považovať za významnejšie, sa rozpočtom, počtom uvádzaných filmov, návštevnosťou či honosnosťou nemôžu s veľkými zahraničnými festivalmi porovnávať. Riaditeľ ART Filmu Peter Hledík položartom-polovážne tvrdí, že celý rozpočet na jeden ročník jeho festivalu je menší ako náklady na deň karlovarského. A na otázku, či takéto prehliadky potrebujeme, dávajú odpoveď diváci. Bez nich by totiž festival nebol festivalom, a tých niekoľko nadšencov a odborníkov, ktorí sa rozhodli vzdelávať publikum a ponúknuť mu v krátkom časovom rozmedzí desiatok lahôdok, by sa muselo poobzerať po inej „zábavke“. A opačne – kvalitné projekcie, ktoré ponúknu viac, ako možno vidieť v kinách počas roka, pritiahnu divákov. Tam, kde je veľa vnímavých očí a uší, prídu sponzori.
Ide o symbiózu, ktorá svedčí každému kultúrnemu podujatiu na svete, iba na Slovensku sa jej veľmi nedarí. Aj keď istý posun už možno pozorovať. Jedným z významných sponzorov MFF Bratislava je firma Heineken, ktorá po minuloročnej skúsenosti s „papučovou nocou“, keď sa počas nočného premietania podávalo aj pivo, v tomto roku zvýšila vložený kapitál. Išlo o komunikačný projekt šitý na mieru, ktorý sa vydaril. Ak sa sponzor identifikuje s projektom, ktorý podporuje, je ochotný postupne „prihadzovať“. Dnes už ani na Slovensku neplatí – zaplať a zabudni.
Symbióza kvality a rozpočtu
Zorganizovať a zaplatiť filmový festival na Slovensku nie je žiadna hračka. S tichou závisťou môžu Slováci sledovať, ako sa v Česku ČSOB v marketingovej komunikácii priznáva k partnerstvu s MFF Karlove Vary, a tak prezentuje nielen seba, ale aj festival.
„Ak chcete z festivalu vytvoriť produkt, ktorý by bol zaujímavý aj pre sponzorov a zadávateľov reklamy, musíte zabezpečiť nielen dobré filmy, ale aj kvalitný sprievodný program. Všetko závisí od rozpočtu, kredit festival získa iba vtedy, ak ho uznajú aj významné medzinárodné filmové inštitúcie,“ hovorí riaditeľ MFF Bratislava Vladimír Krajniak. Nuž, v tomto sa MFF Bratislava darí, pretože má medzinárodnú súťaž s porotou, ktorá reprezentuje Svetovú federáciu filmových kritikov, ponúka osem sekcií a je podľa viacerých parametrov najväčší na Slovensku počtom filmov, predstavení, divákov i rozpočtom.
V zahraničí na veľkých festivaloch sponzori a partneri radi prezentujú a demonštrujú svoj zástoj a vklad do festivalu. „Každý si názor o festivaloch utvára práve na porovnávaní s významnými zahraničnými festivalmi a ‚logicky‘ očakávajú, že to isté sa bude diať aj na Slovensku,. Nuž, nedeje sa to pre mnohé príčiny,“ hovorí P. Nágel. Stručne ich možno zhrnúť do slov tradícia, kinematografická vyspelosť, ekonomický potenciál nielen krajiny, ale aj regiónu, v ktorom sa festival koná, či miesta, kde sa premieta. Na čo vlastne treba niekoľko miliónov korún? To je najčastejšia otázka, keď sa začína hovoriť o peniazoch v súvislosti s festivalmi.
Napríklad filmy treba doviezť. Dnes sú aj ich kópie cenné, takže sa neposielajú obyčajnou poštou, ale kuriérom, a dopravu platí usporiadateľ. Filmy na festival sa predávajú a cena sa určuje podľa počtu premietaní. Ceny sa pohybujú od 250 eur až po 2 500 dolárov. Kópia sa na festivale zväčša zdrží dva-tri dni, inak by sa museli platiť premietacie práva a licencie, a to už je iná „paleta“ – tak okolo tritisíc dolárov. Závisí to od toho, aké kontakty si usporiadatelia vybudujú, ale aj aké s nimi majú producenti skúsenosti. Ak sa napríklad na MFF Bratislava premieta 150 filmov, a z toho 90 percent z nich je zaťažených poplatkami, rozpočet sa nevyhnutne vyšplhá na dvadsať miliónov a viac. V tomto roku už usporiadatelia festivalu dostali aj malé zľavy, keďže kredit festivalu postupne stúpa.
Filmy, samozrejme, treba dabovať alebo simultánne prekladať, takže to sú ďalšie položky. Navyše treba platiť ubytovanie, pobyt členov poroty a, pravdaže, nejakého významného hosťa. Potom festivalu zaplatiť dostatočnú reklamu, aby sa o ňom dozvedelo čo najviac ľudí.
Reklamným ťahákom a novým prezidentom bratislavského MFF sa v tomto roku stal bývalý slovenský minister kultúry, herec a politik Milan Kňažko. Podarí sa mu pre bratislavský festival zohnať najmenej sto miliónov korún, aby sa priblížil svojmu hereckému kolegovi s festivalu v Karlových Varoch Jiřímu Bartoškovi? „Sme skromnejší. V prvom rade sa budeme snažiť získať silných partnerov, usilovať o užitočnú spoluprácu s partnermi, ktorí nás chcú podporiť, a najmä by sme sa mali snažiť nepodobať na iných,“ hovorí M. Kňažko. Myslí tým, samozrejme, zameranie a význam festivalu, nie oslovovanie sponzorov a donátorov. V tom by sa totiž už aspoň jeden filmový festival na Slovensku veľmi rád podobal na tie významnejšie zahraničné. Karlove Vary sú veľkým konkurentom, ale zároveň výzvou. Manažment MFF Bratislava sa každý rok posúva smerom k Európe a ašpiruje na vstup do Medzinárodnej federácie filmových producentov, s Európskou filmovou akadémiou koncipuje sekciu Európsky film. Originalitou festivalu je sekcia Nezávislé kino, ktorá ponúka výnimočné filmy vo svojej štruktúre, ktoré podporujú skôr inovácie ako variácie. „Sú to skôr diela, ktoré vytvorili filmári zaujatí a kompetentní. Potvrdzujú tézu, že kinematografia je jednoznačne samostatným umeleckým druhom, intelektuálnou zábavou vhodnou na ďalšie a nové interpretácie,“ dodáva Martin Ciel, zostavovateľ sekcie Nezávislé kino pre MFF Bratislava. Slovenský film Quarteto Laury Sivákovej z producentskej dielne R. Biermana, ktorý festival MFF Bratislava otváral, sa stal aj diváckym víťazom festivalu. Aspoň to.