Britské ministerstvo zahraničných vecí ešte na sklonku minulého roka požiadalo firmy ExxonMobil, BP Amoco, Shell a Chevron, aby publikovali údaje o aktivitách a platbách, ktoré sa týkajú Angoly a jej štátnej ropnej spoločnosti Sonangol. BP už v týchto dňoch pripravuje stanovisko, ktoré má odpovedať na základné otázky – aká je ťažba ropy v Angole, aké sú úhrady určené vláde v Luande a aká je výška daní a odvodov. Tento bezprecedentný krok zrejme vážne znepokojil angolskú vládu, ktorá je pod čoraz väčším tlakom nevládnych organizácií. Tie totiž žiadajú korektné údaje, ktoré by mohli svedčiť o narastajúcej korupcii v angolskom ropnom priemysle.

Do ťažkej situácie sa dostáva aj BP Amoco, pretože už tento rok začne ťažbu na ropných poliach v Girassole a obáva sa, že uverejnenie požadovaných údajov by mohlo narušiť dôvernosť obchodných vzťahov s angolským partnerom.

Nejde tu však len o ropu samotnú, pretože na Angolu sa začala upriamovať pozornosť vzápätí po zbrojárskom a korupčnom škandále, ktorý sa týkal francúzskej štátnej ropnej spoločnosti Elf Aquitaine.

Celý problém má teda širšie pozadie, na čo upozornila aj Organizácia spojených národov, ktorá chce, aby sa v obchode s Angolou uplatňovala podstatne väčšia transparentnosť – to by mohlo napomôcť skončeniu dlhoročnej občianskej vojny medzi vojskami Jonasa Savimbiho (UNITA) a ústrednou vládou v Luande.

Takzvanú „diagnostickú štúdiu“ o značne nepriehľadnom angolskom ropnom sektore podporuje aj Medzinárodný menový fond, ktorý začal realizovať program monitorovania ekonomickej reformy v Angole.

Aj to je určitý inštrument potrebný na dosiahnutie vyššej transparentnosti v existujúcich finančných tokoch medzi angolským štátom a zahraničnými ropnými spoločnosťami.

Niektoré medzinárodné inštitúcie, napríklad Human Rights Watch však spochybňujú limitovaný záber spomínanej „diagnostickej štúdie“, pretože angolská vláda v minulosti, minimálne v ostatnej dekáde, veľmi často porušila svoje reformné záväzky. Viaceré nevládne organizácie tiež žiadajú, aby sa publikovalo podstatne viac informácií, najmä tých, ktoré prekračujú rámec ropného priemyslu. Ide napríklad o banky, ktoré sa angažujú v úveroch garantovaných zásobami angolskej ropy, pričom ide rádovo o miliardy dolárov.

V tejto, pre niektoré ropné spoločnosti vypätej situácii, publikoval BP Amoco svoje hospodárske výsledky za rok 2000 a konštatoval čistý ročný zisk vo výške 14,2 miliardy dolárov /9,7 miliardy libier/.

Ukazovateľ na tejto úrovni dosiahla firma iba tri raz v jej dlhej histórii, teda predstavuje v každom prípade určitý rekord.

Prezident British Petroleum/Amoco John Browne však musí odrážať početné útoky, ktoré vyplývajú z narastajúcej nespokojnosti ohľadne cien pohonných hmôt vo Veľkej Británii.

Browne tvrdí, že na rekordnom zisku za rok 2000 sa v hlavnej miere „podpísali“ úspory v nákladových položkách, najmä po fúziách British Petroleum so spoločnosťou Arco a s americkou Amoco / k nej došlo už v roku 1999 /, no obidve sa definitívne skompletizovali až v závere uplynulého roka.

Tieto fúzie sa tiež mali prejaviť v prudkom náraste profitability BP, pričom výnos kapitálových investícií dosiahol 23% v porovnaní s 13% v roku 1999. BP tiež oznámil, že dividendy z jednej akcie dosiahli na konci roka 2000 20,5 centa.

Vďaka uvedeným dvom fúziám sa zvýšila ťažba ropy a zemného plynu o 4%, čo s ďalšími faktormi umožní, aby kapitálové investície mohli v roku 2001 predstavovať takisto rekordnú úroveň vo výške 12-13 miliárd dolárov.

Do tejto chvíle sa však nevie, aká časť týchto zdrojov sa bude realizovať v rámci expanzie BP Amoco v Angole…