Deficit zahraničného obchodu a platobnej bilancie zostáva na Slovensku na neudržateľne vysokej úrovni. Platobná bilancia je tohto roku v prebytok vďaka prílevu priamych zahraničných investícií a preto môže nimi vykryť spomínaný deficit. Táto priaznivá situácia nebude trvať dlho. Upozorňuje Svetová banka v štúdii Prehľad rozvojovej politiky, ktorú prezentovala 12. novembra tohto roku na seminári pre odbornú verejnosť.
Súčasné hospodárske politiky podľa Svetovej banky umožnia zamestnať menej ľudí, najmä menej kvalifikovaných pracovníkov. „Ekonomická politika sa zatiaľ zameriava na stimuláciu investícií, avšak budúci rast je závislý aj na zvyšovaní zamestnanosti, ktorá je v súčasnosti len na úrovni 50 % populácie v produktívnom veku a tým je jedna z najnižších spomedzi všetkých štátov strednej a východnej Európy,“ tvrdí Svetová banka.
Slovenskú republiku delí od členstva v Európskej únii ešte poldruha roka, čo jej ponúka možnosť riešiť základné otázky. Svetová banka preto novej vláde navrhuje, aby využila toto obdobie na dosiahnutie niekoľkých cieľov:
1) Obmedziť podnikové dotácie, bežné aj kapitálové a záruky, ktorých súčasný objem je na úrovni 6 % hrubého domáceho produktu je najvyšší zo všetkých reformujúcich sa východoeurópskych krajín, vrátane zníženia tej podpory poľnohospodárstva, ktorá nie je v súlade so spoločnou poľnohospodárskou politikou Európskej únie (CAP) a podstatného obmedzenia transferov železniciam,
2) Presmerovať programy výdavkov namiesto ich rozširovania tak, aby docielili súlad s kritériami financovania štrukturálnych fondov, sem patrí aj pomoc pri zveľaďovaní Bratislavy ako centra ekonomického rastu
3) Zvýšiť dôchodkový vek na 65 rokov pre všetkých s cieľom zabezpečiť udržateľnosť dôchodkového systému z verejných prostriedkov bez masívneho vzrastu fiskálneho deficitu v dôsledku demografických faktorov,
4) Odložiť plánované zníženie príjmov uvažované v rámci Predvstupového ekonomického programu (z 38 % HDP v roku 2000 na 35 % z cieľových 33 % v roku 2004), kým nedôjde k realizácii očakávaného zníženia výdavkov.
5) Vyvážiť daňové zaťaženie ústupom od daní z objemu miezd, predovšetkým zdravotných a nemocenských príspevkov, a zvýšeným iných daní, napríklad zjednodušením systému vrátenia dane z pridanej hodnoty, zdanením extrémnych príjmov v plynárenstve, znížením daňovej stimulácie investorov na úroveň kompatibilnú s Európskou úniou a zdanením všetkých osobných príjmov – vrátane prídavkov na deti, ak ostanú plošné – daňou z príjmu fyzických osôb,
6) Urýchliť realizáciu plánovaných taríf elektrickej energie a plynu, podľa potreby s cielenou kompenzáciou pre spotrebiteľov s nízkymi príjmami,
7) Využiť privatizačné príjmy zo zahraničia na prednostné zníženie zahraničného dlhu pred domácim oddlžením, vyhnúť sa ďalšej stimulácii domáceho dopytu,
8) Začať privatizáciu výroby energie, zvlášť jadrovej a zvlášť tepelnej, ako aj pôdy neidentifikovaných vlastníkov,
9) Zvýšiť flexibilitu trhu práce, ktorá je jednou z najnižších spomedzi kandidátskych krajín,
10) Urýchliť proces riešenia zadlženosti s cieľom zjednodušiť druhé kolo prevodu vlastníctva majetku, ktorý bol získaný pochybným spôsobom za Mečiarovej vlády a odstrániť hlavnú prekážku pri poskytovaní bankových úverov malým a stredným podnikom,
11) odstrániť obmedzenie vnútroštátneho obchodu v rámci Česko-slovenskej colnej únie.
Juraj Renčko si myslí, že cieľom opatrení by malo byť dosiahnutie makroekonomickej rovnováhy, ktorá sa však nedosahuje permanentnými reštrikciami. Kvôli tomu je potrebných päť kľúčových reforiem. Prvou je reforma trhu práce. „Krajina s takmer 20 % mierou nezamestnanosti si nemôže dovoliť rigidný trh práce. Slovenský trh práce je rigidný tak z priestorového, tak ako aj zo sektorového a kvalifikačného hľadiska,“ hovorí Juraj Renčko. Zákonník práce, ktorý bol prijatý podľa prognostika fixuje rigiditu trhu práce.
„Trh práce v súčasnej podobe je inštitucionálnym zlyhaním všetkých inštitúcií na legislatívnom procese. Reforma trhu práce je na prvom mieste. Slovensko ju potrebuje dokončiť pred vstupom do Európskej únie,“ dodáva prognostik. Reforma súdnictva je poslednou reformou, ktorá súvisí s transformačným systémom. Reforma verejných financií a dôchodkového systému je výzvou pre tretie tisícročie.
Podľa J. Renčka mimoriadne dôležitá je reforma verejnej správy, pretože decentralizácia umožňuje demokratizáciu spoločnosti ako celku.
„Reforma verejných financií sa môže stať významnou komparatívnou výhodou Slovenska,“ mieni Juraj Renčko.
Svetová banka si myslí, že súbežne s navrhovanými opatreniami by mala vláda do svojho plánu zaradiť aj nasledovné ciele:
1) V oblasti sociálnej ochrany po inicializovaní zvýšenia odchodu do dôchodku aby sa zabezpečila udržateľnosť prvého piliera, začať postupný prechod k povinnému plne financovanému druhému pilieru, aby sa zvýšila reprodukčná miera dôchodkov.
2) V oblasti zdravotníctva zastaviť rast dopytu po zdravotnej starostlivosti a zvýšiť účinnosť a vyrovnanosť mechanizmov financovania.
3) V oblasti školstva konsolidovať vzdelávacie zaradenia a ich personál na ich základnej a strednej úrovni.
Kvôli tomu by sa malo strednodobé a programové rozpočtovanie zmeniť ba nástroj fiskálneho plánovania. Súčasne by sa mali periodicky zisťovať štatistické údaje o rodinných účtoch, ktoré sú kľúčovým nástrojom pre realizáciu politík. Svetová banka si myslí, že by sa mala dokončiť decentralizácia a spustiť zásadná reforma sektoru spravodlivosti.