Tenista Dominik Hrbatý sa stal investorom roka 2002 v hre Burzuj zameranej na online obchodovanie na amerických akciových trhoch NYSE, NASDAQ a AMEX, ktorú na svojej webovej stránke prezentovala spoločnosť RM-S Market, o. c. p., a. s. (písali sme o nej v PROFITE č. 50/2002), keď sa kúpou akcií prepracoval až k 893,53 % výnosu portfólia. D. Hrbatý si na začiatku minulého roka kúpil akcie za 0,93 USD, pričom v závere roka sa ich cena vyšplhala až na 17 USD.

PROFIT sa ho preto opýtal na jeho názor a skúsenosti s investovaním:

„Na Slovensku ľudia nie sú zvyknutí zhodnocovať svoje ťažko zarobené peniaze. Pretože u nás nikdy nič také nebolo, rozbehlo sa to až pred niekoľkými rokmi a ľudia sú ešte nedôverčiví. Zväčša ich dávajú do bánk na bežné účty alebo krátkodobé (mesačné) a dlhodobé (ročné) sporenie. Vo svete je však bežné, že ľudia investujú, či už do fondov alebo do akcií, aby mali prilepšenie k penzii, alebo aspoň trochu navýšené prostriedky. Ja mám k tomu veľmi konzervatívny postoj, nehrniem sa do toho, pretože nerád riskujem. Myslím si však, že je to veľmi dobrá a vo svete celkom bežná vec. Vonku majú takmer všetci aspoň určitú sumu vo fondoch alebo v akciách. Niektorí na skúšku, či im to vyjde. Dúfajú, že môžu na tom zbohatnúť. Väčšina však iba skúša, či bude mať šťastie a zhodnotí dobre svoje peniaze.“

Radšej neriskujem

„A či je dobré online investovanie? Ja som to vlastne skúsil prvýkrát v živote, aj to len prostredníctvom hry Burzuj. Je to veľmi dobrá skúsenosť. Je to zábavné. V tomto prípade som mal stopercentné šťastie! Ale asi dva-tri týždne som surfoval po internete, pravidelne som navštevoval stránku newyorskej burzy, hľadal som. Vedel som, ktoré akcie by podľa obchodovateľnosti mohli ísť hore. Záleží najmä na tom, koľko účastín sa kúpi a predá. Pozeral som, ‚brovsoval‘ a našiel som nejaké z technologického sektora, ktoré môžu veľmi rýchlo vyletieť, no aj padnúť.

Ale človek musí mať najmä dostatok času, aby sa takýmto spôsobom mohol o svoje financie starať. Pokiaľ vedie klasický život s osemapolhodinovým pracovným časom, má zväčša čas večer surfovať na internete a všetko kontrolovať. Myslím si, že v takom prípade je to veľmi výhodné, pretože človek má možnosť sám sa rozhodnúť čo s peniazmi alebo akciami. A môže tak urobiť ihneď, aj o polnoci. Ak je však niekto časovo vyťažený, tak ako napríklad ja, že mu približne štrnásť hodín denne zaberá tenis alebo niečo iné, vtedy je veľmi výhodné dať sa zastupovať nejakou finančnou skupinou. Preto si spravujem svoje peniaze prostredníctvom manažérskej agentúry. Ona vlastne dozerá na všetky moje záležitosti. Či sa týkajú tenisu alebo financií. Je to agentúra dosť veľkého rozsahu. Stará sa o mnohých športovcov z rôznych oblastí, či už je to americký futbal, basketbal a mnohé iné. Podpísal som s nimi zmluvu a pomáhajú mi, keď niečo potrebujem, aj pri investovaní na burzách. V takýchto veľkých firmách sú zamestnané tisícky ľudí. A čím viac ľudí, tým väčší prehľad a tým väčšie množstvo informácií. Potom už záleží na konkrétnom človeku, či si dá poradiť alebo nie.“

Rozhľad je výhodou

„Spolieham sa radšej na fakty a dáta ako na inštinkt alebo intuíciu. Verím väčšinou svojim finančným poradcom. Ale rozhodujem sa sám. Keby som chcel investovať alebo nejako inak zhodnotiť svoje peniaze, môže mi táto manažérska firma veľmi pomôcť. Povedia mi, či sú akcie, do ktorých chcem investovať, výhodné alebo nie. A že napríklad fondy, o ktoré sa zaujímam, nemusia ísť hore. Potom sa už riadia len konkrétnymi príkazmi.

Je však potrebné sledovať vývoj na trhu. Aspoň čiastočne sa o to zaujímať, aby človek nebol vyradený z hry. Ja ho sledujem veľmi pozorne. Čítam International Herald Tribune alebo Financial Times. Sú to denníky, kde sa veľa dozviete o akciových trhoch, ale aj o celkovom vývoji vo svete. Pretože aj politický vývoj môže veľmi ovplyvniť správanie trhu. Pozerám aj CNN, kde každú polhodinu uverejňujú novinky z biznisu (Business news). So skratkami, ktoré sa používajú pri investovaní, mám aj ja trochu ťažkosti. Ovládam názvy fondov alebo akcií. Skratky? Tie si vyhľadám na internete. Ak má človek problém, či staviť na jednu kartu alebo si nejaké eso nechať v rukáve, záleží len na ňom. Ak je konzervatívnejší – ako ja – a nerád riskuje, mal by si dobre premyslieť, kam vloží peniaze a mal by ich rozložiť na viacerých frontoch. Vtedy sa mu totiž zvyšuje šanca na zisk alebo aspoň na čo najmenší úbytok. Pretože akcie jednej firmy môžu klesnúť, ale akcie druhej zase stúpnuť. A tak by sa strata mala vyrovnať. Pri stavení len na jednu kartu je to hop alebo trop. Buď som úspešný, alebo prepadnem.

S čím najradšej obchodujem? Nemám vytýčené hranice, za ktoré nejdem. Záleží len a len na informáciách. Ak sú pozitívne s dobrým dlhodobým výhľadom, je mi jedno, či sú to akcie, fondy alebo dlhopisy. Záleží len na tom, čo človek očakáva.“