Hospodárska recesia spôsobila, že objem priamych daní napríklad v rokoch 1998 – 2000 v SR nerástol. Stratovosť podnikateľských subjektov a vysoká nezamestnanosť pôsobia negatívne na výber priamych daní. Pokus o ich zvýšenie prostredníctvom zníženia sadzby dane sa zatiaľ neprejavil tak, ako to očakávali poslanci, ktorí zmeny presadzovali. Výsledkom týchto tendencií je skutočnosť, že na úrovni roku 2000 podiel vybraných priamych daní na HDP dosiahol 7,1 %. Je to najnižší podiel počas posledných sedmách rokov. Ani v poslednom roku sa situácia výrazne nezmenila.

Na porovnanie treba uviesť, že v súčasnosti podiel týchto daní na HDP v krajinách OECD je 13,0% a v krajinách G7 12,6%. To znamená, že v SR je nepriaznivejší pomer medzi výberom daní a dosiahnutým HDP. Zdá sa, že určitý priestor pre rast objemu výberu nepriamych daní tu síce je, ale obmedzujúco naň vplýva úroveň spotreby obyvateľstva a verejnej správy v SR. Zvyšovať výber nepriamych daní znamená zdaňovanie spotreby. Ak sú nízke príjmy obyvateľstva, vysoká nezamestnanosť a početná skupina podnikateľských subjektov zápasí o ekonomické prežitie, spotrebitelia nemôžu zvyšovať svoje výdavky, ktoré budú v budúcnosti ešte väčšmi obmedzované rastúcimi nákladmi na energiu a bývanie. Táto situácia nedáva nádej na rýchly rast príjmov obyvateľstva, podľa ktorých by bolo možné očakávať rast spotreby, a teda aj rast objemu odvedených nepriamych daní.

Najvýraznejší rozdiel medzi štruktúrou vybraných druhov daní medzi SR a vyspelými európskymi krajinami je vo výbere majetkových daní. Na úrovni roku 2000 podiel majetkových daní z HDP bol 0,2 % a v krajinách OECD 2,2 % a v krajinách G7 3,2 %. Postoj k plateniu majetkových daní v SR bol v uplynulom období negatívny, o čom svedčia legislatívne zmeny, ktorých dôsledkom sa výber týchto daní viac-menej obmedzoval. Postoj k majetku a jeho zdaňovaniu je v súčasnosti predmetom politických kalkulácií, čo sa napríklad prejavilo aj pri postojoch k navrhovanej novelizácii v oblasti vypracúvania majetkových priznaní.