Belgická vláda rozhodla, že bude nasledovať príklad takých západoeurópskych krajín ako je Nemecko, a zriekne sa výroby atómovej energie, ktorá v súčasnosti saturuje 60 percent energetickej potreby krajiny.

Návrh zákona, ktorý o atómovej energii v Belgicku pripravili predpokladá, že V Belgicku v budúcnosti nepostavia žiadnu novú atómovú elektráreň a tie jadrové zariadenia, ktoré dosiahli prevádzkovú dobu 40 rokov, postupne zastavia. To znamená, že medzi rokmi 2015 až 2025 v Belgicku postupne zastavia prevádzku elektrární založených na štiepení jadra atómu. Za výpadok tejto energie vláda podporí daňovými zvýhodneniami výrobu energií z obnoviteľných zdrojov a ďalší vývoj takýchto zdrojov.

Návrh belgického zákona súčasne taxatívne vymenúva vopred neodhadnuteľné prípady núdzových situácií, ktoré môžu ovplyvniť nevyhnuteľné prerušenia procesu odstavovania jadrových energetických zariadení. Zdá sa, že táto poistka odzrkadľuje neistotu belgickej vlády, či sa podarí v dostatočnej miere výpadok energie z jadrových zariadení včas nahradiť inými druhmi ekologicky vhodnej energie.

Belgický premiér Guy Verhofstadt nazval zámer výstupu Belgicka z jadrového programu vyrovnaným a reálnym plánom. Dodal, že Belgicko chce potrebnú energiu vyrábať spôsobmi, ktoré budú čoraz ohľaduplnejšie k ochrane životného prostredia bez rádioaktívneho odpadu. Ten je potrebné po stáročia skladovať v bezpečných podmienkach, čo nie je lacná ani jednoduchá záležitosť.

Strana belgických ochrancov životného prostredia oslavovala uskutočnenie prvej etapy plánu na výstup Belgicka z jadrového programu, ktorý je obsiahnutý aj vo vládnom programe kabinetu G. Verhofstadta, ako svoje veľké víťazstvo. Olivier Deleuze, ktorý bol predtým predsedom belgickej vetvy organizácie na ochranu životného prostredia Greenpeace a v súčasnosti je štátnym tajomníkom v rezorte energetiky, vyhlásil: „Domnievame sa, že je možné zastaviť výrobu jadrovej energie a súčasne dodržať ustanovenia Kjótskeho protokolu.“ Deleuze sa tým dotkol podstaty problému, pretože podľa mnohých odborníkov energia z obnoviteľných zdrojov a zo zdrojov neznečisťujúcich životné prostredie ešte dlho nebude k dispozícii v takom množstve a za takú cenu, aby nahradila výpadok atómovej energie. To znamená, že zatiaľ nebude iná možnosť ako turbínami na zemný plyn stupňovať produkciu kysličníka uhoľnatého.

Európska komisárka pre energetiku Loyola de Palaciová nedávno vyhlásila, že Európska únia doteraz zanedbala otázku úspory energie. Technologickými prostriedkami, ktoré sú už dnes k dispozícii, by sa mohla spotreba energie v Európskej únii znížiť o 18 percent, čo zodpovedá súhrnu spotreby energie v Rakúsku, Dánsku, Holandsku, Fínsku a Grécku.

Hovorca trustu belgických energetických závodov Electrabel nazval rozhodnutie vlády politickým rozhodnutím, ktoré podľa názoru trustu nebude možné realizovať. Hovorca poukázal na to, že jadrové zariadenia sú v západnej Európe bezpečné, neznečisťujú životné prostredie a vyrábajú elektrickú energiu päťkrát lacnejšie ako veterné elektrárne. Podľa hovorcu Electrabel tento rozdiel nie je možné odstrániť v krátkom čase.