Najvyšší predstavitelia z 59 krajín sveta sa dohodli na pláne, ktorý je zameraný na boj proti chudobe. Hlavnou agendou rokovania bolo zvýšenie rozvojovej pomoci, zníženie dlhu a oživenie svetového obchodu.
Šestnásťstránkový záverečný dokument s názvom „Konsenzus z Monterrey“ ráta s partnerstvom medzi bohatými a chudobnými krajinami.
Americký prezident George Bush na konferencii pod záštitou Organizácie spojených národov uviedol, že chudobnejšie národy musia najprv uskutočniť rozsiahle politické, ekonomické a právne reformy, aby sa mohli kvalifikovať medzi adresátov zahraničnej pomoci.
V dokumente sa však zdôrazňuje, že bohaté krajiny by mali i tak zmierniť chudobu, no chudobné štáty musia tieto finančné zdroje efektívne využívať.
Kritici však tvrdia, že dohody z Monterrey nedosahujú parametre, ktoré žiadali aktivisti rozvojovej pomoci, ba dokonca nespĺňajú ani to, čo oficiálne žiadali niektoré vlády.
Predchádzajúce návrhy totiž apelovali na rozvinuté krajiny, aby nasmerovali 0,7% svojho hrubého domáceho produktu do rozvojových štátov. Táto požiadavka však figuruje vo finálnom „Konsenze z Monterrey“ iba ako cieľ, no nie ako záväzok.
Generálny tajomník Organizácie spojených národov Kofi Annan žiadal „bohatých“, aby zvýšili svoju ročnú rozvojovú pomoc o 50 miliárd dolárov – iba tak je totiž možné do roku 2015 znížiť na polovicu počet tých ľudí, ktorých denný príjem dosahuje 1 USD.
USA tento návrh nepodporili, pretože kľúčom k rozvoju nie sú dary, ale slobodný obchod a súkromné investície.
Georgea Busha kritizovali aj za to, že podmieňuje ďalšiu pomoc záväzkami rozvojových krajín realizovať rozsiahle reformy.
Bushova replika však boja jednoznačná – sloboda a právo sú predpokladmi a podmienkami rozvoja… a rozsah rozvojovej pomoci nemožno kvantifikovať poskytnutými zdrojmi, ale výsledkami, ktoré sa skutočne dosiahnu.
Podobný názor tlmočil aj francúzsky prezident Jacques Chirac, no zásadne proti bol „rebel z Monterrey“, kubánsky vodca Fidel Castro.
Terajšiu tragédiu si nespôsobili chudobné krajiny, ktoré si nepodrobovali a nerabovali ostatné kontinenty, ani nenastolili kolonializmus a nevytvorili ani moderný imperializmus. Tieto chudobné krajiny sú obeťami tejto politiky, zdôraznil doslova Castro.
Bush odmietol tvrdenie, že naliehal na mexického prezidenta Vicente Foxa, aby vytvoril tlak na Castra a na jeho predčasný odchod zo summitu.
Túto zákulisnú hru mali potvrdiť oficiálni kubánski predstavitelia.
Bush a Fox na spoločnej tlačovej konferencii akúkoľvek koordinovanú akciu proti Castrovi odmietli.
Generálny tajomník OSN Kofi Annan napriek posunu objemnejšej rozvojovej pomoci do polohy sľubov, a nie záväzkov tvrdí, že dokument z Monterrey nie je „chabým ani prázdnym dokumentom“.
Stane sa ním až vtedy, ak sa ho nepodarí naplniť konkrétnymi činmi. Ak budeme spoločne pracovať na jeho realizácii, môže dôjsť k obratu v živote chudobných ľudí na celom svete, zdôraznil Kofi Annan.