Predstavitelia EÚ na záver vrcholného stretnutia v Göteborgu vyjadrili presvedčenie, že „najsľubnejšie kandidátske krajiny sa už v roku 2004 zúčastnia na voľbách do Európskeho parlamentu ako členské krajiny s tým, že ukončia prístupové rokovania do EÚ do konca roka 2002“.

Túto časť záverečného dokumentu zo summitu v Göteborgu privítali najmä kandidátske krajiny zo strednej Európy a z oblasti Stredozemného mora, ktoré ho označili za „krok vpred“.

Poľsko vidí rozhodnutie definovať cieľový časový rozvrh rozšírenia ako motivačný prvok pri urýchlení vlastných prístupových rokovaní do EÚ. Do tejto chvíle však nie je zrejmé, či sa bude diferencovať medzi krajinami, ktoré začali prístupový proces v roku 1998, respektíve v roku 2000.

Agentúra BBC totiž za „vedúce kandidátske krajiny“ označuje Poľsko, Slovinsko, Maďarsko, Českú republiku, Estónsko a Cyprus… Chýba Slovensko iba náhodou ?!

Vrcholné stretnutie EÚ však označilo proces rozšírenia za nezvratný, a to aj napriek tomu, že írski občania v rámci referenda, ktoré sa uskutočnilo 7. júna, odmietli model rozšírenia obsiahnutý v dokumentoch Európskej únie prijatých v Nice.

Britský premiér Tony Blair doslova povedal, že je veľmi dôležité, aby sa kandidátske krajiny stali členmi EÚ, pretože ide o bezpečnosť a prosperitu miliónov ľudí.

EÚ sa takisto rozhodlo, že urobí maximum pre naplnenie Kjótskeho protokolu o globálnom otepľovaní, i keď ho odmietli USA. Zástupcovia Európskej únie plánujú v tejto súvislosti misie do Japonska, Austrálie a Kanady. Švédsky premiér Göran Persson zdôraznil, že Kjótsky protokol je jediným nástrojom, ktorý má v rukách EÚ, a teda má aj morálnu zodpovednosť, aby ho realizovala v praxi.

Dodajme, že summit vo Göteborgu sa odohral na pozadí nepokojov, výtržností a nasadenia polície, ktoré sa považujú za najvážnejšie porušenie verejného poriadku v súčasných švédskych dejinách.

Premiér Persson označil tieto udalosti za tragédiu.

Polícia zadržala stovky antiglobalistov a ešte v sobotu bolo vo väzení 63 demonštrantov. Došlo aj k streľbe ostrými nábojmi, pretože jeden z policajných dôstojníkov, ktorý nemal k dispozícii gumové projektily ani slzotvorný plyn použil v sebaobrane služobnú zbraň a postrelil troch mužov – jeden z nich je hospitalizovaný a jeho stav je kritický.

Najviac zahraničných antiglobalistov bolo z Dánska, Holandska, Nórska, Nemecka a pobaltských štátov.

Ich chovanie označil francúzsky prezident Jacques Chirac za „antitézu všetkých hodnôt, ktoré sú stelesnené v občanoch európskych krajín“.