Summit Európskej únie o rozpočte na nasledujúce sedemročné obdobie, ktorý sa začal vo štvrtok večer v Bruseli, skončil podľa očakávaní bez dohody. „Na druhej strane sa už nikto nikomu nevyhráža vetom, predstavitelia členských štátov hovoria o konkrétnych veciach a posledný návrh rozpočtu je dokument, o ktorom sme sa rozhodli diskutovať ďalej,“ povedal premiér SR Robert Fico po skončení rokovania. Konečná podoba európskeho rozpočtu by tak mohla byť schválená už vo februári budúceho roka na summite európskych lídrov.

Podľa posledného návrhu rozpočtu by sme si oproti predchádzajúcemu plánu polepšili. „Zatiaľ sme po Estónsku asi druhá najspokojnejšia krajina,“ skonštatoval premiér Fico. Hoci škrty v pôvodne rozpočtovom rámci (1,033 bil. eur, pozn. red.) pre roky 2014 až 2020 zostali na nezmenenej úrovni približne 80 mld. eur, zmenila sa výška niektorých kapitol. V poľnohospodárstve by mala únia namiesto navrhovaných 25 mld. eur škrtnúť len 17 mld. eur. Výdavky na kohéznu politiku, teda podporu chudobnejších regiónov, by sa nemali znížiť o 29 mld. eur, ale len o 18 mld. eur.

Na druhej strane by sa skresalo ďalších 13,2 mld. eur z výdavkov na výskum, dopravu a energetiku. Päťmiliardový škrt hrozí aj spoločnej zahraničnej politike. Slovensku sa však na summite podarilo vyrokovať väčší balík financií na vyraďovanie blokov atómovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Únia nám ponúkla približne 200 mil. eur, čo je takmer dvojnásobok pôvodnej sumy a polovica odhadovaných nákladov.

Problémom pri rokovaniach boli predovšetkým veľmi rozdielne postoje lídrov krajín Európskej únie. Krajiny, ktoré z rozpočtu získavajú viac peňazí, ako do neho prispievajú, požadujú čo najmenšie šetrenie. Naopak, čistí prispievatelia dlhodobo presadzujú výraznejšie škrty. Veľká Británia zastáva postoj, že únia by mala obmedziť výdavky vo svetle úsporných opatrení, ku ktorým museli pristúpiť členské štáty. Obmedzenie výdavkov požadujú aj Nemecko, Švédsko a Holandsko.