Rozdeľovanie financií v školstve bolo na Slovensku ešte v nedávnej minulosti poznačené veľkými rozdielmi medzi krajmi i medzi jednotlivými typmi a druhmi škôl. Nový zákon o financovaní základných a stredných škôl a školských zariadení najväčšie diferencie odstránil. Stanovil rovnaké podmienky v prideľovaní peňazí pre celé Slovensko a sprehľadnil aj toky financií. Neštátnym školám umožňuje získať stopercentnú dotáciu pri bežných výdavkoch, ak splnia zákonom predpísané podmienky. Neštátne školy nemajú nárok na kapitálové výdavky, ale štát je ochotný poskytnúť im formou bezplatnej výpožičky učebnice, počítače aj iný nehnuteľný majetok. Aká je prax v západnej Európe?

Podľa bohatstva krajiny

Stopercentné financovanie neštátnych škôl z verejných zdrojov pozná len Holandsko. V Belgicku majú neštátne školy po splnení zákonných podmienok rovnaké postavenie ako štátne, obecné a provinčné školy. Neštátne školy sa delia na tri typy – náboženské, nenáboženské a nezávislé so špecifickými teóriami vzdelávania. Škola, ktorá žiada o finančný príspevok, je povinná okrem iného prijať vzdelávaciu štruktúru, ktorá existuje v štátnom sektore, respektíve ktorú schválilo ministerstvo školstva. Musí dovoliť inšpekciu, tá však neposudzuje metódy vyučovania. Rovnako ju musí navštevovať minimálny počet žiakov. Do úvahy sa pritom berie hustota obyvateľov a početnosť študijných odborov alebo jednotlivých predmetov na úrovni stredného a vyššieho školstva. Súkromné materské, základné a osobitné školy sú začlenené do systému štátneho subvencovania od svojho vzniku, stredné školy po roku existencie na základe odporúčania školskej inšpekcie. Od žiakov absolvujúcich povinnú školskú dochádzku nemožno vyberať nijaké priame alebo nepriame poplatky. Štátne subvencie v podstate pokrývajú platy učiteľov a náklady na prevádzku školy. Platy učiteľov na štátnych i neštátnych školách sú rovnaké, okrem platov kňazov. Kňazi a rehoľníci s 20-ročnou praxou poberajú 60 – 70 percent platu učiteľa štátnej školy. Vo flámskej oblasti Belgicka kapitálové fondy preberajúce na seba štátne subvencie uvoľňujú peniaze na nákup, výstavbu, rekonštrukciu budov a ich počiatočné vybavenie vo výške asi 70 percent. Fondy vo francúzskej komunite predstavujú stopercentnú garanciu pre pôžičky so splátkami s nižšou úrokovou sadzbou.

Dánske súkromné školy musia splniť určité kritériá a ich právomoc je citeľne obmedzená ministerstvom školstva, ktoré kontroluje poskytovanú úroveň vzdelávania. Väčšiu časť ich nákladov – až 85 percent – hradí štát. Zvyšok musia vybrať na poplatkoch. Do základných súkromných škôl, ktorých je 14 percent, chodí osem percent všetkých žiakov. Ak je školné príliš vysoké, škola stráca nárok na štátne subvencie. Učitelia a riaditeľ sú odmeňovaní rovnako ako na štátnych školách. Súkromné vyššie sekundárne školy dostávajú od štátu 80 -85 percent výdavkov.

Súkromné školstvo vo Francúzsku je väčšinou katolícke a navštevuje ho asi 17 percent žiakov základných a stredných škôl. Z celkového počtu súkromných škôl predstavujú katolícke školy na prvom stupni 98 percent a na druhom stupni 89 percent. Súkromná škola po splnení určitých podmienok môže požiadať o uzatvorenie zmluvy so štátom, na základe ktorej štát platí učiteľov, ale nedáva peniaze na výdavky spojené s jej prevádzkou. Také zmluvy malo v roku 1998 takmer 73 percent základných škôl a 0,5 percenta stredných škôl. Pred získaním jednoduchej zmluvy na tri roky musí škola fungovať najmenej päť rokov, v oblasti novej výstavby stačí jeden rok. Okrem toho existuje vo Francúzsku ešte združená zmluva, podľa ktorej štát dáva financie na učiteľské platy i prevádzku škôl. Združenú zmluvu malo pred dvoma rokmi 23 percent základných škôl a 76 percent stredných škôl. Školy bez zmluvy existujú bez akejkoľvek priamej dotácie od štátu. Štát celkove financuje dve tretiny výdavkov súkromných škôl, územné samosprávy vyše 11 percent. Spolu teda verejné výdavky pokrývajú tri štvrtiny nákladov súkromných škôl a štát pre školy so zmluvou garantuje úvery na investície a nakupuje na výučbu výpočtovú techniku. Tým, že štát neprispieva na investície, založiť súkromnú školu je v krajine galského kohúta ťažšie.

Diferencované dotácie

Portugalsko tiež uzatvára so súkromnými školami tri typy zmlúv a na ich základe ich aj diferencovane dotuje i s možnosťou stopercentnej podpory. Španielsko tiež financuje rozličnou výškou príspevku súkromné školy na základe štyri roky platnej zmluvy.

Taliansko zriedkavo poskytuje pomoc súkromným školám, ale v tejto krajine existuje forma dotácií a grantov inštitúciám, ktoré poskytujú vzdelávanie v oblastiach, ktoré nezabezpečuje štát. Súkromné školy v Grécku s výnimkou niekoľkých škôl, ktoré sú uznané ako ekvivalent štátnych, nedostávajú nijaké dotácie.

V Anglicku a Walese existujú tri typy štátom dotovaných škôl. Peniaze dostávajú na platy učiteľov a údržbu, na investície až 85 percent. Tieto školy však nesmú vyberať školné.

Škótsko dotuje neštátne školy pre fyzicky a mentálne postihnutých – dostávajú stopercentný príspevok. Súkromné školy získavajú prostriedky z vlastných zdrojov, ale štát v nich môže finančne podporovať žiakov, pre ktorých je výučba v takejto súkromnej škole vhodná, ale ich rodičia nemajú na školné. V krajinách západnej Európy navštevuje neštátne základné a stredné školy približne 19 percent všetkých žiakov.