Burziáni musia byť veru veľmi cynickí ľudia. Tento dojem musia získať povrchní pozorovatelia diania na burzových parketoch. Prvý dojem je totiž jednoznačný: Ak stúpa miera nezamestnanosti, reagujú akcie na túto Jóbovu zvesť nezriedka razantnou kurzovou explóziou. Nemálo divákov za burzovým plotom si v duchu kladie citovo nabitú rečnícku otázku: „Ako sa len investori môžu tešiť a kupovať účastiny, keď sa súčasne ocitajú ľudia na dlažbe a mnohí z nich idú pečiatkovať na pracovný úrad?“.

Skutočnosť je, pravda, trochu iná. Burziáni nie sú o nič viac a o nič menej cynickejší, ako iní ľudia. Sú však jednoznačne racionálne uvažujúci obchodníci, orientujúci sa podľa „tvrdých“ ekonomických údajov. Konkrétne: Údaje o počte ľudí bez práce im poskytujú dôležité informácie o tom, ako sa majú správať na parkete: či majú účastiny kupovať alebo predávať – alebo či sa majú načas vzdať obchodovania.

Súvis medzi akciovými kurzami a situáciou na pracovnom trhu si pred časom zobrali pod analytickú lupu traja renomovaní americkí národohospodárski experti. John Boyd z univerzity v Minnesote, Ravi Jagannathan z Northwestern univerzity so sídlom v Chicagu a Jian Hu z Fannie Mae (najväčšej svetovej nebankovej finančnej inštitúcie) vypracovali pre americké National Bureau of Economic Research (Národný úrad pre ekonomický výskum) štúdiu, v ktorej dochádzajú k mierne odlišným záverom, než absolútna väčšina „sociálne orientovaných“ politikov a povrchných pozorovateľov burzového diania.

Sú totiž presvedčení, že zvyšujúca sa nezamestnanosť je pre akciové kurzy pozitívnou správou iba počas razantného ekonomického rastu. Ak sa však národné hospodárstvo nachádza na dne, nad recesnou priepasťou, potom majú správy o čoraz väčšom počte ľudí bez práce negatívny dopad na kurzy účastín; akciové kurzy začínajú klesať.

Uvažovanie burziánov je totiž – podľa štúdie – veľmi jednoduché: Novinky o vývoji miery nezamestnanosti ponúkajú elementárne informácie, podmieňujúce ohodnotenie akcií. V prvom rade naznačujú vývin úrokovej miery (ktorá je najdôležitejším makroekonomickým ukazovateľom na burze), ako aj vývoj výšky podnikového zisku (ktorý je zase dominantným mikrokonomickým faktorom, podľa ktorého sa burziáni orientujú pri úvahách o kúpe či predaji príslušných účastín). Za normálnych okolností signalizuje nárast počtu ľudí bez práce znižovanie úrokovej miery, pretože ústredná banka chce týmto opatrením naštartovať konjunkturálny motor. Pokles úrokovej miery má zase za následok zvýšenie príťažlivosti investovania do účastín: Ak je úroková miera nízka (alebo sú ekonomickí experti presvedčení, že bude klesať), rastie príťažlivosť investovania do akcií, pretože sa menej opláca vkladať peniaze do nižšie zúročiteľných štátnych dlhopisov. Účastiny sú teda zaujímavejšie ako obligácie a burziáni sa nedajú odradiť ani skutočnosťou, že akcie podliehajú nezriedka veľkým výkyvom: vyhliadky na dosiahnutie zisku sú priveľmi lákavé. Zvyšuje sa dopyt po účastinách a to sa premieta do rastúcich kurzov. Na druhej strane ale rastúci počet ľudí bez práce nevylučuje možnosť poklesu podnikového zisku. A práve podnikový zisk najlepšie odráža kvalitu manažmentu, pracovitosť zamestnancov a predajnosť produktov. Takže, prepúšťanie ľudí je v tomto kontexte zlým znamením.

John Boyd, Ravi Jagannathan a Jian Hu dôvodia, že záleží od všeobecného stavu národného hospodárstva, ktorý efekt preváži. A na základe empirického pozorovania dodávajú, že kurzy akcií neragujú pri slabom ekonomickom raste tak prudko na správy z pracovného trhu o prepúšťaní ako pri razantnom zvyšovaní hrubého domáceho produktu. Z tohto vyvodzujú, že pri slabom ekonomickom raste neposkytujú údaje o počte ľudí bez práce jednoznačné poznatky o budúcom vývoji úrokovej miery. Okrem toho: Informácie o zvyšovaní miery nezamestnanosti naznačujú oslabenie ekonomického rastu. A tento súvis je za negatívnej konjunkturálnej situácie omnoho zjavnejší, než počas hospodárskeho boomu.

Summa summárum: Burziáni nie je sú cynickí, ale racionálni. Správy o prepúšťaní majú za dynamického zvyšovania hrubého domáceho produktu pozitívnejší dopad na akciový kurz než počas spomaleného chodu národného hospodárstva. Za ekonomického boomu prevažuje (pozitívny) makroekonomický efekt zníženia úrokovej miery; za hospodárskej recesie zase viac zaváži (negatívny) mikroekonomický dopad poklesu podnikového zisku.

Mimochodom, otázkou je vlastne, kto je viac cynickejší: či burziáni alebo politikovia? Keď sa v posledných týdňoch a mesiacoch kurzy mnohých amerických účastín prepadli do obrovskej diery, nijaky politik nevyjadroval ľútosť nad klesajúcimi kurzami akcií a tým menšími kurzovými ziskami nielen ostrieľaných burzových aktérov, ale aj normálnych smrteľníkov – malých burzových investorov.