Slovenská vláda by mala zvážiť reformu riadenia verejných financií, ktorej cieľom by bolo zvýšenie kredibility Slovenska. Uvádza sa to v štúdii zverejnenej Národnou bankou Slovenska, ktorej spoluautorom je aj člen bankovej rady centrálnej banky Ľudovít Ódor.

Hlavnou súčasťou návrhu reformy sú podľa štúdie doplnkové fiškálne pravidlá k Paktu stability a rastu, a to horná hranica pre hrubý dlh a výdavkové stropy, nové pravidlá pre hospodárenie samospráv a požiadavky na vyššiu transparentnosť. Na kontrolu a monitorovanie fiškálnych procesov a pravidiel tiež autori navrhujú zriadiť Radu pre fiškálnu zodpovednosť pri Národnej rade SR.

„Cieľom nie je kritizovať konkrétnu vládnu garnitúru, ale jednoducho navrhnúť balík opatrení na zásadnú reformu, ktorou by nasledujúca vláda mohla posunúť slovenské verejné financie rýchlejšie k dlhodobo udržateľnému stavu a zároveň tak prispieť aj k stabilnému a vysokému hospodárskemu rastu. Cieľom štúdie je iniciovať odbornú diskusiu na túto tému,“ konštatuje sa v štúdii.

Podľa ministerstva financií štúdia obsahuje aj dobré nápady, ich aplikácia by však bola časovo náročná a preto je skôr predmetom na diskusiu pre ďalšie vlády. „To sú problémy, ktoré oni identifikovali. S mnohými sa dá aspoň čiastočne stotožniť. Ale vzhľadom na to, že ide o dlhodobé problémy, ktoré by si vyžadovali komplikované riešenie aj z pohľadu legislatívy, je to skôr otázka pre budúce vlády,“ povedal pre agentúru SITA hovorca ministerstva financií Miroslav

Dôvodom navrhovaných zmien je pritom podľa autorov štúdie okrem iného aj uplynulý vývoj vo verejných financiách na Slovensku. „Prebytok sme doteraz ešte nikdy nezaznamenali a hospodársky dobré časy sa nevyužili dostatočne na konsolidáciu verejných financií,“ konštatuje sa v materiáli.

Nedostatky súčasných fiškálnych inštitúcií na Slovensku možno pritom podľa štúdie rozdeliť do niekoľkých skupín. Prvou z nich je sklon k deficitu. „Pre vlády je väčšinou najlepším obdobím pre konsolidáciu zajtra,“ uvádza sa v štúdii. Ďalšími dôvodmi predkladaných návrhov sú absencia mechanizmu zabezpečujúceho proticyklický charakter fiškálnej politiky, informačná asymetria a kredibilita a nedostatky samotného Paktu stability a rastu, ktorého sankčné mechanizmy sa nikdy nepoužili.

Slabými stránkami riadenia verejných financií sú podľa autorov aj neflexibilita, nezodpovedné pozmeňujúce návrhy a transparentnosť zverejňovania relevantných ukazovateľov a „kreatívne účtovníctvo“. „Slovensko sa reformou riadenia verejných financií dostalo na jednoznačne vyšší štandard vykazovania fiškálnych údajov a citeľne sa zlepšila aj transparentnosť. Existujú však oblasti, kde súčasný rámec stále umožňuje zahmlievanie alebo obchádzanie pravidiel,“ uvádza sa v materiáli.

Základom reformy by pritom podľa autorov štúdie malo byť zavedenie konceptu čistého bohatstva štátu do diskusií o fiškálnej a rozpočtovej politike. Navrhujú zostaviť bilanciu štátu, ktorá by poskytla oveľa komplexnejší obraz o hospodárení verejných financií a pomohla by zmeniť motivácie pri rozhodovaní o verejných financiách. „Pre občanov v konečnom dôsledku nie je najpodstatnejším ukazovateľom vývoj deficitu, ale zmena čistého bohatstva. Niektoré krajiny ako napríklad Nový Zéland, Austrália alebo Veľká Británia tento koncept sledujú a považujú ho za dôležitý indikátor,“ uvádza sa v materiáli.

Z praktických opatrení by prvým pilierom reformy malo byť zavedenie horného limitu na hrubý dlh, ktorý by bol určený ústavným zákonom. „Náš návrh, na základe ekonomických úvah, je ústavným zákonom určiť hornú hranicu pre oficiálny hrubý dlh na úrovni 50 % hrubého domáceho produktu a zároveň zvýšiť frekvenciu a transparentnosť pri vykazovaní čistého dlhu,“ konštatujú autori. Prekročenie tejto hranice, ktoré potvrdí Eurostat, by podľa nich malo naštartovať procesy, ktoré by v krajnom prípade mohli viesť až k pádu vlády. „Presné detaily týchto mechanizmov by vznikli konsenzom politikov,“ dodávajú.

Ďalším pilierom reformy má byť zavedenie výdavkových stropov. Autori štúdie navrhujú záväzné výdavkové stropy na konsolidovanej agregátnej úrovni bez výsledkov hospodárenia samospráv. „Výhodou stropov na výdavky je aj to, že pri zostavovaní rozpočtu bude menší tlak na ministerstvo financií. Namiesto ‚všetci proti jednému‘ bude debata o reálnych prioritách v rámci daného balíka peňazí,“ obhajujú autori štúdie svoj návrh.

Súčasťou reformy by mali byť aj prísnejšie rozpočtové pravidlá pre samosprávy. „Pre obce – podobne ako v mnohých krajinách sveta – navrhujeme zlaté pravidlo. Všetky bežné výdavky by mali byť hradené z bežných príjmov. Jedine na financovanie kapitálových výdavkov by bolo možné zadlžovanie,“ navrhuje sa v štúdii. Zadlžovanie na kapitálové výdavky by však bolo ohraničené čistým dlhom, ktorý by nemohol prevýšiť 40 % hodnoty aktív.

Zvýšiť by sa podľa návrhu aj transparentnosť riadenia verejných financií. A to napríklad zákonnými požiadavkami na informácie, zverejňovaním detailných štvrťročných dát o verejných financiách, kódexom zverejňovania na webových stránkach verejných inštitúcií, elektronizáciou verejného obstarávania, zmenami v účtovníctve či vyčíslením trhových cien napríklad v prípade nájmu alebo predaja.

Dôležitým pilierom návrhu je podľa jeho autorov aj vznik nezávislej Rady pre zodpovednosť pri Národnej rade SR. Táto rada by pravidelne pripravovala hodnotenia splnenia fiškálnych cieľov, povolebnú analýzu, kalkulácie bilancie štátu a čistého bohatstva, scenáre na nasledujúce roky či analýzy dlhodobých trendov.