Necelý rok pred rozšírením Európskej únie sa Bratislava dočkala od Bruselu nepríjemného úderu do chrbta. Mal podobu dôrazného upozornenia, podľa ktorého Slovensko musí poriadne pridať pri predvstupových prípravách. Európska komisia (EK) vyzvala SR, aby v oblasti regionálnej politiky posilnila svoje regionálne kapacity. V súčasnosti totiž nie sme pripravení na čerpanie peňazí z eurofondov. Riaditeľ direktoriátu EK pre regionálnu politiku Luiz Riera-Figueras tlmočil výzvu Bruselu vicepremiérovi pre európsku integráciu Pálovi Csákymu.

Ako je možné, že vláda SR pripustila, aby situácia dospela až tak ďaleko? Prečo je Slovensko jedinou z desiatich kandidátskych krajín, ktorú komisia upozornila na nedostatky v príprave na čerpanie financií z fondov EÚ? Ako to, že riaditeľ direktoriátu EK nás musí varovať, že pokiaľ Slovensko nebude dostatočne čerpať zo spomínaných fondov, môže to mať za následok zníženie objemu celkovej pomoci? Sme azda takí bohatí?

Minister výstavby a regionálneho rozvoja László Gyurovszky si myslí, že viaceré z výhrad EK sú oprávnené: „Doterajšie spôsoby čerpania fondov EÚ sa ukázali ako neefektívne.“ Kde vidí hlavné problémy? V poddimenzovaní špecializovaných útvarov na ministerstvách a v regiónoch. Tento stav plodí nedostatočnú kvalitu pripravovaných dokumentov. Slabá práca v nich prináša vlažné výsledky.

Úrodná pôda kritiky?

„Odmena“ nenechala na seba dlho čakať. Európska komisia vrátila SR na dopracovanie niekoľko sektorových programov. Základný dokument – Národný rozvojový program – síce komisia schválila, ale dva zo štyroch predložených sektorových operačných plánov, ktoré sú jeho súčasťou a od ktorých závisí možnosť využívania 5,4 miliardy korún z eurofondov, nám vrátila. A to je už poriadna hanba. Podľa komisie totiž Národnému rozvojovému plánu chýba vzájomná previazanosť jednotlivých oblastí. Za vrátený operačný program Priemysel a služby zodpovedá Ministerstvo hospodárstva v SR, ďalší neprijatý operačný program Základná infraštruktúra má „na tričku“ ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja s ministerstvami životného prostredia a dopravy. Ak Slovensko schválenie operačných programov do konca augusta nestihne, nebude možné včas zverejniť výzvy na predkladanie projektov. Výsledkom bude ohrozenie čerpania finančných prostriedkov z fondov EÚ.

K jednotlivým operačným programom sa vypracúvajú programové doplnky. Keďže základné operačné programy chýbajú, viazne aj finalizácia ich doplnkov. Vicepremiér P. Csáky, zodpovedný za európsku integráciu, sa stal v aktuálnom prieskume najkritizovanejším politikom. Nečudo, že jeho materská strana začala mediálnu ofenzívu. Po určitej kritike P. Csákyho pozície svojho vicepremiéra opäť obhajoval Béla Bugár. O chvíľu neskôr prevzal iniciatívu sám P. Csáky, ktorý si osobnú zodpovednosť nepripúšťa. Po počiatočnom zakríknutí chytili politici SMK druhý dych a verejnosti cez médiá odkázali, že peniaze z EÚ sa čo nevidieť budú čerpať razantnejšie, lepšie a šikovnejšie. Stále však platí, že sa o to pokúsi ten istý vicepremiér, ktorý získal opätovnú podporu svojho straníckeho šéfa.

Zmena je len tá, že B. Bugár už dvíha aj varovný prst. „Nie je to Damoklov meč, je to však minimálne upozornenie, že. P. Csáky sa musí zapojiť oveľa rýchlejšie a razantnejšie do riešenia týchto problémov.“ V každom prípade kritika aspoň trochu padla na úrodnú pôdu: rezorty sa v otázke čerpania finančných prostriedkov z eurofondov budú prísne koordinovať.

Podľa B. Bugára nie je situácia Slovenska v tomto smere katastrofálna. „Dokonca niektoré krajiny sú na tom horšie ako my.“ V Prezidentskom paláci na túto tému hovorili odborníci zo všetkých zainteresovaných rezortov takmer dve hodiny. Prišiel tiež veľvyslanec EK Eric van den Linden. Kritiku vláde SR adresoval i prezident Rudolf Schuster. „Mesačné kontroly prijatých opatrení sa mohli konať aj skôr.“ Podľa E. van den Lindena si už prezident a vláda vážnosť situácie dobre uvedomujú.

„Za riešenie tejto otázky zodpovedá celá vláda.Treba však vidieť skutočnosť, že na stopercentné čerpanie fondov EÚ nie je pripravená žiadna kandidátska krajina. Ani členské krajiny EÚ nečerpajú prostriedky z fondov na sto percent. To však neospravedlňuje pozíciu vlády, ktorá nedostatočne pripravila Slovensko na riešenie situácie, “ myslí si poslanec NR SR Sergej Kozlík

Ešte je čas, ale…

Člen prípravného výboru pre štrukturálne fondy Juraj Zamkovský hovorí, že situácia v oblasti čerpania eurofondov je vážna. Čo všetko sa zanedbalo a kde sú najväčšie slabiny?

L. Riera-Figueras, zodpovedný za predvstupové a štrukturálne fondy, za ISPA a Kohézny fond kritizoval Slovensko pre nejasnosť základnej stratégie, nevyjasnenosť zámerov a nedostatočné administratívne kapacity na uskutočnenie projektov. J. Zamkovský vníma problematiku v podobných rovinách.

Prvou je personálna a inštitucionálna pripravenosť SR zvládať štrukturálnu pomoc EÚ. Druhá rovina sa týka problému nedostatočne pripravených kapacít na tvorbu dobrých projektov. „Slovensko nevyužilo predvstupovú pomoc na to, aby sa dostatočne pripravilo na štrukturálnu pomoc, ktorá môže byť zhruba štvornásobne väčšia. Ak sme nedokázali pripraviť kvalitné projekty v predvstupovom období, je otázne, ako zvládneme štrukturálne projekty, keď nároky na ne budú oveľa prísnejšie,“ pýta sa J. Zamkovský. Podľa neho je kapacitná pripravenosť na tvorbu nových projektov problémom najmä v regiónoch, nehovoriac o jej úrovni v mestách a obciach. „Hovoril som s predstaviteľmi viacerých miest a obcí. Situácia je naozaj problémová.“ Treťou rovinou slovenského zaostávania v schopnosti čerpať peniaze z fondov EÚ je slabá kvalita programových dokumentov. Práve tie predstavujú sito, cez ktoré sa budú preosievať projekty uchádzajúce sa o finančné príspevky zo štrukturálnych fondov EÚ.

Programové dokumenty majú tri vrstvy. Základným dokumentom je Národný rozvojový plán, ktorý sa v jednotlivých oblastiach rozpracúva v tzv. operačných programoch. Potom nasleduje veľmi detailný systém rozdeľovania pomoci, ktorý budú definovať tzv. programové doplnky. Tie sa dnes tvoria spolu s finálnymi úpravami v operačných programoch. V najbližšom čase by mali byť odovzdané do Bruselu.

Neprichádazjú opatrenia vlády SR s meškaním? Čo sa vlastne dá zachrániť? J. Zamkovský hovorí, že opatrenia na zlepšenie procesu prichádzajú neskoro. Šanca zvládnuť štrukturálnu pomoc EÚ bude do značnej miery závislá od schopnosti vlády SR komunikovať so všetkými partnermi ponúkajúcimi spoluprácu. „Situácia nie je celkom stratená za predpokladu, že rezorty zodpovedajúce za implementáciu štyroch operačných programov využijú pomoc mimovládnych partnerov. Som však nemilo prekvapený rezervovaným postojom Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR a iných rezortov na viackrát ponúkanú pomocnú ruku napríklad pri príprave programových doplnkov.“

Podľa J. Zamkovského sa programové doplnky tvoria kabinetne, bez účasti samospráv a verejnosti. Rovnako je to i s pomocou pri finalizovaní operačných programov. Oveľa výraznejšiu podporu by si zaslúžila oblasť obnovy a rekonštrukcie historického a kultúrneho dedičstva a kultúrnych pamiatok. Podstatne väčšiu dôležitosť by mali mať aj projekty na využívanie obnoviteľných zdrojov. „My takéto podnety dávame. Ponúkame svoju pomoc a kapacitu ministerstvám. Doteraz sme však do značnej miery mimo hry.“ J. Zamkovského tento stav nepríjemne prekvapuje, najmä keď si uvedomí, aký kapacitný stav by mal byť v tomto smere na ministerstvách a ako personálne poddimenzovaná je v oblasti využívania pomoci z eurofondov štátna správa. „Čudujem sa, že ministerstvá nie sú schopné dostatočne reagovať a zužitkovať ponúkajúcu sa spoluprácu.“

Napríklad Úrad vlády Maďarskej republiky, ktorý je zodpovedný za tvorbu a implementáciu regionálneho operačného programu, priamo listom vyzval mimovládne organizácie, aby nominovali svojich členov do pracovnej skupiny, ktorá bude tvoriť mimoriadne dôležité programové doplnky k operačným programom.

Úradnícka zdíhavosť

Aká je situácia na Slovensku? „V marci 2003 som zistil, že práce na programových doplnkoch sa u nás v podstate nezačali. Vyzval som Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR, aby oficiálne požiadalo Európsku komisiu o predĺženie termínu. V prípade súhlasu komisie sme mohli využiť čas na zainteresovanie ďalších partnerov vrátane samospráv a mimovládnych organizácií do procesu tvorby programových doplnkov,“ konštatuje J. Zamkovský. Odpoveď z ministerstva? Vraj to nemôžu urobiť pre riziko, že EK opäť otvorí kapitolu Regionálna politika, ktorá sa s EÚ uzatvárala veľmi komplikovane. „Oficiálne som sa preto spýtal Európskej komisie, do akej miery je otvorená zmene termínu. Písomná odpoveď znela, že komisia je veľmi flexibilná a sama už túto možnosť ponúkla vláde SR.“

J. Zamkovský si myslí, že strach našich úradníkov z Bruselu nie je opodstatnený. Ak prídu s konštruktívnymi a dobre odôvodnenými návrhmi, problémy možno promptne riešiť.

To by však museli „pohnúť kostrou“ aj vysokí štátni úradníci. J. Zamkovský totiž ponúkol Ministerstvu výstavby a regionálneho rozvoja SR pomoc pri vypracovaní jednoduchej a zrozumiteľnej internetovej stránky, na ktorej by sa regiónom názorne vysvetlilo, čo sú programové doplnky a prečo by bolo dobré, aby sa podieľali na ich tvorbe. “ Ministerstvo najprv povedalo, že na tvorbu stránky nemá kapacity. Odvetil som, že mimovládne organizácie sú schopné za niekoľko hodín zriadiť stránku. Predpokladom je, že dostaneme informácie. Tie nám však ministerstvo nebolo schopné dodať a internetová stránka dodnes chýba.

Existuje na Slovensku v tomto smere recept na zmenu? Rezorty zodpovedné za prípravu štrukturálnej pomoci EÚ by sa čo najrýchlejšie mali zbaviť strachu či skepsy z mimovládnych organizácií a zo spolupráce so samosprávami. Ak sa to podarí, budú mať dostatočné kapacity na úspešnejšie čerpanie financií z fondov EÚ. Princíp partnerstva vníma totiž vyspelá Európa veľmi intenzívne. Nezaškodí ani užšia spolupráca s opozíciou. Strana Smer navrhovala 23. apríla 2003 parlamentnú diskusiu o čerpaní zdrojov z fondov EÚ. Návrh však NR SR neprijala. Predseda Zahraničného výboru NR SR a hlavný vyjednávač SR s EÚ Ján Figeľ si myslí, že problém je oveľa komplexnejší a má veľa dimenzií: od administratívnych kapacít, čo sú ľudia na konkrétnych miestach, až po Národný rozvojový plán. „Ak nebudeme mať dobrý Národný rozvojový plán, nevyplníme priestor pre dohody s EÚ. Únia dá len vtedy, keď sa dohodneme. Uvedomme si však, že od budúceho roku budeme povinne prispievať do rozpočtu EÚ.“

Slovensko dnes musí nachádzať a pripravovať zdroje aj na kofinancovanie projektov, do ktorých sú povinní vstúpiť priamo zainteresovaní aktéri. Sú nimi najmä najvyšší predstavitelia slovenských regiónov. Je chvályhodné, že niektorí z nich nečakajú, kým príde na nich rad a etablovali sa priamo v Bruseli. Oveľa viac než kedykoľvek predtým treba dnes hľadať riešenia a nie politizovať. Čerpanie finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ musí byť prioritnou témou nielen vlády, parlamentu, samospráv, regiónov, ale aj zvyšku spoločnosti.