Slovenský priemysel, ktorý je pilierom ekonomiky, charakterizuje nevyhovujúca štruktúra, orientovaná na materiálovo a energeticky náročné odvetvia s nízkym stupňom pridanej hodnoty. V súčasnom globalizovanom svetovom hospodárstve Slovensko len ťažko zabezpečí konkurenčnú schopnosť tohto odvetvia. Na to je potrebná dôsledná reštrukturalizácia nielen priemyslu, ale celej ekonomiky tak, aby bolo Slovensko schopné uspieť v európskom integračnom procese. Takýto cieľ vyžaduje vytvorenie trhového prostredia, ktoré bude stimulovať podnikateľské aktivity. Základným predpokladom je stabilný legislatívny a inštitucionálny rámec.

Tri nevyhnutnosti

Vytvorenie základných opôr fungujúcej trhovej ekonomiky podľa metodiky Európskej komisie (EK), ktorou hodnotí pripravenosť kandidátskych krajín, znamená zabezpečiť pozitívny stav v troch dôležitých oblastiach. Sú nimi dosiahnutie trvalo udržateľného rastu ekonomiky, urýchlené dokončenie reformy podnikovej sféry a sfunkčnenie finančného sektora. Posledná hodnotiaca Správa EK uznala Slovensko za fungujúcu trhovú ekonomiku. V plnení kritéria schopnosti vyrovnať sa konkurenčnému tlaku a trhovým silám EÚ mu však priznala len pozíciu strednodobého horizontu, pričom konštatovala potrebu vyrovnania niektorých ekonomických nerovnováh, ktorých miera je podstatne vyššia ako v porovnateľných transformujúcich sa krajinách.

Nerovnováhu vnútri slovenskej ekonomiky nemožno prehliadnuť. Ide predovšetkým o nepomer medzi domácim finálnym dopytom a domácou finálnou ponukou, čo vyvoláva zvýšenú potrebu dovozu. Neúmerne vysoké navýšenie domáceho finálneho dopytu nad domácou finálnou ponukou znamená, že spotrebovaný hrubý domáci produkt je vyšší než tomu zodpovedá výkonnosť ekonomiky. Miera prevýšenia domáceho dopytu nad ponukou v porovnaní s ďalšími transformujúcimi sa krajinami dokazuje neúmerne vysoký podiel zahraničných zdrojov na ekonomickom raste Slovenska.

Nízka pridaná hodnota

Priemysel disponuje dovozovo a ekologicky náročnou štruktúrou. Vytvára nízku pridanú hodnotu, malý devízový efekt a poskytuje len neveľký priestor na uplatnenie vysokokvalifikovanej práce. Nerovnováha medzi domácim finálnym dopytom a domácou ponukou je na Slovensku podmienená aj štruktúrne. V slovenskom dopyte sú žiadané najmä finálne výrobky, pričom v ponuke prevažujú produkty s nízkou mierou spracovania, polotovary a medziprodukty. V porovnateľných tranzitívnych krajinách (Maďarsko, Slovinsko, Poľsko) podiel finálnych produktov v ponuke prevyšuje ich podiel v dopyte. Z toho vyplýva oveľa väčšia miera uspokojovania domáceho finálneho dopytu domácou produkciou.

Vyše 65 % priamych zahraničných investícií smerovalo v roku 2001 do peňažníctva a poisťovníctva. Do priemyslu ich smerovalo len 11 %., čo je málo. Pozitívny rast zamestnanosti totiž ovplyvňujú najmä investície na zelenej lúke. V tomto smere Slovensko za svojimi susedmi z V4 značne zaostáva.

Slabá finalizácia výroby

Vo vyspelom svete sa v čoraz väčšej miere posilňuje finálny dopyt v celkovom dopyte. Na Slovensku pretrváva nízka finalizácia priemyselnej výroby. Ak sa slovenská ekonomika chce stať konkurenčnou v strednodobom horizonte, je najvyšší čas obrátiť podnikateľské aktivity na rýchle uskutočnenie zmien vo výrobných programoch. Takých, ktoré zvýšia finalitu výroby a podporia export.

Možnosti sa črtajú vo výrobe kvalitných finálnych výrobkov alebo komponentov s konkurencieschopnými technickými a funkčnými parametrami. Ak manažéri nenaštartujú zásadné výrobné a programové zmeny predovšetkým v spracovateľskom priemysle, o obnovení trvalo udržateľného rastu či zlepšení obchodnej bilancie v strednodobom horizonte môžu iba neproduktívne snívať.

Slovensko vyváža najmä výrobky tradičných odvetví. Sú kapitálovo, energeticky a pracovne náročné a určené na výrobnú či krátkodobú spotrebu. Majú nižšiu mieru pridanej hodnoty. Výrobky moderných odvetví s relatívne vyššou pridanou hodnotou (elektrotechnika, elektronika, výpočtová technika), založené na vyššej vzdelanostnej a inovačnej úrovni, sú vo vývoze SR oproti porovnateľným západoeurópskym krajinám zastúpené v oveľa menšej miere. Nedostatok týchto výrobkov na tuzemskom trhu z domácej produkcie sa nevyhnutne odráža v štruktúre slovenského dovozu, kde dominujú okrem surovín práve výrobky moderných odvetví, náročné na vedu, výskum a vývoj.

Mäkké prostredie

Za priaznivú nemožno v uplynulom období považovať ani orientáciu investícií. Umiestňovali sa prevažne do ťažkých a menej sofistikovaných odvetví a vytvárali len slabú ponuku, ktorá často nenašla odbyt. Smerovanie investícií a ich nedostatočnú efektívnosť podporuje aj hospodárska politika, ktorá daňovými úľavami a rozsiahlymi zárukami za úvery vytvára mäkké prostredie a nevyvíja tlak na prípravu a realizáciu efektívnych a konkurenčne schopných výrobných projektov.

Dlho očakávané legislatívne normy v podobe zákona č. 565/2001 o investičných stimuloch a zákona č. 193/2001 o zriaďovaní priemyselných parkov odsúhlasila NR SR neskoro. „Neprešiel ani rok od ich prijatia a štát musel v prvej polovici roku 2002 pristúpiť k zosúladeniu daňových prázdnin s legislatívou Európskej únie v oblasti štátnej pomoci. Žiadny investor o úľavy neprišiel, ale zmena podmienok k stabilite investičného prostredia neprospieva,“ hovorí analytička spoločnosti Symsite Research Jana Pašková. Podľa nej váhavosť a neschopnosť štátu prijať príslušnú legislatívu spôsobili, že Slovensko sa v konkurenčnom boji krajín V4 v oblasti najlukratívnejších investičných stimulov nepresadilo.

Rozsah infraštruktúrnych investícií s dlhou dobou návratnosti treba vyvažovať investíciami s rýchlou návratnosťou. Napríklad investíciami do spracovateľského priemyslu, ktorý potrebuje modernizovať technologickú a výrobnú základňu a bez ktorého si konkurenčne schopný priemysel na Slovensko možno predstaviť len veľmi ťažko.

Cesta k fungujúcej trhovej ekonomike vedie cez dokončenie reformy podnikovej sféry. Aby sa tak stalo treba dokončiť privatizáciu prirodzených monopolov a dosiahnuť pohyb v reštrukturalizácii podnikov. Práve v tejto oblasti Slovensko poriadne zaostalo.

Slovenský priemysel charakterizujú štruktúrne medzery, ktoré spôsobujú slabšiu konkurenčnú schopnosť odvetvia. V jeho štruktúre prevláda surovinovo, pracovne a kapitálovo náročná výroba určená v prevažnej miere do medzispotreby a krátkodobej osobnej spotreby. Podstatne menej produkuje slovenský priemysel vysoko sofistikované výrobky a dlhodobé spotrebné tovary. Produkcia pre oblasť investícií, dlhodobé spotrebné výrobky a výrobné kooperácie by si zaslúžili väčšiu pozornosť.

Potreba reštrukturalizácie

Dokumentuje to aj rastúci počet stratových podnikov, vzostupná tendencia vzájomnej zadlženosti podnikov a zvyšujúci sa počet klasifikovaných úverov. Reštrukturalizáciou treba naprosto legálne, čistým spôsobom a trhovo zbaviť firmu (ak za to stojí) záväzkov. Ak nie, treba ju zlikvidovať. Jednorazová reštrukturalizácia podnikových dlhov neprispeje k zlepšeniu, ak sa neprekoná stagnujúci odbyt produkcie. Podniky, ktoré nebudú schopné modernizovať, inovovať a zefektívniť produkciu, budú musieť nedobrovoľne vystúpiť z dodávateľsko-odberateľských vzťahov. „Konkurenčnú schopnosť ekonomiky nezvýšime, ak v tomto smere nepresadíme vymáhateľnosť práva, nezrýchlime rozhodovania súdnych sporov a neuplatníme dôsledne v praxi princípy konkurzu a vyrovnania,“ konštatoval bývalý minister hospodárstva Ľubomír Harach..

Vysokým stupňom fragmentácie a nízkou transparentnosťou operácií trpí kapitálový trh, čo obmedzuje jeho využitie ako nástroja získavania investičných zdrojov. Popri investíciách je ďalšou oblasťou nerovnováhy v slovenskej ekonomike sféra verejných financií. Ich deficit (najmä v štátnom rozpočte a Sociálnej poisťovni) spôsobuje nerovnováhu vo forme deficitu k HDP, ktorý prekračuje trojpercentné kritérium z Maastrichtu.

Podiel priamych zahraničných investícií v priemysle SR

(2001, %)

Výroba kovov a kovových výrobkov 41

Výroba potravín, nápojov a tabaku 14

Výroba koksu, rafinovaných ropných produktov a palív 8

Výroba chemikálií a chemických výrobkov 7

Výroba dopravných prostriedkov 6

Výroba celulózy a papiera 5

Ostatné oblasti výroby 19

Zdroj: NBS