Štruktúra krytia slovenského štátneho dlhu sa môže v budúcom roku naďalej zhoršovať. Podmienky na finančných trhoch ovplyvnené finančnou krízou totiž neumožňujú Agentúre pre riadenie dlhu a likvidity vykonávať všetky emisie, ktoré by preferovala. Podľa aktualizácie stratégia riadenia dlhu je potrebné konštatovať, že z dôvodu globálnej finančnej krízy nie je možné v potrebnej hodnote a za prijateľných podmienok emitovať štátne dlhopisy so splatnosťou presahujúcou 5 rokov.

„Z tohto dôvodu sa postupne zhoršuje štruktúra krytia štátneho dlhu. Ak sa situácia na svetovom a európskom finančnom trhu podstatným spôsobom nezlepší, v roku 2010 nebude možné exaktne dodržiavať stanovené limity refinančného a úrokového rizika,“ uvádza sa v aktualizácii stratégie riadenia štátneho dlhu, ktorá je súčasťou vládou schváleného rozpočtu na budúci rok.

V správe sa však napriek tomu konštatuje, že nastavenie jednotlivých parametrov štátneho dlhu v stratégii na roky 2007 až 2010 sa ukazuje ako správne a vhodné pre podmienky riadenia štátneho dlhu Slovenska. „Napriek tomu, že v súčasnom období nie sú spĺňané všetky parametre portfólia, pre obdobie rokov 2009 až 2010 nie je vhodné v spôsobe riadenia štátneho dlhu niečo podstatné meniť,“ píše sa v správe.

Prioritou nasledujúceho obdobia má byť ďalšia internacionalizácia krytia štátneho dlhu krajiny. „Trvalou prioritou však zostane bezproblémové refinancovanie štátneho dlhu a zabezpečenie primeranej likvidity štátu. Dôraz bude kladený, tak ako v predchádzajúcich rokoch, na minimalizáciu, resp. optimalizáciu výdavkov dlhovej služby štátu pri zachovaní akceptovateľnej miery rizika,“ uvádza sa v správe s tým, že úspešnosť riadenia štátneho dlhu však bude v rozhodujúcej miere ovplyvnená situáciou a podmienkami na európskom finančnom trhu.

Štát preto stále nevylučuje ani emisiu bondov mimo európskej menovej únie. Preto si ako jednu z úloh na tento a budúci rok stanovil aj analyzovanie možnosti alternatívneho financovania štátneho dlhu mimo eurozóny a v prípade vhodnosti podmienok vydanie zahraničnej emisie mimo eurozóny. Stále však chce vydávať minimálne jednu benchmarkovú emisiu ročne so splatnosťou minimálne päť rokov a celkovou nominálnou hodnotou najmenej 1 mld. eur pomocou syndikátu.

Štát okrem toho stále nevylúčil ani emisiu štátnych bondov pre obyvateľstvo. Jedným z cieľov tak zostáva vybudovanie systému na predaj štátnych dlhopisov pre obyvateľstvo na primárnom trhu a v prípade vhodných trhových podmienok uskutočnenie najmenej jednej emisie dlhopisov pre obyvateľstvo.

Či skutočne k takejto emisii dôjde, je však otázne. Podľa správy je totiž tento projekt technicky oveľa náročnejší a ekonomicky značne nákladnejší ako vydanie „normálnych“ štátnych dlhopisov, pričom získané zdroje sú rádovo menšie. „Navyše kríza na finančných trhoch a opatrenia vlád európskych krajín, vrátane slovenskej, na ochranu vkladov v bankách odstránili najväčšiu výhodu emisie štátnych dlhopisov – bezrizikovosť investície v porovnaní s ostatnými produktmi na finančnom trhu,“ konštatuje sa v materiáli.

Štátny dlh ku koncu roka 2008 dosiahol 17,7 mld. eur, čo predstavovalo 26 % z HDP. Z toho až 94 % tvorili emitované cenné papiere. Podiel úverov na štátnom dlhu predstavoval iba 6 %. Z menového hľadiska bol štátny dlh do konca roku 2008 denominovaný prevažne v slovenských korunách a v eurách. Od prijatia eura je podiel dlhu denominovaného v domácej mene až 99,5 %. Podiel ostatných mien bol zanedbateľný a kumulatívne nepresiahol 0,5 %.