Politické riziká v strednej Európe sa opät objavili, pricom znepokojili financné trhy a po niekolkých mesiacoch relatívneho pokoja opät ohrozujú vyhliadky na hladké rozšírenie Európskej únie (EÚ). Vlády v Polsku a Ceskej republike nie sú daleko od kolapsu a opät skúšajú pevné nervy investorov, ktorí stavili miliardy dolárov na politickú a predovšetkým ekonomickú konvergenciu oboch krajín s EÚ.

Aj ked sa trhy nezachovali tak impulzívne, ako býva obvyklé, medzi investormi sa napriek tomu šíria pochybnosti, ci sa touto krízou dalej neskomplikujú reformy v oblastiach ako fiškálna politika, ktoré sú klúcové pre prijatie kandidátskych krajín do eurozóny. „Politické riziká sú v súcasnosti v regióne bezpochyby väcšie ako pred niekolkými dnami a prekvapuje ma, že sme vôbec nezaznamenali výraznú reakciu na trhoch,“ povedal Radomír Jác, analytik pražskej pobocky Commerzbank Capital Markets. „Obchodovanie s polskou a ceskou menou a dlhopismi je aktívne a vplyvy politických otrasov sú iba obmedzené. Ak by to však trvalo príliš dlho, mohla by sa situácia zmenit,“ dodal. Polský premiér Leszek Miller rozpustil 16 mesiacov starú vládnu koalíciu Zväzu demokratickej lavice (SLD) a Polskej ludovej strany (PSL). Takmer štyri mesiace pred referendom o vstupe do EÚ tak zacne v Polsku vládnut kabinet, ktorému chýba k väcšinovej podpore v parlamente 19 kresiel.

Ceská vláda prehlbila celkovú nervozitu v regióne, ked požiadala Poslaneckú snemovnu o vyslovenie dôvery po porážke koalicného kandidáta v prezidentskej volbe. Podla ústavy sa musí hlasovanie uskutocnit najneskôr do 14 dní, avšak premiér Vladimír Špidla verí, že poslanci rozhodnú co najskôr. Pre vyslovenie dôvery stací vláde jednoduchá väcšina všetkých prítomných poslancov.

V prípade CR aj Polska bude záležat na tom, ako dlho kríza potrvá a ci môže dospiet až k predcasným volbám, zhodujú sa analytici. „V súcasnosti je trh zrejme presvedcený, že táto kríza bude relatívne krátkodobá. Niektorí ludia si dokonca myslia, že odchodom ludovcov (PSL) sa pre SLD zjednoduší rozhodovací proces,“ povedal Arkadiusz Krzesniak, ekonóm z Deutsche Bank vo Varšave. „Zásadný problém je, že PSL sa môže zacat správat ovela radikálnejšie, aby neutralizovala populistickú stranu Andrzeja Leppera Sebaobrana. Je pravdepodobné, že zacnú viac vystupovat proti EÚ, cím sa zväcší neistota na trhoch,“ dodal.

Samotné vítazstvo euroskeptika Václava Klausa v prezidentských volbách znepokojilo investorov, ktorí sa obávajú zabrzdenia integrácie CR do EÚ, hoci sa podpora vstupu do zjednotenej Európy pred júnovým referendom pohybuje stabilne okolo 60 %. V prípadných predcasných volbách by sa zrejme mnohé strany snažili získat hlasy radikálnou protieurópskou rétorikou, podobne ako pred vlanajšími parlamentnými volbami, kedy Klaus stavil na xenofóbne a nacionalistické nálady niektorých obyvatelov a na obavy, že CR stratí v EÚ cast svojej autonómie. „Najväcšie obavy vychádzajú z najhoršieho možného scenára, a to, keby jedna z vlád oboch krajín padla, keby skrachovali snahy o zostavenie novej administratívy a bolo by nutné vyhlásit predcasné volby,“ povedal nemenovaný londýnsky analytik. „Neocakávam, že sa tak stane, ale keby k tomu predsa prišlo, znamenalo by to velký problém pre referendá o EÚ a pre reformy. Urcite by sa našli strany, ktoré by si chceli vylepšit svoj profil obhajobou populistických stanovísk,“ dodal.