Dňa 17.2.2005 Slovensko oficiálne podpísalo s talianskou energetickou spoločnosťou Enel zmluvu o predaji 66-percentného balíka akcií Slovenských elektrární. Enel za ne zaplatí 840 miliónov EUR, čo je v prepočte približne 31,98 miliardy SKK.

Transakčné dokumenty za slovenskú stranu podpísal podpredseda vlády a minister hospodárstva Pavol Rusko, za taliansku spoločnosť Enel jej generálny riaditeľ Paolo Scaroni.

Podmienky na udržanie kapacít

Na akte podpísania dokumentov sa zúčastnil aj podpredseda talianskej vlády a minister zahraničných vecí Gianfranco Fini, ako aj predstavitelia Fondu národného majetku SR. „Získali sme veľmi silného partnera a osobne som veľmi rád, že to je práve taliansky Enel,“ povedal po podpísaní transakčných dokumentov Rusko. Enel je podľa neho partner, ktorý zásadným spôsobom zvýši kredibilitu, výrobné schopnosti a možnosti SE a vytvorí podmienky na to, aby sa realizoval dôležitý investičný projekt na udržanie súčasných výrobných kapacít SE. „Vďaka Enelu budeme schopní zabezpečiť dostatočnú výrobu pre potreby SR po roku 2010 v oblasti elektroenergetiky,“ zdôraznil Rusko. Príchod Enelu do SE podľa neho pomôže ešte do väčšej miery otvoriť priestor pre spoluprácu medzi Talianskom a SR. „Vstup Enelu do SE je najvýznamnejší deň slovenskej elektroenergetiky od vzniku SR,“ skonštatoval minister Rusko. Dodal, že po podpise dokumentov s Enelom sa na malý krôčik priblížilo dokončenie 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne Mochovce, ako aj ďalšie investície.

Generálny riaditeľ Enelu Paolo Scaroni uviedol, že spoločnosť sa chce stať strategickým partnerom pri výrobe elektrickej energie. Zdôraznil, že Enel sa bude podieľať na raste produkcie SE, pričom chce zvýšiť jej vývoz do zahraničia. Taliansky minister Fini vyjadril nádej, že príchodom Enelu do SE sa vysoký počet talianskych podnikateľov na Slovensko ešte rozrastie.

Dozvieme sa podrobnosti zmluvy?

P. Rusko prisľúbil, že o podrobnostiach transakčných dokumentov týkajúcich sa predaja 66-percentného balíka akcií SE talianskej spoločnosti Enel sa verejnosť v pravý čas dozvie. “ Nebudeme mať problém so zverejnením zmluvy za predpokladu dohody s partnermi o tých častiach, ktoré sa nebudú môcť zverejňovať kvôli obchodnému tajomstvu,“ povedal P. Rusko. Nespresnil však časový horizont, v ktorom budú privatizačné dokumenty k dispozícii verejnosti.

Enel sa zaviazal, že do 5 pracovných dní po podpísaní transakčných dokumentov uhradí na viazaný účet 20 % z kúpnej ceny, čo predstavuje 168 miliónov EUR. Zvyšných 80 % uhradí po definitívnom uzatvorení transakcie, tzv. closingu. K nemu by podľa Ruska malo dôjsť niekedy v priebehu 2. polroka tohto roka.

K možným budúcim zmenám zamestnanosti v SE minister uviedol, že akékoľvek rozhodnutie o počte zamestnancov bude vyplývať z ekonomickej výhodnosti podniku. Podľa neho „zamestnanosť bude taká, ako povedia čísla a ekonomika a nie taká, ako povedia politici“.

Predaj zvyšných 34 % akcií SE vo vlastníctve štátu P. Rusko v dohľadnom čase nepredpokladá. „Zatiaľ sme neuvažovali o odpredaji 34 % SE ďalšiemu inému záujemcovi, ani Enelu. Neuvažovali sme ani o predkupnom práve na tieto akcie.“

Talianska chuť na Mochovce

Na základe doterajších analýz je stanovisko Enelu k dostavbe tretieho a štvrtého bloku jadrovej elektrárne Mochovce (EMO) kladné, uviedol generálny riaditeľ Enelu Paolo Scaroni.

Dostavba 3. a 4. bloku EMO je podľa Scaroniho jedným z najdôležitejších aspektov investičného plánu, na ktorom sa Enel musí dohodnúť so slovenskou stranou pred definitívnym vstupom do SE. „Na investičnom pláne pracujeme. Čo najskôr začneme s ekonomickou analýzou realizovateľnosti týchto prác,“ povedal Scaroni. Zároveň dodal, že ide o veľmi dôležitú investíciu, ktorej objem prekročí 1 miliardu EUR, čo je v prepočte asi 38,08 miliardy Sk. Uznal tiež, že dostavba EMO bude potrebná na vykrytie potreby a spotreby elektriny na Slovensku v období ďalších 10 rokov.

„Podpisom týchto dokumentov sa Mochovce 3. a 4. blok priblížili k dokončeniu tak, ako nikdy doteraz,“ povedal P. Rusko. Zároveň vôbec nepredpokladá, že by sa Slovensko s Enelom nedohodlo na investičnom pláne ďalšieho rozvoja SE. „Verím, že bez väčších problémov investičný plán uzavrieme,“ konštatoval P. Rusko.

Centrum pre budúce kroky

Dohoda o kúpe Slovenských elektrární – dominantného výrobcu elektrickej energie na Slovensku, čo by podľa talianskej energetickej skupiny Enel mohla byť odrazovým mostíkom pre jej expanziu do strednej Európy, napísal anglický denník Financial Times. Generálny riaditeľ Enelu Paolo Scaroni považuje túto akvizíciu za veľmi dôležitú, keďže v Európe nie je na predaj veľa podnikov, ako sú Slovenské elektrárne. „Strategicky to môže byť centrum pre naše budúce kroky,“ dodal P. Scaroni a ako potenciálne ciele spomenul Ukrajinu a Poľsko.

Enel sa všemožne snaží expandovať z domáceho trhu, na ktorom ho liberalizácia núti znižovať investície. Spoločnosť už získala firmy v Bulharsku a Rumunsku. P. Scaroni uviedol, že Enel sa sústredí na veľké akvizície v niekoľkých krajinách.

Denník tiež pripomína, že v investičnom pláne, ktorý má byť schválený do konca júna, má Enel, ktorý v Taliansku už nevyužíva jadrovú energiu, akceptovať požiadavku slovenskej vlády na investovanie viac ako 1 miliardy EUR (38 miliárd SKK) na dostavbu jadrovej elektrárne Mochovce. „Máme v úmysle to urobiť,“ povedal P. Scaroni. „Nepovažujeme to za záväzok, ale za príležitosť.“

Rozvoj tepelných elektrární zatiaľ chýba

Enel podľa P. Scaroniho nemá zatiaľ pripravený konečný plán rozvoja tepelných elektrární. „Čo sa týka tepelných elektrární, máme pripravené základné línie plánu,“ uviedol Scaroni. Snahy, ktoré má s nimi Enel v úmysle realizovať, sú podľa neho zamerané na to, aby sa tieto prevádzky dostali do súladu so všetkými normami a predpismi ohľadne ochrany životného prostredia na úrovni Európskej únie. „Rozmýšľali sme aj nad výstavbou jedného až piatich kombinovaných cyklov s plynom,“ dodal Scaroni.

Medzi najdôležitejšie odkladacie podmienky patrí napríklad vyčlenenie havarovanej jadrovej elektrárne A1 a atómovej elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach do vyraďovacieho závodu VYZ, vyčlenenie Vodného diela Gabčíkovo do podniku Vodohospodárska výstavba a dohoda s Enelom na strategickom investičnom pláne rozvoja SE v najbližších rokoch. Ak sa obe strany nedohodnú na investičnom pláne, Slovensko má právo jednostranne odstúpiť od zmluvy s Enelom.

Najdôležitejšie body v privatizácii SE

*do 30.6.2005 je Enel povinný predložiť plán investícií na najbližších päť rokov. Plán musí obsahovať návrh na zvýšenie výkonu 1. a 2. bloku EMO a návrh na výmenu starej technológie v tepelných elektrárňach Nováky a Vojany.

*Enel je povinný pripraviť analýzu o ekonomickej výhodnosti resp. nevýhodnosti dostavby 3. a 4. bloku EMO. Zároveň musí predložiť náhradné riešenie pokrytia chýbajúcich energetických kapacít.

*vláda SR nezaväzuje Enel k dostavbe EMO

* z majetku SE sa vyčleňuje elektráreň V1 v Jaslovských Bohuniciach. Enel neprevezme ani elektráreň A 1, na likvidácii ktorej sa pracuje.

*z dôvodu medzinárodného sporu s Maďarskom nebude súčasťou majetku Enelu ani vodná elektráreň Gabčíkovo. Enel ju však bude mať v dlhodobom prenájme, pričom nájomná zmluva sa bude podpisovať každý rok.

*ako medzinárodná arbitráž o Gabčíkove rozhodne v neprospech Slovenska a prikáže Slovensku zaplatiť Maďarsku škody, nebude sa to týkať Enelu.

*budúce možné deficity na likvidáciu jadrovoenergetických zariadení v plnej miere vykryje investor

* ak investor nesplní tieto podmienky, Slovensko má právo od zmluvy odstúpiť.

Privatizácia SE v skratke

august 2002 – vyhlásenie prvé tendra na kúpu SE. Z ôsmich záujemcov ani jeden neprejavil záujem o SE ako celok.

október 2003 – vyhlásenie medzinárodného tendra na predaj 49-percentného balíka akcií SE

november 2003 – predbežné ponuky zaslalo desať záujemcov. Privatizačný poradca odporučil ôsmich: český ČEZ, rusky RAO UES, americký koncern AES, nemecký E.ON, Taliansky Enel, rakúsky Verbund, britský International Power a belgický Electrabel.

december 2003 – záväzné ponuky podali len piati záujemcovia: ČEZ, RAO UES, E.ON, Verbund a International Power. Všetci mali možnosť uskutočniť v SE hĺbkový audit. Vláda SR zmenila stanovisko a namiesto predaja 49 percent akcií SE rozhodla o predaji 66 percent.

marec 2004 – z tendra odstúpil International Power a do súťaže vstúpil Enel.

júl 2004 – záväzné cenové ponuky podali ČEZ, RAO US, Enel a Verbund.

august 2004 – za predaj 66 percent akcií SE najviac ponúkol Enel – 40 miliárd Sk, ČEZ ponúkol 20 miliárd Sk a RAOUES 19 miliárd Sk. Privatizačný poradca zároveň vylúčil z hry rakúsky Verbund, ktorý nejavil záujem o kúpu SE s jej jadrovými elektrárňami

september 2004 – zostávajúci investori podali nové ponuky. Enel 33,6 mld. Sk, ČEZ 27,6 mld. Sk, RAOUES 21,8 mld. Sk. Privatizačná komisia vyhodnotila za najlepšiu ponuku Enelu. Privatizačný poradca túto spoločnosť odporučil ministrovi hospodárstva a ten následne vláde SR.

október 2004 – vláda SR schválila začatie rokovaní s víťazom tendra

december 2004 – vláda SR schválila transakčné dokumenty

január 2005 – obsah a formu transakčných dokumentov schválil Fond národného majetku. Vláda vydala definitívne rozhodnutie o privatizácii SE.

17.2. 2005 – podpis transakčných dokumentov s talianskou spoločnosťou Enel.