Strategické podniky bude možné od budúceho roka doprivatizovať. Rozhodli o tom poslanci, keď podporili novelu zákona o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby. Novela ruší ustanovenie, podľa ktorého si musel štát zachovať 51-percentný podiel v strategických podnikoch. Zo 123 hlasujúcich poslancov novelu podporilo 75 zákonodarcov.

Novela zákona neurčuje, akú majetkovú účasť si má štát v jednotlivých podnikoch ponechať. Necháva to na posúdení vláde, ktorá v každom jednotlivom prípade rozhodne o privatizácii majetku strategického podniku alebo jeho časti. V prípade porušenia právnych predpisov sa predĺžila lehota podania návrhu na určenie neplatnosti prevodu alebo prechodu vlastníctva z troch na desať rokov. Návrh na zrušenie privatizácie pre porušenie zákona bude môcť štát počas desiatich rokov podať len vtedy, ak sa prechod vlastníctva k podnikom s charakterom prirodzeného monopolu uskutoční po 1. decembri tohto roka. V pôvodnom návrhu totiž nebol stanovený termín, čo by mohlo viesť k retroaktivite.

Výnos z predaja majetku strategických podnikov bude môcť byť podľa pozmeňujúceho návrhu Jirka Malchárka (ANO) použitý aj na úhradu nákladov spojených s realizáciou významných investícií. O tom, ktoré investície by mali byť takto podporené, by mala rozhodnúť vláda. Pozmeňovacím návrhom Jarmily Tkáčovej (SDKÚ), ktorý tiež poslanci podporili, sa zabraňuje privatizácii vodných tokov a pozemkov, ktoré tvoria korytá vodných tokov.

Medzi podniky s charakterom prirodzeného monopolu patrí Slovenský plynárenský priemysel, Slovenské elektrárne, Slovenská elektrizačná prenosová sústava, Východoslovenská, Stredoslovenská a Západoslovenská energetika, Transpetrol, Slovenská pošta, Slovenský vodohospodársky podnik, Železnice SR, Slovenské telekomunikácie a Lesy SR. Zo zoznamu strategických podnikov, ktorých zámer privatizácie musí posudzovať aj Národná rada SR, sa vyškrtli teplárne a Železničná spoločnosť, vzhľadom na to, že nemajú charakter prirodzeného monopolu. Podľa schválenej novely zákona ostanú aj naďalej pred privatizáciou chránené železničná dopravná cesta, prekladiská v Čiernej nad Tisou a Maťovciach, povrchové a podzemné vody, lesný fond a majetok na poskytovanie poštových služieb.

Návrh novely zákona o veľkej privatizácii obhajoval v parlamentnej rozprave spoločný spravodajca výborov Stanislav Janiš (SDKÚ). Podľa neho po privatizácii 49 percent SPP štát získal na daniach a dividendách viac ako pred privatizáciou. Prostriedky z privatizácie sú nevyhnutné na dôchodkovú reformu, aby na Slovensku nenastali problémy v tejto oblasti ako v niektorých aj vyspelých krajinách. Janiš zároveň podotkol, že podniky privatizáciou získajú prístup aj k najnovším spôsobom riadenia, aby sa zefektívnila ich činnosť.

Poslanci opozície žiadali, aby parlament prestal rokovať o uvedenej novele. Milan Cagala (ĽS-HZDS) uviedol, že sa jej schválením legalizuje doterajšia nezákonná privatizácia väčšinových podielov v strategických podnikoch, ktorá sa uskutočnila prostredníctvom opčných zmlúv.

Ľubomír Vážny (Smer) vyzval vládu, aby sa pred prípadnou privatizáciou zaoberala ozdravením strategických podnikov, kde má štát väčšinový podiel. Vyjadril aj nesúhlas s názorom, že štát nemôže dobre riadiť podniky a poukázal pritom na viaceré spoločnosti v západnej Európe, ktoré sú v rukách štátu. Ján Mikolaj z Klubu nezávislých poslancov vo svojom vystúpení konštatoval, že v doterajšej privatizácii sa nedodržiavali niektoré veľmi dôležité kritériá ako sú výpočet trhovej hodnoty a trhovej ceny podnikov a ponechalo sa to podľa neho iba na privatizačných poradcoch. Zároveň poukázal aj na neefektívne využitie prostriedkov z predaja podielu v strategických podnikoch, keď sa napríklad 190 miliónov vyčlenilo na výstavbu Národného tenisového centra.

Doprivatizácia strategických podnikov zabezpečí ich lepší rozvoj na liberalizovanom európskom trhu a mala by priniesť aj zvýšenie efektívnosti ich spravovania a kvality nimi poskytovaných služieb, zdôraznil v rozprave slove vicepremiér Ivan Mikloš. Doprivatizácia strategických podnikov by mala obmedziť priestor pre politické vplyvy, mala by zvýšiť transparentnosť činnosti podnikov a zúžiť priestor na korupciu. Mikloš pritom poukázal na pozitívne skúsenosti s privatizáciou bánk. Doprivatizáciou sa zabezpečí aj prílev kapitálu na prefinancovanie schodku na bežnom účte, urýchlia sa reformy a zníži dlhová služba, dodal.