Počítačový program je chránený autorským zákonom. Preto je jeho nelegálne používanie podľa Trestného zákona klasifikované ako porušovanie autorského práva, ktoré je postihované trestom odňatia slobody do 5 rokov. Pri nelegálnom používaní softvéru môže súd zároveň uložiť aj trest prepadnutia veci – počítačového zariadenia – alebo peňažný trest až do 5 mil. Sk. Prezident Business Software Alliance (BSA) Roman Sládek hovorí, že aliancia v spolupráci s políciou sleduje nelegálne využívanie softvéru v troch základných oblastiach.

Prvou sú spoločnosti, ktoré ako koncoví používatelia využívajú nelegálne softvér, druhú predstavujú predajcovia počítačových zostáv, na ktorých je nelegálne nainštalované programové vybavenie, a tretia oblasť sa zameriava na ponuku programov prostredníctvom internetu.

V súčasnosti je v štádiu riešenia 31 koncových používateľov, z ktorých sa tri prípady riešia prostredníctvom trestného konania. V prípade predajcov je otvorených 27 prípadov, z ktorých je päť predmetom trestného konania.

Agentúra TASR uvádza, že v poslednom čase sa softvérová kriminalita na Slovensku znížila a podľa prieskumu Piracy Study dosiahla v minulom roku 46 percent. Na porovnanie – softvérová kriminalita v Českej republike bola 43 %, v Poľsku, v Maďarsku 48 % a na Ukrajine 87 %.

Malí a odvážni

BSA je medzinárodným záujmovým združením, ktoré zastupuje svetových výrobcov počítačových programov. Jeho financovanie je zabezpečené z členských poplatkov a získaných finančných prostriedkov zo súdnych sporov. Zaoberá sa najmä vzdelávaním so zameraním na ochranu autorských práv a bojuje proti softvérovej kriminalite. Na Slovensku vystupuje ako záujmové združenie právnických osôb od roku 1997.

Doteraz polícia riešila 32 prípadov porušenia zákona zo strany predajcov softvéru a 52 prípadov koncových užívateľov programov. R. Sládek hovorí, že nelegálny softvér najviac používajú malé firmy, ktoré majú menej než 30 počítačov. Za používanie nelegálneho softvéru hrozí podľa § 152 Trestného zákona päť rokov odňatia slobody a peňažný trest do výšky 5 mil. Sk.

Badateľný posun

Ešte donedávna používali aj odborníci slovné spojenie softvérové pirátstvo. Nielen snaha o presnosť ich doviedla k pomenovaniu softvérová kriminalita. R. Sládek používa prirovnanie: „Krádež auta sa považuje za trestný čin. Prečo by krádež softvéru mala znamenať niečo iné, zlodejčina ako zlodejčina.“ Na Slovensku už badať posun. „Firmy sa začínajú zaujímať, na čom vlastne pracujú. Čoraz viac ich legalizuje softvérové vybavenie, s novými počítačmi nakupujú legálny softvér. Predpokladám, že o také dvatri roky bude situácia porovnateľná so západnou Európou, podiel používateľov nelegálneho programového vybavenia sa výrazne zníži,“ hovorí prezident BSA.

Najlepší je stav vo veľkých firmách. Príkladom korektnosti je U.S. Steel, ktorý prakticky okamžite po prevzatí časti košických VSŽ preveril všetok softvér vo firme. Podobne postupujú aj iní zahraniční investori, ale aj slovenskí majitelia firiem. Malé a stredné firmy ich postupne nasledujú.

Lacné výhovorky

Dôvodom na kradnutie softvéru býva najmä ekonomická situácia. Často však tento argument slúži len na zastretie ignorancie. Ak firmy nakupujú drahé autá, budujú reprezentatívne sídla, sotva dokážu, že nemali niekoľko tisíc korún na programy do počítačov. „Azda rozšírenejším dôvodom na používanie nelegálneho softvéru je nevedomosť a neuvedomenie si podstaty. Program je tovar. Nevýhodou je, že krádež nevidno, riziko pristihnutia pri čine je prakticky nulové,“ hovorí

R. Sládek.

Tolerovanie nelegálneho softvéru sa znižuje. Čoraz menej obchodníkov predáva počítače bez operačného systému a čoraz viac je takých, ktorí legálnosť softvéru zdôrazňujú výrazným označením. „Predajom počítača bez operačného systému a ďalších programov nik neporušuje zákon. Až inštalovaním nelegálneho vybavenia vzniká problém,“ pripomína R. Sládek.

Spomedzi programov sa najčastejšie kopírujú hry. Až po nich nasledujú kancelárske programy a operačné systémy. Softvérové firmy zdokonaľujú systémy ochrany, vyžadujú registrácie. Kopírovanie sa skomplikovalo, ale zamedziť mu úplne sa zrejme ani nedá.

Ako sme sa očistili

PROFIT vzniká na legálnom softvéri

S malou dušičkou sme sa zdôverili Robertovi Šimončičovi, generálnemu riaditeľovi Microsoft Slovakia: „Asi pracujeme aj na nelegálnom softvéri.“ Prekvapenie dobre ukryl, a len neskôr priznal, že sa nestáva často, aby ktokoľvek vyložil karty s tým, že chce dať veci do poriadku.

Nasledovalo niekoľko veľmi podobných rozhovorov, partneri sa pýtali na čoraz viac detalilov. Odpoveďou na niektoré otázky bolo len pokrčenie ramien. V redakcii sme mali žalostne málo dokladov o programoch. Ako sa ukázalo, iba sme si to mysleli.

Napokon sme sa stretli s prezidentom Business Software Alliance Romanom Sládkom a Jaroslavom Rojkom zo softvérovej spoločnosti BSP. Dohodli sme sa na audite.

Do redakcie prišli dvaja mladí muži a „prevŕtali“ nám počítače. Dostali sme dokonalý prehľad o tom, čo sa v strojoch ukrýva. Každý počítač dostal pasport, kde okrem technických parametrov sú uvedené aj všetky údaje o programoch. Nestačili sme sa čudovať, že vlastníme profesionálny program na strihanie videa, samozrejme, nelicencovaný. Na diskoch boli rarity, o ktorých sme nič netušili. Všetko, čo sme nepotrebovali, sme vymazali. Rozlúčili sme sa tak aj s editorom T602, poslali sme ho do praveku, aj keď niekoľko očí vyronilo slzu.

To všetko bola iba zaujímavá hra. Nasledovalo ešte zaujímavejšie pátranie. Kde len tie doklady môžu byť? Možno to vyzerá, že v redakcii je neporiadok. PROFIT totiž zmenil dvakrát majiteľa, počítače boli rôzneho veku a od rozličných dodávateľov. Licencie ležali na poličke, kde by nikomu nenapadlo hľadať ich, v pracovni systémového operátora.

S J. Rojkom sme potom porovnávali čísla, znova kontrolovali počítače. Niektoré operácie sú mimo chápania bežného užívateľa. Výsledok napokon prekvapil aj nás, aj audítorov. Len na niekoľko programov sme nemali doklady, takže de iure sme používali aj nelegálny softvér.

Čo sa dalo, sme napravili. Získali sme dobrý pocit, a tak trocha aj právo hovoriť o počítačovej kriminalite. Sme čistí.

Od klávesnice do väzenia

Marek G. pred okresným súdom v Topoľčanoch čelil vlani obvineniu za falšovanie bankoviek v hodnote 500 a 1 000 slovenských korún a za používanie nelegálneho softvéru. Na svojom počítači podomácky vyrábal falošné bankovky, ktoré sa potom prostredníctvom inej osoby mali dostať do obehu. Polícia pri vyšetrovaní zistila, že Marek

G. používal množstvo nelegálneho softvéru spoločností Adobe, Autodesk a Microsoft v celkovej hodnote vyše 560-

-tis. Sk. Za tieto skutky mu súd vymeral úhrnný trest 5 rokov v prvej nápravno-výchovnej skupine.

Okresný súd v Trnave uznal Jozefa J. a Tomáša S. vinných z trestného činu porušovania autorských práv, ktorého sa dopustili nelegálnym „napaľovaním“ softvéru. Pri vyšetrovaní im bolo zaistených vyše 400 kusov CD nosičov. Spoločnosti Microsoft Corp. USA tak spôsobili škodu za približne 52-tis. Sk. Obaja dostali štvormesačné podmienečné tresty.

„Obidva prípady svedčia o tom, že aj napriek zdĺhavým trestným a súdnym konaniam sa skutky porušovania autorských práv končia súdnymi rozhodnutiami v neprospech obžalovaných,“ konštatovala po vynesení rozsudkov Adriana Tomanová, právna zástupkyňa BSA Slovensko. „Je to dobrý signál, že na Slovensku sa ochrane autorského práva prikladá dôležitosť, akú si zasluhuje.“

Na Slovensku podľa prieskumov dosiahla miera používania nelegálneho softvéru v roku 2001 približne 46 percent. V roku 2002 sa situácia predsa len mierne zlepšila. Škody spôsobené počítačovou kriminalitou dosiahli za rok 2001 takmer 10 a pol milióna dolárov, bez započítania strát pracovných príležitostí a strát na odvode dani z pridanej hodnoty.

Podľa prieskumov vo východnej Európe bolo za rok 2001 počítačové pirátstvo napríklad v Českej republike vo výške 43 %, v Maďarsku 48 % a v Poľsku 53 %.

Prevencia – softvérový audit

Proces (prehľadávanie počítačov, rozhovory) vedúci

k prehľadu o tom, ako je vo firme obstarávaný, rozširovaný a používaný softvér.

Výsledok:

– správa o stave používaného softvéru,

– konkrétne kroky na legalizáciu používaného softvéru (odstránenie nepotrebného softvéru, dokúpenie potrebného počtu licencií),

– efektívne spravovanie a využívanie nakúpených licencií.

Čo je softvérová kriminalita

Vyrábanie, šírenie (distribúcia) a používanie počítačových programov bez súhlasu držiteľov autorského práva – bez licencie.

Kriminalita koncových používateľov

1. firmy

2. súkromné osoby

Kriminalita predávajúcich

3. HDL (hard-disk loading) predaj počítačov s nelegálne nainštalovaným softvérom

4. falzifikáty

5. compilation CD-R – na 1 CD-R je viac programov od rôznych firiem a bez ich súhlasu)

Internetové pirátstvo

Prečo existuje softvérová kriminalita

– nedostatočné riadenie a kontrola vo firme, pracovnoprávna zodpovednosť,

– zamestnanci používajú nelegálny softvér,

– malé riziko prichytenia pri trestnom čine,

– ignorácia zákonov,

– nízke právne vedomie v spoločnosti,

– nedostatočný záujem štátu (DPH, priame dane, systém zákonov a pod.).

Otázky a odpovede

Čo je dokladom o legálnom nadobudnutí softvéru?

V prípade kontroly je dokladom o legálnom nadobudnutí softvéru NADOBÚDACÍ DOKLAD (faktúra, daňový doklad, zmluva). Na nadobúdacom doklade by malo byť vždy uvedené: presný názov softvéru, jeho verzia a počet licencií, identifikácia predajcu vrátane IČO, cena programu, dátum predaja a podpis predajcu. Softvér nakupujte u oficiálnych partnerov autora.

Jednotliví výrobcovia softvéru môžu považovať aj iné doklady za doklady preukazujúce legálnosť nadobudnutia softvéru. Napríklad v prípade OEM produktov od spoločnosti Microsoft je ním aj tzv. COA štítok (certifikát pravosti).

Faktúra s textom PROGRAM a uvedením ceny nie je dostatočným preukazovacím nadobúdacím dokladom ku konkrétnemu softvéru, takže je v prípade preukazovania nepoužiteľná.

Licenčná zmluva a médiá patria aj k OEM verziám programov.

Načo je licencia k programu?

Licenciu takmer na každý komerčný softvér užívateľ získava priamo alebo nepriamo od majiteľa autorského prá-

va softvéru – výrobcu softvéru – podpísaním zmluvy nazvanej ZMLUVA KONCOVÉHO UŽÍVATEĽA (častejšie EULA – end-user licence agreement). Rozdielne produkty zvyčajne majú aj rozdielne znenie tejto zmluvy. Je v nich napríklad napísané, či je možné urobiť druhú inštaláciu na domáci počítač, akým spôsobom a koľko záložných kópií si môžete urobiť a mnoho ďalších dôležitých vecí. Niekedy obsahujú aj sériové číslo produktu. Tým, že užívateľ softvér nainštaluje, vyjadruje súhlas s uvedenými podmienkami v tejto zmluve a zaväzuje sa softvér používať v súlade s nimi.

Koľká kópia programu je nelegálna?

Nelegálny softvér je v akejkoľvek kópii softvéru, ktorá je používaná v rozpore s autorským právom, je to napríklad 4. kópia, ktorú si urobíte od legálne zakúpeného softvéru, pokiaľ vám to neumožňuje licenčná zmluva (podľa zákona máte nárok minimálne na 3 kópie – jedna je nainštalovaná na PC, druhú máte na nosičoch, ktoré ste si kúpili, a tretia je záložná kópia na CD-R alebo na disketách či inde). Nelegálny softvér používate napríklad v okamihu, keď zakúpite jednu licenciu určitého softvéru a používate ju na dvoch a viacerých PC, hoci to licenčné podmienky neumožňujú.

Aký je rozdiel a prípadný trest, pokiaľ som koncový užívateľ nelegálneho softvéru, a aký je trest, keď ho kopírujem a predávam ďalej?

Z hľadiska § 152 je rozdiel nulový. Inak je to pri autorskom zákone. Každý tento čin je samostatným trestným činom, neoprávnené (pirátske) používanie ako jeden a neoprávnené šírenie (kopírovanie) ako druhý. Z hľadiska trestu tak ide o dva samostatné trestné činy. Výška trestu je daná rozsahom trestnej činnosti, tu môže ísť o výšku škody na právach autora, vlastného prospechu alebo aj o dĺžku trvania trestnej činnosti.

Syn si v škole vymieňa hry, ktoré potom hrá doma s kamarátmi. Hovoril mi, že niektorí spolužiaci si hry nevymieňajú, ale predávajú a slušne na tom zarábajú. Čo sa v takom prípade môže stať rodičom?

Rodičom sa nemôže stať prakticky nič, rozhodne ich neodsúdia na jeden rok nepodmienečne, lebo ich dieťa zarába mesačne viac než rodičia dohromady. Deti sú u nás trestne nepostihnuteľné, a to do 15 rokov, rovnako ako napríklad pri drobných alebo väčších krádežiach. Rodičom ostáva iba výchovne pôsobiť a vysvetľovať dieťaťu, čo je dobré a čo zlé, a tiež ho zavčasu zoznámiť s možnými dôsledkami jeho správania v budúcnosti.

Pracujem vo firme, ktorá používa nelegálny softvér. Viem, že som aj ja trestne zodpovedný za túto skutočnosť. Čo môžem urobiť, aby som nebol trestne spoluzodpovedný? Neustále upozorňovanie majiteľov firmy (čo robím takmer každý deň) zrejme nestačí?

Treba urobiť všetko pre čisté svedomie:

1. Oznámiť skutočnosť týkajúcu sa nelegálneho softvéru spoločnosti majiteľom písomnou formou.

2. Oznámiť, že v prípade neriešenia odchádzam.

3. Všetko si riadne zdokumentovať pre prípad potreby.

4. Už nikdy to nerobiť.

5. Veriť, že polícia neurobí akciu skôr, ako bude trestný čin premlčaný.

Ukradli nám „napálené“ CD s pripravenými inštaláciami softvéru Microsoftu, ktoré zároveň slúžili ako archívne kópie. Akú máme na polícii vykázať škodu?

Vznikla vám škoda iba za ukradnuté nosiče, hodnotu softvéru nemožno uvádzať ako škodu, lebo právo na používanie „ukradnutých“ licencií vám nezaniklo, a môžete ich teda používať naďalej. Programové vybavenie ako nehmotný majetok odcudziť nemožno. Škoda za ukradnutý softvér vznikla spoločnosti Microsoft, ktorá by si mala v tomto prípade chrániť svoje záujmy.

Kúpili sme si časť softvéru v zahraničí. Faktúra je na náš podnik, licencia tiež. Je takto nadobudnutý softvér z hľadiska našich zákonov legálny?

Z hľadiska nášho platného práva nie je dôležité odkiaľ pochádza váš dodávateľ softvéru, takže pokiaľ ste nakúpili licencie na softvér v zahraničí a môžete to doložiť, majú rovnakú právnu hodnotu, ako keby ste ich kúpili tu.

Ako je to s autorskými právami u starších verzií programu? V obchode ich už nepredávajú a sú ľudia, ktorým starší program stačí. Počítač kúpili bez akýchkoľvek dokladov a bez legálneho operačného systému z druhej ruky. Dopustí sa taký človek trestného činu?

Áno, dopustí. Úplne rovnako ako pri programoch, ktoré sú v predaji. Prečo? Podľa autorského zákona podliehajú ochrane diela ešte 70 rokov po smrti autora. To je dosť dlhý čas. Takže akýkoľvek starý softvér určite ešte nie je voľný. Pred 70 rokmi určite nezomrel žiaden autor počítačových programov, aby lehota ochrany prešla.

Napríklad firma Borland síce pod týmto názvom ďalej neexistuje, ale nástupnícka firma Inprise prevzala všetko vrátane výkonu autorských práv. V prípade, že zanikne firma, ktorá vytvorila a predávala svoj program tak autori-ľudia určite žijú. Potom výkon autorských práv prechádza na nich. Autor je totiž iba konkrétny človek alebo ľudia, firma len vykonáva právo svojich zamestnancov.

Pokiaľ niekto považuje ďalšie používanie svojho produktu za voľné, tak o tom musí byť akýsi doklad, napríklad e-mailová komunikácia s autorom na túto tému.

Možno považovať za komerčné využívanie softvéru v školstve?

Autorský zákon neoperuje s pojmom komerčné využívanie, podľa tohto zákona je neprípustné akékoľvek šírenie softvéru bez príslušného súhlasu autora, a to bez rozdielu, či je softvér šírený na komerčné alebo nekomerčné využitie.

Navyše, termín „komerčné využívanie“ nepozná ani Občiansky ani Obchodný zákonník. Inými slovami, pokiaľ si škola skopíruje 1 licenciu 10-krát, je v rovnakých problémoch, ako podnik, ktorý napríklad šije obuv a urobí rovnakú vec.

www.bsa.sk