Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) mala už v roku 2016 zverejniť štúdiu, ktorá mala stanoviť maximálne hodnoty inštalovaného výkonu nových zdrojov elektriny pripájaných do uzlových distribučných sústav. Štátny prevádzkovateľ prenosovej sústavy však štúdiu doteraz nezverejnil a tak už deväť rokov platí tzv. stop stav, kedy SEPS prestala vydávať kladné stanoviská pre získanie osvedčenia na výstavbu veterného zdroja elektriny od Ministerstva hospodárstva SR. Pred zhruba piatimi rokmi sa k veterným elektrárňam pridali aj slnečné. Podľa riaditeľky Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) Veroniky Galekovej tento bezprecedentný stav, neumožňujúci pripájanie akýchkoľvek nových zdrojov, zasahuje do slobody podnikania na Slovensku.

„Vieme, že pripojiteľný výkon tu za istých podmienok je, no jeho odblokovanie závisí predovšetkým od ministerstva hospodárstva. Verejné inštitúcie nezverejnili žiadne vyhodnotenie situácie a potenciálu obnoviteľných zdrojov energie (OZE), preto sme sa ako súkromná asociácia rozhodli dať si vypracovať odbornú prácu od odborníkov,” uviedla Galeková.

Podľa štúdie „Možnosti využitia obnoviteľných zdrojov energie na Slovensku a ich vplyv na elektrizačnú sústavu SR“, ktorú na podnet asociácie vypracoval Slovenský výbor Svetovej energetickej rady (WEC), našej krajine chýba veľa elektriny z obnoviteľných zdrojov. „Slovensko ako krajina výrazne závislá na dovoze všetkých energonosičov môže mať aspoň ambíciu výrazne zvýšiť podiel OZE na spotrebe energie pri zachovaní ekonomickej efektívnosti,“ uviedol sekretár WEC a hlavný autor štúdie Juraj Kubica.

Za predpokladu existencie záložných zdrojov sa podľa autorov štúdie pohybuje celková kapacita pre obnoviteľné zdroje rádovo v stovkách megawattov. „Pripojiteľná kapacita nových zdrojov do elektrizačnej sústavy je v súčasnosti výrazne obmedzená striktnými požiadavkami. Technickými opatreniami na inteligentné riadenie distribučných sústav (tzv. Smart grid) a zmenou tarifnej štruktúry je možné odblokovať významnú kapacitu na pripájanie nových zdrojov energie do distribučných sústav,“ zdôraznil Kubica.

Štúdia zároveň upozorňuje na neschopnosť Slovenska plniť energetické záväzky voči EÚ, ktoré by sme mali dosiahnuť do roku 2020 štrnásťpercentným podielom OZE na spotrebe energie. V súčasnosti chýbajú podľa Galekovej dve percentá a akýkoľvek plán ich dosiahnuť. „Ministerstvo hospodárstva zatiaľ pracuje len s neaktuálnymi scenármi vývoja spotreby a kompetentným chýba skutočný plán ako chýbajúcich 650 gigawatthodín zelenej elektriny dosiahnuť. Hovoríme teda napríklad o fotovoltických elektrárňach s celkovým objemom 650 megawattov, veterných elektrárňach s objemom 325 megawattov alebo bioplynových elektrárňach s objemom 100 megawattov,“ dodala Galeková.

Výstavba slnečných či veterných elektrární na Slovensku je podľa SAPI v súčasnosti lacnejšia a tieto zdroje sú aj oveľa flexibilnejšie v porovnaní s jadrovými či fosílnymi. “Energetickú politiku Slovenska určuje ministerstvo, no my budeme jeho kroky pozorne sledovať a budeme požadovať, aby prijalo ďalšie reformy, ktoré sú, s očakávanou transpozíciou novej smernice EÚ, nevyhnutné. Naša štúdia dokázala absenciu technických prekážok, a je preto načase v tejto veci konečne začať serióznu odbornú diskusiu,“ konštatovala Galeková. „Slovenská energetika potrebuje výraznú reformu v rozvoji OZE a na základe tejto štúdie si myslím, že by to mala byť predovšetkým podpora prioritného odberu zelenej elektriny a zrušenie stop stavu,“ uzavrel Karaba.