K návrhu na zníženie štátnej prémie ku stavebnému sporeniu a k obmedzovaniu príspevku k hypotekárnym úverom nemuselo prísť, kedy stavebné sporiteľne a hypotekárne banky pohotovejšie reagovali na objektívne spoločenské potreby. Uviedol pre agentúru SITA riaditeľ odboru ekonomiky bývania Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR (MVRR) Pavol Giller. Nič totiž podľa neho nebránilo a ani nebráni stavebným sporiteľniam, ako aj hypotekárnym a iným bankám, aby diferencovali svoje produkty podľa spoločenskej objednávky. „Znamená to poskytovať výhodnejšie úvery na výstavbu bytov a na skutočnú obnovu bytového fondu a menej výhodné úvery na iné účely,“ skonštatoval Giller. Pri takejto marketingovej politike by podľa neho aj ich lobovanie malo bližšie k úspechu. Nedostatok bytov a schátralý bytový fond je totiž všeobecne známa skutočnosť.

Pri kritike, že štát má znížiť štátnu prémiu ku stavebnému sporeniu a obmedziť poskytovanie štátneho príspevku k hypotekárnym úverom a súčasne očakáva zvyšovanie počtu novostavaných bytov, si treba podľa Gillera uvedomiť dve skutočnosti. Prvou je, že stavebné sporenie je systém, ktorý je primárne zameraný na obnovu existujúceho bytového fondu. V systéme stavebného sporenia sa približne 90 % stavebných úverov poskytuje na tzv. obnovu bytov. Pritom nejde o obnovu spoločných častí a zariadení bytových domov, ktoré súrne obnovu potrebujú. „V skutočnosti prostredníctvom štátnej prémie ku stavebnému sporeniu štát prispieva najmä na estetické skrášlenie bytov spočívajúce v náhrade povlakových krytín keramickou dlažbou, nákupe nových, často drahých a exkluzívnych kuchynských liniek z dovozu a pod,“ doplnil Giller. Ako pokračoval, zníženie štátnej prémie na únosnú mieru by preto umožnilo viac prostriedkov vyčleniť v prospech tých, ktorí to najviac potrebujú – pre bývanie občanov s nízkymi príjmami.

Druhou skutočnosťou podľa riaditeľa odboru MVRR je, že systém hypotekárneho financovania je síce zameraný najmä na obstaranie nových bytov, ale spôsob poskytovania štátnej podpory pre tento systém poukazuje na to, že štát svojimi obmedzenými prostriedkami prispieva najmä milionárom a iným majetným občanom na výstavbu luxusných bytov a víl. „Teda tým občanom, ktorí túto pomoc štátu vzhľadom na svoje príjmy vôbec nepotrebujú,“ zdôraznil. Títo občania si svoje bývanie podľa Gillera zabezpečia bez väčších problémov aj bez pomoci štátu. „Ak sa im však takáto pomoc ponúka, je len samozrejmé, že ju využívajú,“ skonštatoval. Otvorenou otázkou ostáva, ako definovať túto potrebu. Aktualizovaná koncepcia rozvoja bytovej výstavby navrhuje definovať ju vo vzťahu k príjmu žiadateľa a k veľkosti bytu. „Ide ale pritom o otvorený dokument, ktorý je predmetom diskusie a na prijateľnej výslednej definícii sa dá dohodnúť,“ uzavrel Giller.