Podľa predpovedí prognostikov z Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu sa celosvetová spotreba energie do roku 2010 zdvojnásobí. Keďže v oblasti energetiky sa Slovensko chce udržať na úrovni vyspelých európskych štátov, hľadá optimálne riešenia vlastnej energetickej bilancie. Výroba elektrickej energie v zariadeniach na spaľovanie fosílnych palív je ekologicky neúnosná.

Energetická koncepcia pripravená vládou SR sa snaží zosúladiť celospoločenské potreby s ekonomickými. Ide v nej, okrem iného, o zladenie postupných výpadkov zdrojov na výrobu elektrickej energie na 10 až 15 rokov. V tomto období plánuje vláda SR vyradenie niektorých starších hydroelektrární a elektrární na pevné palivá, ktoré svojou výrobou zaťažujú životné prostredie. Energetická koncepcia by mala tiež definitívne stanoviť, do akej miery bude Slovensko využívať jadrovú energiu.

Ministerstvo hospodárstva SR uvažuje aj o tom, že postupne likvidované jadrové zdroje výroby elektrickej energie nahradí paroplynovými cyklami. V energetickej koncepcii sa možno dočítať, že paroplynové cykly s rovnakou inštalovanou kapacitou ako tretí a štvrtý blok Jadrovej elektrárne Mochovce (JEMO) vraj možno postaviť len za 9,3 miliardy Sk. Vláda SR odsúhlasila stavbu paroplynového cyklu pri Seredi s inštalovanou kapacitou 300 MW. Uvažuje sa aj s ďalším paroplynovým cyklom pri Lučenci s kapacitou 720 MW. Podľa odborníkov zo Slovenských elektrární, a. s., je však pri akomkoľvek variante paroplynový cyklus po 15 rokoch prevádzky drahší než dokončenie 3. a 4. bloku JEMO. V koncepcii vraj alternatívne zdroje z hľadiska prevádzky a nákladov nemôžu konkurovať tradičným energetickým technológiám.

Limitom sú financie

Tvrdým orieškom sebestačnosti SR vo výrobe elektrickej energie bude aj ukončenie činnosti jadrovej elektrárne V-1 v Jaslovských Bohuniciach (JE V-1). Rozhodnutie vlády SR odstaviť v tejto elektrárni v rokoch 2006 a 2008 obidva bloky je nezvratné. Na projekty súvisiace s odstavením JE V-1 vyčlení Medzinárodný fond na podporu odstavenia jadrovej elektrárne V-1, ktorého správcom je Európska banka pre obnovu a rozvoj 170 mil. EUR ( približne 7,3 mld. Sk). „Tento oznam je len informáciou pre potenciálnych uchádzačov. Nemá žiadny záväzný charakter. Ide o prvý a nevyhnutný krok, aby sme mohli pristúpiť ku konkrétnym medzinárodným súťažiam,“ hovorí vedúci oddelenia odstavenia JE V-1 Slovenských elektrární Ľudovít Šoltés.

Ideálom na vyrovnanie bilancie medzi výrobou a spotrebou elektrickej energie SR by podľa predstaviteľov Slovenských elektrární bola dostavba 3.a 4. bloku JEMO. Vodné zdroje Slovenska sú obmedzené. Výrobu elektriny spaľovaním fosílnych palív brzdí celosvetové úsilie v boji so skleníkovým efektom. Získavanie energie spaľovaním zemného plynu závisí od transportu z Ruska; cena plynu však neustále stúpa a ani v blízkej budúcnosti si ju odborníci netrúfajú odhadnúť. Na dostavbu 3. a 4. bloku JEMO však niet peňazí. Vláda SR správne rozhodla, že ak sa v budúcnosti nájde investor schopný dostavby tohto diela, nebude môcť počítať so štátnou garanciou. Nesúhlas s týmto postupom vyjadruje nahlas strana Smer. Jej vedúci predstavitelia považujú predčasné odstavenie JE V-1 a nedokončenie výstavby 3. a 4. bloku JEMO za ekonomickú vlastizradu. Opačný názor má hovorca ministerstva hospodárstva SR Peter Chalmovský: „Závislosť od importu elektriny nám vôbec nehrozí. V súčasnosti elektrickú energiu exportujeme. Po odstavení JE V-1 bude bilancia vyrovnaná.“

Áno či nie?

V prípade zdrojov na výrobu elektriny sú rozhodujúce náklady na palivo počas životnosti elektrárne. Odborníci hovoria, že ceny jadrového paliva sú dlhodobo najstabilnejšie, a v porovnaní s plynom či uhlím oveľa nižšie. Skladovanie čerstvého jadrového paliva je jednoduché a nenákladné. Pre krajinu, ktorá dováža primárne palivá (ropu, plyn, čierne uhlie), je výroba elektriny v jadrovej elektrárni výhodná.

Jadrová elektráreň v Mochovciach dnes prevádzkuje dva bloky, každý s kapacitou 440 MW. Aký osud stihne tretí a štvrtý, je zatiaľ neznáme. V materiáli, ktorý pripravilo Ministerstvo hospodárstva SR, sa uvádzajú tri možné riešenia. Dostavba ďalších dvoch blokov bez zahraničnej pomoci je v súčasnosti z finančného hľadiska prakticky nerealizovateľná. Druhá alternatíva uvažuje o posunutí stavby 3.a 4. bloku na roky 2005 – 2006, predstavuje však pre štát povinnosť kompenzovať stratu Slovenských elektrární vo výške 14 mld. Sk. Tretím, v súčasnosti najviac prezentovaných variantom, je nedostavanie 3.a 4. bloku. Minister hospodárstva SR Ľubomír Harach nevylúčil, že v procese privatizácie a reštukturalizácie elektroenergetiky môže vzniknúť alternatíva, ktorá povedie k zakonzervovaniu nedostavaného 3.a 4. bloku JEMO. Vyžiadala by si náklady za 762 mil. Sk.

Odborníci kontra zelení

Najdôležitejším ochranárskym argumentom proti stavbe jadrových elektrární je likvidácia jadrového odpadu a dosah ich činnosti na životné prostredie. Bezpečnostné parametre prechodného úložiska vyhoreného jadrového paliva v Mochovciach preverila a schválila Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu v roku 1994. Mike Egan, vedúci tímu britskej spoločnosti AEA Technology, ktorá posudzovala vplyv jadrovej elektrárne Mochovce na životné prostredie, zdôrazňuje, že prevádzkovateľov elektrárne zaťažili množstvom povinností: od monitorovania vody, pôdy a ovzdušia až po testovanie vzoriek potravín. „Výsledky našej štúdie potvrdzujú totožnosť s inými jadrovými elektrárňami kdekoľvek na svete.“

Štúdiu zvýšenia jadrovej bezpečnosti v Mochovciach pripravila spoločnosť Electricité de France. Posúdila ju Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu vo Viedni a združenie Riskaudit, ktoré zastupuje konzorcium odborných inštitúcií francúzskych a nemeckých úradov pre jadrovú bezpečnosť. Podľa týchto inštitúcií je úroveň jadrovej bezpečnosti v Mochovciach na akceptovateľnej európskej úrovni.

Varovný hlas Greenpeace

Odlišný názor má koordinátorka Energetickej a protijadrovej kampane Greenpeace Ľubica Trubíniová. „Od spustenia 1. bloku JEMO v auguste 1998 dostáva nezainteresovaná verejnosť len kusé informácie, aj to zväčša iba o množstve vyrobenej elektriny a o plánovaných odstávkach reaktorov. Vyhláseniam jadrových energetikov o vynikajúcej bezpečnosti 1. a 2. bloku JEMO nemožno veriť. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že v elektrárni sa stále zavádzajú nové technické opatrenia na zlepšovanie jadrovej bezpečnosti. Týkajú sa napríklad protipožiarnej ochrany, pohavarijného monitorovania či teledozimetrického systému.“ Podľa nej je z energetického, ale aj zo strategicko-bezpečnostného hľadiska problematické sústredenie veľkej výrobnej kapacity v jednom jadrovom megazdroji. „Kým inštalovaný výkon všetkých slovenských elektrární v roku 2001 dosiahol 8 291 MW, maximum zaťaženia siete v decembri predstavovalo 4 393 MW (iba 53 %), pričom priemerná celoročná záťaž predstavovala 3 713 MW, čo je 45 %. Hlavný podiel na tomto stave majú jadrové elektrárne, ktoré pre bezpečnostné riziká nemôžu regulovať výrobu a s výnimkou odstávok bežia na plný výkon v tzv. základnom zaťažení,“ konštatuje Ľ. Trubíniová.

Až 60,4 % z celkovej spotreby elektriny v SR vyrábajú slovenské jadrové elektrárne. S podielom 53,4 % jadrovej energie na celkovej produkcii elektriny sa v roku 2001 dostalo Slovensko na 4. miesto celosvetového rebríčka „jadrových krajín“ vo svete. Pred Slovenskom sú len Litva, Francúzsko a Belgicko. “ Na zahraničnom trhu však Slovenské elektrárne predávajú elektrinu za dampingové ceny v rozpätí 450 – 850 Sk/MWh. To je výrazne pod úrovňou celkových nákladov Slovenských elektrární (1 400 – 1 500 Sk/MWh) a najmä nákladov na prevádzku 1. a 2. bloku JEMO (2 240 Sk v roku 2000). Po potenciálnej dostavbe 2. a 4. bloku JEMO sa očakáva výrazne horšia ekonomická sitácia. Ministerstvo hospodárstva SR predpokladá v ideálnom prípade, ktorý s určitosťou nenastane, výrobnú cenu elektriny 2 800 Sk/MWh, v realistickejších variantoch až vyše 3 500 Sk/MWh. Čas návratnosti investície sa odhaduje na 17 rokov,“ tvrdí Ľ. Trubíniová.

Slovenské elektrárne v problematike nedostavaných Mochoviec už urobili z ekonomického hľadiska prvý krok. Prevzali investíciu od dodávateľov do svojho účtovníctva a vytvorili osobitný odštepný závod, do ktorého v budúcnosti buď vstúpi strategický partner bez možnosti využitia štátnej pomoci, alebo projekt skončí vo forme uviaznutej investície.

Ste za dostavbu 3. a 4. bloku Jadrovej elektrárne Mochovce?

Mikuláš Dzurinda, SDKÚ: Nevylučujem ju, avšak bez účasti štátu.

Béla Bugár, SMK: Môj názor je, že nie.

Pavol Hrušovský, KDH: Na rozhodnutie takej vážnej veci sú potrebné kvalifikované, najmä ekonomické analýzy o výhodnosti projektu. Potom sa zodpovedne rozhodneme.

Pavol Rusko, ANO: Sme za serióznu analýzu, ktorá ukáže stav a výhľad situácie na trhu s elektrickou energiou. Je málo pravdepodobné, že by sa oplatilo investovať do nových blokov, ak by neboli schopné produkovať elektrinu lacnejšie, ako by sme si ju mohli kúpiť – a o tom dosť pochybujem.

Sergej Kozlík, HZDS: Áno.

Róbert Fico, Smer: Áno.

Peter Tatár, OKS: Nie. Atómová loby už minula dosť z našich peňazí.

Peter Weiss, SDA: Áno, ak sa nájdu zahraniční investori bez vládnych záruk, ktorí budú elektráreň komerčne prevádzkovať na liberalizovanom trhu EÚ.