Štátny rozpočet zvýšil pravdepodobnosť prijatia eura na 75 %

Prispelo k tomu schválenie štátneho rozpočtu na rok 2008 spolu s výhľadom na roky 2009 a 2010, ako aj lepší vývoj hospodárenia štátu v tomto roku

Pravdepodobnosť, že Slovensko prijme euro v januári 2009, stúpla podľa ekonomických analytikov z októbrových 71 % na novembrových 75 %. Ako ďalej vyplýva z pravidelného prieskumu Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) a Klubu ekonomických analytikov, prispelo k tomu schválenie štátneho rozpočtu na rok 2008 spolu s výhľadom na roky 2009 a 2010, ako aj lepší než očakávaný vývoj hospodárenia štátu v tomto roku.

Podľa prieskumu by Slovensko malo uzavrieť rok 2007 s deficitom verejných financií 2,6 % hrubého domáceho produktu (HDP), čím by splnilo trojpercentné kritérium. Pravdepodobnosť splnenia kritéria tak stúpla podľa analytikov na doteraz najvyššiu úroveň, a to na 85 %. „Aj naďalej však platí, že väčším problémom, než deficit verejných financií, je najmä štruktúra priorít verejných financií,“ uviedol analytik UniCredit Bank Viliam Pätoprstý. Vrchná riaditeľka úseku finančného a kapitálového trhu VÚB Elena Kohútiková si v čase ekonomického rozkvetu Slovenska vie predstaviť omnoho úspornejší rozpočet a aj inú štruktúru jeho výdavkov, avšak považuje súčasný rozpočet za kompromis podporujúci príchod eura na Slovensko v plánovanom termíne.

Najrizikovejším je podľa analytikov plnenie inflačného kritéria, kde pravdepodobnosť klesla z októbrových 85 % na 81 % v novembri. Dôvodom sú najmä obavy o udržateľnosť nízkej inflácie po prechode na novú menu. „Slovinský príklad sa stal akýmsi strašiakom v rámci hodnotenia udržateľnosti inflácie na Slovensku,“ uviedla Lucia Šrámková z ING Bank. Vladimír Zlacký z Ernst & Young sa domnieva, že inflácia by sa po vstupe do eurozóny zvýšila. Podľa neho možno očakávať negatívne reálne úrokové sadzby, čo prispeje k rastu domáceho dopytu už aj tak rýchlo rastúcej ekonomiky a následne k ďalším inflačným tlakom. Kvôli inflácii sa môže podľa Zlackého znížiť konkurencieschopnosť a spomaliť hospodársky rast. „Pokiaľ nebude ekonomická politika primerane reagovať, výsledkom môže byť niekoľkoročná stagnácia. Aj to je dôvod prečo budú európske autority opatrné pri prijímaní Slovenska do eurozóny citujúc problém udržateľnosti cenového vývoja,“ povedal Zlacký.

Pravdepodobnosť naplnenia kritéria kurzovej stability sa podľa analytikov v novembri zvýšila medzimesačne o päť percentuálnych bodov na 93 %. Sedemnásti analytici odhadli aj konverzný kurz, pri ktorom by sa mohli zamieňať koruny za eurá. Z priemeru ich odhadov vyšiel kurz 32,630 SKK/EUR. Odhady sa pohybovali v rozpätí od 31,500 SKK/EUR do 33,150 SKK/EUR.