Ministerstvo financií zahájilo debatu o nasledujúcom štátnom rozpočte sympaticky -úrovňou predpokladaného deficitu verejných financií mieri na hranicu troch percent HDP. „Takýto schodok v roku 2003 by zabezpečil pokračovanie stabilizácie verejných financií a išlo by o priblíženie sa cieľu z programového vyhlásenia vlády dospieť na konci funkčného obdobia k vyrovnanému finančnému hospodáreniu takzvanej všeobecnej vlády,“ konštatuje ministerstvo financií v materiáli s názvom Východiská štátneho rozpočtu na rok 2003. Tri percentá deficitu vyrovnaným hospodárením nie sú, v slovenských pomeroch si však podobná iniciatíva skutočne zaslúži pochvalu – oproti tohtoročným odhadom deficitu na úrovni viac ako piatich percent HDP by to bol skutočne krok smerom k rozumu.
Cesta mínovým poľom
Úsilie vrátiť výdavky vlády na rozumnú úroveň je však cestou cez mínové pole: ministerstvo financií konštatuje, že „v roku 2003 sa bude kumulovať pôsobenie viacerých zákonov, ktoré budú pôsobiť najmä na zvyšovanie obligatórnych (zákonom určených) výdavkov“. Už v tomto roku spôsobilo podľa ministerstva rozhodujúcu časť nárastu výdavkov prijímanie rôznych zákonom určených výdavkov. V roku 2003 by tento trend mal (na základe už prijatých či práve prijímaných zákonov) pokračovať. Podľa ministra financií Františka Hajnoviča je pritom „nepriaznivá najmä skutočnosť, že na raste výdavkov sa nepodieľajú výdavky na infraštruktúru, respektíve rozvojové projekty, ale na spotrebu – mzdy a sociálne účely“. Napríklad len na mzdy štátnych a verejných zamestnancov by sa na budúci rok podľa prijatých zákonov malo vynaložiť o 11,9 miliárd korún viac než v tomto roku.
Tendencia prejavovať svoje „sociálne cítenie“ pri prijímaní zákonov vyjde slovenských platičov daní draho: „Premietnutie už prijatých rozhodnutí, respektíve návrhov vo vysokom štádiu rozpracovanosti, by zvýšilo medziročne výdavky štátneho rozpočtu o približne 22 miliárd,“ upozorňuje ministerstvo. To by znamenalo zvýšenie deficitu verejných financií približne o ďalšie dve percentá HDP. A to ešte ministerstvo priznáva, že „táto kvantifikácia neobsahuje potenciálne výdavky na krytie štátnych záruk (7,6 miliardy) a zvýšenie vládnych úverov (5,3 miliardy)“.
Čo robiť? Je to jednoduché: Obligatórne výdavky podľa ministerstva financií treba prehodnotiť. Napríklad „prehodnotenie parametrov miezd v rámci zákona o štátnej a verejnej službe (13. plat)“ by malo priniesť ročnú úsporu v rozsahu 5 miliárd korún. Ďalej, úprava výšky plošne vyplácaných prídavkov na deti by mala ušetriť 2 miliardy, na aktívnej politike zamestnanosti sa dá ušetriť 600 miliónov a ďalšie úspory by malo priniesť „dôsledne prehodnotenie rozpočtovania výdavkov na takzvané priority vlády (najmä diaľnice)“ a úspora v sociálnych výdavkoch. Materiál ministerstva financií obsahuje aj temný náznak časov budúcich: bude vraj treba „posúdiť ďalšie možnosti zvýšenia príjmov štátneho rozpočtu“. Inými slovami zvyšovanie daní.
Ministerstvo financií vychádza z predpokladu, že ak toto všetko urobí, podarí sa Slovensku na budúci rok udržať deficit verejných financií na úrovni 3, maximálne 3,5 percenta HDP. Samozrejme, v milosrdnej metodike MMF, ktorá do deficitu nepočíta napríklad náklady na reštrukturalizáciu bánk (už len to zvyšuje deficit o približne jedno percento HDP) či náklady spojené s tým, že vláda musí „zatiahnuť“ množstvo úverov, na ktoré ľahkovážne rozdala štátne garancie.
Aj tak je to však optimizmom nabitá informácia. Znamená vyvrátenie mýtu o tom, že „nie je kde škrtať“. K už spomínaným úsporám stačí pridať napríklad obmedzenie dotácií pre všemožné firmy, projekty a poľnohospodárov (celkové dotácie v súčasnom rozpočte presiahli 40 miliárd), úspory zo zníženie nákladov na dlhovú službu (ak by privatizačné príjmy smerovali na zníženie dlhu), zastavenie nezmyselného oddlžovania odvetví, ktoré sústavne produkujú nový dlh (najmä zdravotníctvo a školstvo) a ich reforma… A vyrovnaný rozpočet by mal byť na dosah.
Pekné plány
Ešte k nasledujúcemu rozpočtu: jeho deficit by mal mať úroveň troch, respektíve 3,5 percenta hrubého domáceho produktu, čo v absolútnom vyjadrení znamená 35, respektíve 40 miliárd korún. Budúcoročné príjmy rozpočtu by mali dosiahnuť 224 miliárd, teda mierny nárast o 4,2 miliardy korún. Stranu výdavkov ministerstvo financií ohraničuje sumou 260, respektíve 265 miliárd korún. Aby sa však túto úroveň podarilo udržať, ministerstvo počíta so spomínanými škrtmi vo výdavkoch.
Pozitívnym posunom v príprave rozpočtu je, že vláda používa realistickejšie údaje. Napríklad rizikové nedaňové príjmy, ktoré boli tento rok smelo (a úplne nereálne) odhadnuté na 28,3 miliardy, budú na budúci rok odhadnuté iba polovične. Položka „príjmy zo splácania úverov a z predaja majetkových účastí“ dopadla ešte horšie: z 10,9 miliardy, ktoré vláda pôvodne očakávala tento rok, bude na budúci rok iba 1,9 miliardy – vláda totiž po dvoch rokoch zistila, že niektoré príjmy Medzinárodný menový fond neuznáva ako regulárne príjmy a „neodporúča ich rozpočtovať“.
V tejto chvíli je ešte veľkou neznámou, či sa vláda podarí pripraviť aspoň trochu úsporný rozpočet na budúci rok. Ešte menej je jasné, či sa s ním dokáže stotožniť nová vládna koalícia. Jeho príprava zatiaľ vyvoláva očakávania, že po rozhadzovačnom volebnom roku opäť nastúpi rozum. Ak sa však nestane to, čo v mnohých iných prípadoch počas tejto vlády: zámer výborný, realizácia výrazne horšia. Kto by si dnes napríklad spomenul, že súčasná vláda chcela pred štyrmi rokmi smerovať k vyrovnanému hospodáreniu a pred dvoma rokmi spustiť takzvané projektové rozpočtovanie?