Štátny rozpočet bol po prvom polroku tohto roka v schodku vyše 3,9 miliardy eur. Medziročne sa tak deficit prehĺbil o viac ako 2,4 miliardy eur. Príjmy štátneho rozpočtu oproti prvým šiestim mesiacom vlaňajška klesli o 857,6 milióna eur na 5,894 miliardy eur a výdavky sa, naopak, zvýšili o 1,561 miliardy eur na 9,803 miliardy eur. Vývoj verejných financií je podľa analytika Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Pavla Majhera zásadne ovplyvnený karanténnymi opatreniami a zhoršením ekonomického prostredia v dôsledku pandémie koronavírusu, ako aj vládnymi opatreniami na podporu ekonomiky.

Medziročný výpadok daňových príjmov, ktoré tvoria podstatnú časť príjmov štátu, dosiahol za polrok 819 miliónov eur, čo znamenalo ich pokles o viac ako 14 % na 4,954 miliardy eur. Najvyšší výpadok bol podľa údajov rezortu financií zatiaľ zaznamenaný pri dani z pridanej hodnoty v objeme 391,5 milióna eur a pri dani z príjmov právnických osôb v sume 319,3 milióna eur. Na druhej strane príjmy z rozpočtu Európskej únie sa zvýšili o 30 miliónov eur na 567,6 milióna eur. Tretia najvyššia položka príjmov, ostatné príjmy, klesli o 25 miliónov eur na 371,2 milióna eur. V rámci nich sa znížili najmä príjmy z administratívnych poplatkov a iné nedaňové príjmy.

Na strane výdavkov rástli všetky zložky, okrem výdavkov na obsluhu štátneho dlhu. Tie boli medziročne nižšie o 65,3 milióna eur, resp. 9,2 %, na úrovni 642,4 milióna eur. Vôbec najvyššia výdavková položka, tzv. ďalšie výdavky štátneho rozpočtu, ktoré zahŕňajú aj výdavky na bežný chod štátnych úradov, medziročne stúpli o 13 % na 7,18 miliardy eur. „Uvedené zvýšenie je zaznamenané najmä v kapitole Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, kde došlo k medziročnému zvýšeniu čerpania výdavkov o 613,8 mil. eur, a to najmä v súvislosti so zmiernením negatívnych dopadov Covid-19,“ uvádza rezort financií. Zvýšili sa tiež výdavky spojené s čerpaním eurofondov a odvod do rozpočtu Európskej únie.

Podľa analytika RRZ Pavla Majhera je možné negatívny vplyv koronakrízy pozorovať najmä vo výpadku daňových príjmov a navýšení transferu Sociálnej poisťovni na financovanie OČR, PN a výpadku odvodových príjmov. Na strane výdavkov sa pod navýšenie podľa neho podpísalo aj spomínané financovanie vládnych opatrení na podporu zamestnanosti. Objem investícií, naopak, klesol o pätinu na 512 miliónov eur, čo spôsobilo zníženie zálohovej platby za stíhačky o približne 100 miliónov eur. Naopak, rástli výdavky na tvorbu hmotných rezerv v súvislosti s koronavírusom a o približne tretinu stúpli aj kapitálové transfery. „Vzrástlo najmä čerpanie transferov obciam, ako aj financovanie rekonštrukcie Slovenskej národnej galérie,“ dodal analytik.

Ako však Majher pripomína, hotovostné hospodárenie štátneho rozpočtu tvorí iba časť salda celej verejnej správy. „Hoci vývoj hotovostných zostatkov zverejňovaný ministerstvom financií môže poukazovať na niektoré dôležité trendy či riziká, pre komplexný pohľad je potrebné zohľadniť aj hospodársky výsledok ostatných subjektov verejnej správy, ako aj metodické úpravy pri prechode z hotovostného na akruálne zaznamenanie,“ uviedol.