Štátny rozpočet bol po prvých dvoch mesiacoch tohto roka v schodku 721 miliónov eur. Len v samotnom februári tak rozpočtový deficit stúpol o viac ako 626 miliónov eur. Medziročne sa tak schodok rozpočtu prehĺbil o vyše 115 miliónov eur. Ako ďalej vyplýva z údajov uverejnených ministerstvom financií, celkové príjmy štátneho rozpočtu pritom medziročne vzrástli o 14,5 % na 2,175 miliardy eur, kým celkové výdavky rástli o 15,6 % na 2,896 miliardy eur. Na celý rok 2020 sa pritom rozpočtujú výdavky v objeme 18,561 mld. eur, príjmy na úrovni 15,793 mld. eur a celkový deficit štátneho rozpočtu by tak mal dosiahnuť 2,768 mld. eur.

Na strane výdavkov dominujú ďalšie výdavky štátneho rozpočtu, ktoré zahŕňajú aj výdavky na bežný chod štátnych úradov. Tie boli medziročne vyššie o 23 % na úrovni 2,182 miliardy eur. Rástli aj výdavky spojené s čerpaním eurofondov o 13,5 % na 145,4 milióna eur a výdavky na spolufinancovanie stúpli o 34,2 % na 25,2 milióna eur. Naopak, znížili sa výdavky na obsluhu štátneho dlhu o 16,3 % na 289,8 milióna eur a odvod do rozpočtu Európskej únie klesol o 8,2 % na 218,4 milióna eur.

Hotovostné výdavky štátneho rozpočtu pritom podľa analytika Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Petra Majhera rástli vo všetkých oblastiach. Mzdové výdavky stúpli medziročne o viac ako 14 %, k čomu prispela valorizácia platov štátnych zamestnancov o 10 % od 1. januára 2020. O 6 %, na 268 miliónov eur, však stúpli aj výdavky na tovary a služby. Bežné transfery medziročne zase vzrástli o 234 miliónov eur alebo o 13 %. „K výraznému rastu prispel najmä transfer obciam na financovanie podpory výchovy k stravovacím návykom dieťaťa (tzv. obedy zadarmo), navýšenie dotácie pre ZSSK a verejné vysoké školy, rast výdavkov na rodičovský príspevok ako aj čerpanie transferu do Sociálnej poisťovne na krytie deficitu fondov starobného poistenia, ktoré nebolo realizované v predchádzajúcom roku,“ doplnil analytik.

Objem investícií medziročne vzrástol o 13 miliónov eur na 48 miliónov eur, čo predstavuje najvyššiu úroveň investícií čerpaných v januári a februári od roku 2013. Rast čerpania bol podľa Majhera zaznamenaný najmä vo výdavkoch na nákup a údržbu softvéru ako aj na obstaranie dopravných lietadiel a vrtuľníkov. Kapitálové transfery sa medziročne takmer strojnásobili na 111 miliónov eur, keď vzrástlo najmä čerpanie transferov obciam ako aj financovanie investícií nemocníc a rekonštrukcie Slovenskej národnej galérie.

Na strane príjmov, daňové príjmy, ktoré tvoria podstatnú časť zdrojov rozpočtu štátu, dosiahli ku koncu februára 1,938 miliardy eur, čo znamenalo medziročný nárast o 9,5 %. Ako uvádza rezort financií, pozitívny vývoj sa zaznamenal pri dani z pridanej hodnoty vo výške 128,5 milióna eur, pri spotrebných daniach vo výške 33,5 milióna eur, pri iných daniach na tovary a služby vo výške 15,3 milióna eur, pri dani vyberanej zrážkou vo výške 4,6 milióna eur a pri dani z príjmov právnických osôb vo výške 0,2 milióna eur. Negatívny vývoj bol pri dani z príjmov fyzických osôb vo výške 11,5 milióna eur a pri daniach z používania tovarov a z povolenia na výkon činnosti vo výške 2,8 milióna eur.

Príjmy z rozpočtu Európskej únie predstavovali po dvoch mesiacoch 74,2 milióna eur a medziročne sa takmer strojnásobili. Stále však plnia celoročný plán iba na 4,4 %. Výrazne však rástli aj ostatné príjmy štátneho rozpočtu, a to o 57,5 % na 162,3 milióna eur. „Ide najmä o medziročný nárast iných nedaňových príjmov o 45,3 milióna eur, kapitálových príjmov o 1,8 milióna eur a úrokov o 0,4 milióna eur,“ uvádza ministerstvo financií s tým, že príjmy z prenájmu majetku sú medziročne nižšie o 0,1 milióna eur.

Analytik rozpočtovej rady však pripomína, že hotovostný štátny rozpočet tvorí len jednu zložku verejných financií. Do ich celkového okruhu sa totiž započítava aj hospodárenie ďalších zložiek, ako sú napríklad samosprávy či Sociálna poisťovňa. Aktuálny odhad rizík pre hospodárenie celej verejnej správy, aj so zohľadnením aktuálneho vývoja štátneho rozpočtu, RRZ zverejňuje pravidelne v rámci svojho rozpočtového semaforu. Podľa februárového odhadu pritom odhadla výšku rizík pre saldo verejnej správy na úrovni 2,366 miliardy eur, ktorých naplnenie by znamenalo deficit verejných financií až na úrovni 2,42 % hrubého domáceho produktu.