Slovenský štátny dlh za necelé dva roky stúpol o vyše 6 mld. eur. Vplyvom krízy začal výraznejšie stúpať v roku 2009, keď sa z necelých 17,8 mld. eur vyšplhal až k 21 mld. eur. Po troch štvrťrokoch 2010 potom už bol takmer 24 mld. eur. „Hlavnými faktormi stojacimi za výrazným nárastom dlhu sú hospodárska kríza, ktorá sa negatívne premieta do deficitu štátneho rozpočtu cez výpadok daňových a odvodových príjmov, realizácia proticyklickej expanzívnej fiskálnej politiky a úbytok zdrojov, ktoré sa využívajú na krytie štátneho dlhu v rámci refinančného systému,“ uvádza sa v stratégii riadenia štátneho dlhu z dielne ministerstva financií, ktorou by sa mal zaoberať vládny kabinet. Podiel štátneho dlhu na hrubom domácom produkte tak ku koncu septembra dosiahol 36,6 %.

Väčšinu slovenského štátneho dlhu ovládajú domáci investori. Podľa stratégie totiž domáci štátny dlh ku koncu septembra 2010 tvoril 64,6 % z celkového štátneho dlhu na úrovni 23,838 mld. eur a zahraničný dlh bol zvyšných 35,4 %. „Štátny dlh bol krytý prevažne domácimi subjektmi, hlavne komerčnými bankami a podielovými fondmi,“ konštatuje sa v materiáli.

Takmer celý štátny dlh je krytý emitovanými cennými papiermi, ktorých podiel na celkovom dlhu je 96,2 %, pričom podiel úverov predstavuje 3,5 %. Z menového hľadiska bol štátny dlh do konca roku 2008 denominovaný prevažne v slovenských korunách a v eurách. Od prijatia eura je podiel dlhu denominovaného v domácej mene až 99,7 % z celkového dlhu. Podiel ostatných mien bol zanedbateľný a kumulatívne nepresiahol 0,3 % z celkového dlhu.

Z časového hľadiska tvoril dlhodobý dlh, teda dlh so splatnosťou nad jeden rok, k 30. septembru 2010 viac ako 93 % z celkového dlhu. V roku 2007 nebolo potrebné do krytia štátneho dlhu zapojiť krátkodobé zdroje, vplyvom krízy sa koncom roka 2008 a v rokoch 2009 a 2010 pristúpilo k emisii štátnych pokladničných poukážok, teda finančných inštrumentov so splatnosťou do jedného roka.