Doterajšie slovenské vlády sa od roku 1991 zaručili za úvery problémových podnikov v celkovej sume 261,7 miliárd korún, najviac za Slovenské elektrárne, Vodohospodársku výstavbu, Železnice SR, ale aj za výrobcu chladničiek Calex, Solivary Prešov i štátnu farmaceutickú spoločnosť Imuna. Nepríklad len za minulý rok to bolo až 57,3 mld. Sk. Je to v rozpore nielen so zámermi súčasnej vlády ale aj záväzkami voči medzinárodným inštitúciami.

Už na prvý pohľad hrozivé číslo skrýva v sebe po hlbšej analýze aj ďalšie nepríjemné prekvapenia. Napriek tomu, že súčasná vláda prisľúbila, že výrazne priškrtí kohútik a bude rozdávať menej štátnych záruk, v posledných dvoch rokoch sa ich výška vyšplhala na nové rekordné hodnoty.

Za posledných 12 rokov musel štát z peňazí daňových poplatníkov „zatiahnuť“ za podniky, ktoré si požičali, ale neboli schopné úvery splácať, takmer 37 miliárd korún. Tieto peniaze sa nenávratne stratili a je viac než pravdepodobné, že ich ešte budú nasledovať ďalšie miliardy. Najvyššie splátky úverov so štátnou zárukou totiž spadajú do nasledujúcich 5-6 rokov a časť z nich si bude vyžadovať buď vydanie nových garancií alebo aj priamo ďalšie peniaze zo štátnej pokladnice. Na druhej strane dlžníci vrátili do štátnej kasy doteraz len niečo vyše 2,5 miliárd korún.

Uzavretý kruh

Štát už dlhé roky pomáha štátnymi zárukami a aj priamymi finančnými dotáciami na umelé udržanie zamestnanosti a oddialenie kolapsu niektorých podnikov. Masívna pomoc zo strany štátu by mala zmysel, ak by sa pomocou nej firmy dokázali zmeniť na konkurencieschopných výrobcov a zbaviť sa aspoň časti problémov. Ministerstvo financií poukazuje na nedostatočnú konsolidáciu dlžníkov a dodáva, že „bez zásadnej zmeny v prístupe k ich hospodáreniu vzniká riziko realizácie štátnych záruk v ďalšom období“. Zjednodušene povedané, hoci štát pomáha podnikom s tým, že sa im znovu a znovu zaručuje za úvery, je stále vysoké riziko, že nakoniec úvery budú musieť namiesto nich zaplatiť aj tak všetci občania. Podľa rezortu financií totiž Železnice SR, Slovenské elektrárne, či Vodohospodárska výstavba neurobili dostatočné kroky na zníženie nákladov a reštrukturalizáciu. Zrejme nemali ani dostatočnú motiváciu, keďže sa mohli spoliehať na pomoc štátu.

Potrebný tlakom na zvýšenie efektívnosti a vyriešenie viacerých, aj objektívnych problémov spomínaných štátnych kolosov, by mohla byť ich čiastočná privatizácia. Súčasná vláda síce plánuje privatizáciu elektrární naštartovať a urobiť užší zoznam záujemcov, o predaji však rozhodne až nasledujúci kabinet, ktorý vzíde zo septembrových volieb. O privatizácii Železničnej spoločnosti, ktorá vznikla rozdelením ŽSR a vykonáva železničnú dopravu sa síce už dlho diskutuje, ale zatiaľ nie v konkrétnej rovine. Hlavným problémom Vodohospodárskej výstavby sú doteraz nevyjasnené a nevyriešené vzťahy so Slovenskými elektrárňami na Vodnom diele Gabčíkovo.

„Zaprší“ z konkurzov?

Vo viacerých podnikoch čaká štát na konkurzy, v rámci ktorých by mohol dostať späť aspoň časť prostriedkov, ktoré za nich vyplatil. Medzi takéto firmy patria napríklad bývalé ZŤS-ky, Chirana-Prema či Calex,ale aj Imuna. Šance štátu nie sú však, až na malé výnimky, príliš dobré.

Napríklad v prípade konkurzu, v súčasnosti už starého i Nového Calexu zhoršuje postavenie štátu ako veriteľa nekoordinovaný postup správcov týchto podnikov. Nový Calex sa dostal do konkurzu v auguste minulého roka, zatiaľ je však osud tejto firmy a tým aj speňaženia jej majetku otázny. Slovenská konsolidačná, a.s., ako akcionár, očakáva, že v júli by mohol byť známy nový majiteľ nosnej časti Nového Calexu. Podnik však už nestihne rozhodujúcu letnú sezónu, ktorá je na predaj chladničiek najlukratívnejším obdobím. Konsolidačná verí, že svoju ponuku predloží aj litovská spoločnosť Snaige, ktorá bola v druhom kole predaja majetku odmietnutá kvôli nízkej ponúknutej cene. Podľa Slovenskej konsolidačnej však bola ponuka prijateľná., keďže Snaige garantovala obnovenie výroby a zachovanie zamestnanosti zhruba na úrovni 1000 pracovníkov. Podľa správcu Nového Calexu litovská firma nesplnila niektoré formálne požiadavky, ako bolo napríklad zloženie 30 % určenej ceny na účet vopred.

Situácia zatiaľ nie je lepšia ani v Imune, štátnom výrobcovi krvných derivátov a infúznych roztokov. Krajský súd v Košiciach totiž ešte stále nevyhlásil na podnik konkurz, hoci predbežného správcu už vymenoval. Podľa riaditeľa spoločnosti Petra Schvalba, situácia vo firme je už zase komplikovaná. Firma obnovila v januári produkciu s pomocou peňazí od štátu v rámci oddlženia nemocníc, ktoré sú kľúčovými odberateľmi infúznych roztokov a krvných derivátov. „Tri až štyri mesiace sme vyrábali naplno, ale v súčasnosti je situácia opäť komplikovaná, hlavne kvôli nepriaznivej situácii zdravotníckych zariadení. Chýbajú peniaze na plynulý nákup surovín a tým aj plnú výrobu. Platby od odberateľov prichádzajú s niekoľkomesačným sklzom,“ povedal P. Schvalb. Zdôraznil, že bez vstupu silného strategického investora sa Imuna nedostane z problémov. Vládny kabinet súhlasil s vyhlásením konkurzu v Imune koncom minulého roka po tom, čo sa trikrát nepodarilo firmu predať.

Podstatne nádejnejšie vyzerá situácia v ďalšom podniku, ktorý v minulosti patril medzi významných príjemcov štátnych záruk, v prešovských Solivaroch. Fond národného majetku SR vybral v tomto roku nového majiteľa, Novácke chemické závody,a.s. kontrolované Prvou garantovanou, a.s. Novácka chemička sa okrem iného zaviazala zabezpečiť pre Solivary investície za 900 mil. Sk, formou zvýšenia základného imania. Tieto peniaze by mali umožniť dokončenie kľúčovej investície v Zbudzi, ktorá komplikovala predaj Solivarov.

Pohľad do blízkej budúcnosti

Na tento rok schválil parlament limit pre nové štátne záruky 28,5 miliárd korún, pričom z tejto sumy sa už za prvé štyri mesiace vyčerpalo zhruba 40 %. Okrem toho sú v tomto roku splatné garancie prevyšujúce 34 miliárd korún. Vláda sa opäť najviac zaručí za úvery železníc, Slovenských elektrární a za výstavbu mosta Košická. Nie je však vylúčené, že rovnako ako v predchádzajúcom roku, skutočná výška záruk bude vyššia. Bude to závisieť aj od súhlasu Úradu pre štátnu pomoc, ktorý sa už vlani postavil proti časti garancií pre štátne elektrárne. Úrad totiž namietal, že elektrárne sa už nemôžu považovať za podnik v ťažkostiach. Ministerstvo financií s takýmto názorom nesúhlasilo. Rezort na jednej strane zdôrazňuje potrebu výrazne znížiť nové záruky, na druhej strane ale poukazuje na to, že elektrárňam hrozí aj tento rok kritická situácia kvôli splatným dlhom. „Nie je vylúčené, že SE nebudú schopné splniť svoje záväzky voči veriteľom s možnosťou vzniku defaultu,“ dodáva ministerstvo financií. Riešenie sa očakáva od ministerstva hospodárstva.

Železnice majú v tomto roku splatné úvery so štátnou garanciou za 6,2 miliardy korún. Peniaze budú železnice potrebovať aj na investície a krytie strát z výkonov vo verejnom záujme. Vláda zatiaľ v tomto roku počíta so zárukami pre železnice v objeme vyše 16 miliárd korún. Ďalej teda narastú dlhy, ktoré spoločnosť nie je schopná splácať z vlastných zdrojov a jej problémy sa tak iba odsúvajú do budúcnosti.

Návrh na rozdelenie limitu pre nové štátne záruky na rok 2002:

Slovenské elektrárne a. s. Bratislava, refinancovanie	8,6 mld. Sk
Železničná spoločnosť a. s. Bratislava, výkony vo verejnom záujme nekryté v štátnom rozpočte	3,0 mld. Sk
Železnice SR, refinancovanie záväzkov výkonov vo verejnom záujme	9,2 mld. Sk
Železnice SR, investície nekryté v štátnom rozpočte (z požiadavky 4 mld. Sk)	4 mld. Sk
Metro a.s. Bratislava, Most Košická- ekológia	0,4 mld. Sk
Projekty ISPA, životné prostredie	0,4 mld. Sk
Projekty na rozvoj ochrany životného prostredia (geotermálna energia)	0,5 mld. Sk
Slovenská záručná a rozvojová banka š.p.ú. Bratislava, záruka za prevzaté záruky zrušených štátnych fondov	0,4 mld. Sk
Proexportné projekty MH SR (špeciál)	1,0 mld. Sk
SPOLU	27,5 mld. Sk

Zdroj: Ministerstvo financií SR

(Profit č. 26/2002)