Štátna pokladnica nie je zásuvka s peniazmi, aj keď aj takto si ju možno predstaviť. Štátna pokladnica nie je úrad, aj keď je vlastne inštitúciou. Štátna pokladnica nie je banka, aj keď by mnohí boli radi, keby sa stala zhovievavým finančným domom. Štátna pokladnica je systém.

Ide vlastne o to, aby sa peniaze štátu používali rozumne a aby bolo vidno, ako sa používajú. Štátna pokladnica je základ pre všetky potrebné, chcené i nechcené reformy verejných financií.

Kým v iných oblastiach je určujúcim trendom liberalizácia, pre peniaze štátu sa pripravuje centralizovaný model finančného manažmentu. Nie je to paradox. Treba rozlíšiť medzi decentralizáciou kompetencií a centralizáciou finančných prostriedkov. Peniaze sa budú míňať decentralizovane, o ich rozdelení sa bude tiež rozhodovať na lokálnej úrovni, ale ich správa alebo zhodnocovanie bude na centrálnej úrovni. Aj pre rodinu, ktorá spravuje svoju rodinnú pokladnicu, je výhodnejšie ukladať rodinné prostriedky na jeden účet, na svoje potreby ich však používajú všetci členovia rodiny. Protiklad medzi decentralizáciou verejnej správy a centralizáciou finančného manažmentu teda vôbec neexistuje.

Priame náklady na zavedenie systému sa v súčasnosti pohybujú na úrovni približne 1,2 mld. Sk. Takže návratnosť investície by pri týchto číslach bola menej ako jeden rok. V súčasnej situácii sa odhaduje návratnosť maximálne na tri roky. Množstvo prínosov sa v súčasnosti objektívne kvantifikovať nedá. Skúsenosti Maďarska hovoria o jednoročnej návratnosti. Rakúske spolkové ministerstvo financií pri celkových nákladoch 3,026 mld. Sk vyčíslilo čisté ročné výnosy z projektu približne na 1,395 mld. Sk. V tejto súvislosti vyzerá diskusia o nákladoch na obstaranie systému ako veľmi nezmyselná, najmä ak jej výsledkom je iba odďaľovanie. A teda straty, ktoré sa mesačne dajú vyčísliť najmenej na sto miliónov korún.

Príspevok k prehľadnosti

Štátna pokladnica má obrovský význam najmä pre prehľadnosť príjmov a výdavkov verejných financií, umožní kedykoľvek počas kalendárneho roka získať informáciu o všetkých finančných tokoch v rámci celého okruhu verejného sektora a prispievať tak nielen k lepšiemu posudzovaniu aktuálneho vývoja štátneho rozpočtu, ale aj ku kvalitným finančným plánom a odhadom, z ktorých bude možné vychádzať v procese zostavovania verejných rozpočtov v budúcnosti.

Spolu s transparentnosťou verejných financií musí byť zabezpečená osobná zodpovednosť úradníkov štátnej správy za nezrovnalosti v účtovníctve výdavkových jednotiek štátneho rozpočtu, pokiaľ počas roka k takýmto zisteniam dospejú na to určené kompetentné orgány (napr. v Írsku je vytvorený inštitút generálneho audítora a kontrolóra). Prípadné tresty musia byť veľmi tvrdé a exemplárne, aby mali dostatočne odstrašujúci účinok.

Verejné financie na Slovensku nebudú chápané ako ,,samoobsluha“, kde si zabezpečujú svoje záujmy lobistické skupiny naviazané na politické strany, pričom čisto ekonomické dôsledky takýchto krokov sa neberú do úvahy.

Nezmyselné odklady

Dôvody odďaľovania uplatnenia systému štátnej pokladnice sú komplikované len na prvý pohľad. Politici radi ohlupujú tvrdeniami o dôležitosti zachovania súčasného charakteru štátu. Pritom ide len o ,,zabetónovanie“ byrokratického aparátu. Politikom zrejme vyhovoval stav voľnosti, keďže kvalitná štátna pokladnica by znamenala obmedzenie možností svojvoľného a nezodpovedného nakladania s peniazmi daňových poplatníkov.

Štátna pokladnica by ako rozpočtová organizácia mala ponúknuť verejnej správe výhodnejšie úročenie vkladov a úverov v porovnaní s komerčnými bankami. Pritom štátna pokladnica nebude bankovou inštitúciou v chápaní legislatívy platnej pre komerčné banky. Bude však vykonávať niektoré bankové činnosti. Podnikatelia, ktorí obchodujú so štátom, zasa môžu dúfať vo včasné platby a v správnej výške za tovar a služby. Dočasne voľné peniaze bude môcť pokladnica zhodnocovať.

Špecializovaná rozpočtová organizácia – Štátna pokladnica – postupne sústredí príjmy, výdavky, pôžičky i garancie verejného sektora na jediný účet v centrálnej banke.

Finančné plány

Štátna pokladnica bude mať dve skupiny klientov. Do prvej budú patriť všetky štátne rozpočtové a príspevkové organizácie. Bude sledovať aj tok peňazí vyšších územných celkov, verejných škôl a okresných a krajských úradov. V prvej skupine je i agentúra, ktorá spravuje peniaze určené na spoločné projekty Slovenska a EÚ.

Do druhej skupiny klientov zákon zaradil Sociálnu poisťovňu a zdravotné poisťovne, Národný úrad práce, FNM SR a Slovenský pozemkový fond. Parlament rozhodol, že rozpočty miest a obcí nebudú súčasťou činnosti štátnej pokladnice. Do systému sa nedostanú ani vnútorné organizačné jednotky rozpočtových organizácií, daňové úrady, ba ani pobočky Sociálnej poisťovne. V týchto prípadoch by totiž museli vystupovať ako samostatný klient pokladnice. Aj bez nich bude do Štátnej pokladnice zapojených zhruba 2 500 subjektov.

Štátna pokladnica začne schvaľovať finančné plány výdavkov až od januára 2004. Od tohto dátumu začne reálne fungovať aj autorizácia vstupov do záväzkov a realizácia platieb. Dôležité okrem toho je, že všetky verejné výdavky bude treba platiť cez pokladnicu a najviac do výšky výdavkov v schválených v rozpočtoch.

V praxi to znamená, že pokladnica by mala obmedziť zvyšovanie skrytých dlhov verejnej sféry. Napríklad faktúru za elektrinu, ktorá ide nad rámec rozpočtu, pokladnica nezaplatí. Vláda bude teda okamžite informovaná o finančných problémoch. Doteraz sa štát dozvedel o skutočnom schodku až pri koncoročnom zúčtovaní. Na druhej strane krátkodobé prebytky na jednotnom účte bude pokladnica zhodnocovať na finančných trhoch.