Prehodnotenie deficitu verejných financií na najbližšie roky, zrýchlenie čerpania eurofondov a realizácia veľkých investičných projektov, ako sú napríklad PPP projekty, môžu zvýšiť dynamiku slovenskej ekonomiky v tomto roku až o 1,3 percentuálneho bodu. Predpokladá to rezort financií, podľa ktorého by mali plánované verejné výdavky vo výške zhruba 1,74 mld. eur v tomto roku prispieť k tvorbe hrubého domáceho produktu (HDP) sumou 872 mil. eur. „Nevyhnutnou podmienkou naplnenia tohto scenára je však úspešnosť čerpania fondov EÚ na úrovni rozpočtovaných hodnôt a spustenie výstavby diaľnic prostredníctvom projektov PPP v plánovanom rozsahu,“ konštatuje ministerstvo financií v Správe o dopadoch finančnej a hospodárskej krízy na slovenskú ekonomiku, ktorou by sa v najbližšom období mala zaoberať vláda.

Priestor na ďalšie zvýšenie impulzu k vyššej tvorbe HDP je podľa ministerstva financií vytvorený aj spustením dostavby jadrovej elektrárne Mochovce v tomto roku. Spomínané opatrenia by tak mali pozitívne ovplyvniť ešte tohtoročný výkon slovenskej ekonomiky, keďže ich príspevok k nárastu dopytu bude okamžitý. Ďalšie vládou prijaté opatrenia na zmiernenie dôsledkov hospodárskej krízy, ako napríklad zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane, zvýšenie zamestnaneckej prémie, skrátenie lehoty na vrátenie nadmerných odpočtov dane z pridanej hodnoty či úprava podmienok odpisovania, majú podľa rezortu financií predovšetkým zlepšiť podnikateľské prostredie resp. znižovať daňové zaťaženie. Ich vplyv na celkovú úroveň dopytu je tak z krátkodobého hľadiska nulový. Tretia skupina opatrení, ktorých reálne dopady na ekonomiku zatiaľ nie je možné kvantifikovať, je zameraná na prístup podnikateľskej sféry ku kapitálu a celkové zlepšenie podnikateľského prostredia. Ide napríklad o zvýšenie základného imania Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, Eximbanky či spoluprácu vlády a Slovenskej bankovej asociácie.

Zmierniť dopady krízy na slovenskú ekonomiku je podľa ministerstva financií možné prostredníctvom stabilizačnej fiškálnej politiky iba v krátkodobom horizonte. „Stimulácia ekonomiky nemôže ísť na úkor dlhodobej udržateľnosti verejných financií, v opačnom prípade by strata dôvery v stabilitu makroekonomického prostredia krajiny mohla v krátkom čase krízu ešte viac prehĺbiť,“ konštatuje ministerstvo. V strednodobom horizonte tak môžu byť účinné len štrukturálne politiky zamerané na zvyšovanie potenciálneho rastu ekonomiky, ktoré urýchľujú oživenie ekonomiky v čase, keď kríza pominie a zároveň zmierňujú dopady budúcich cyklických poklesov, ktoré v trhových ekonomikách zákonite nastávajú.