Ako vnímate slovenské hospodárske reformy?

Zenon Kosiniak -Kamysz: Páči sa mi daňová politika Slovenska z hľadiska prilákania zahraničných investorov. V Poľsku vám často závidíme zahraničných investorov. Je to aj otázka konkurencie. Príchod zahraničných investorov zvyšuje sebavedomie obyvateľov krajiny. Slovensko sa stalo dôležitým a významným hospodárskym partnerom. Podľa mňa čaká Slovensko pozitívny hospodársky a spoločenský posun vpred.

My sme hlboke ekonomicke reformy rozbehli v roku 1990 a som rad, ze Slovensko tiez sa vydalo na takuto cestu. Poľsko ma bohaté skúsenosti v oblasti samosprávy. Naša reforma samosprávy funguje veľmi dobre. Preto Slovensku radi odovzdáme naše skúsenosti. Teší ma, že môžem pôsobiť v takej krajine, kde sa prejavujú pozitívne účinky prijatých reforiem. Mám radosť aj zo zvyšujúceho sa záujmu poľských firiem o Slovensko. Veď v minulosti bol záujem našich firiem o vašu krajinu minimálny.

Ste spokojní s rozvojom poľsko-slovenských hospodárskych vzťahov?

Zenon Kosiniak-Kamysz: Zatiaľ nie. Spokojný nie som ani s výškou poľských investícií na Slovensku. Napriek tomu, že sme susedia a veľa sa hovorí o možnostiach našej spolupráce, výsledky sú zatiaľ vlažné.

Andrzej Tymkowski: Nie som až taký pesimista. Poľskí obchodníci napríklad dokázali „prehovoriť“ každého jedného štatistického Slováka, aby ročne vydal na poľský tovar viac ako 240 dolárov. Slovenskí obchodníci máju zatiaľ problém „prehovoriť“ štatistického Poliaka, aby vydal na nákup slovenského tovaru ročne viac ako 40 dolárov. Napriek tomu rozdiel vo veľkosti našich trhov spôsobuje, že už niekoľko rokov máme so Slovenskom zápornú obchodnú bilanciu.

Historickým faktom je, že Poliaci boli vždy lepší obchodníci ako Slováci.

Zenon Kosiniak-Kamysz: V prípade obchodu môžeme byť určite spokojní. Vývoj v oblasti obchodu je rozhodne lepší ako hospodárska a firemná spolupráca. Dobre poznám situáciu v Berlíne, kde nachádzajú svoje pôsobisko

stovky poľských firiem.

Andrej Tymkowski: Existujú aj poľské firmy, ktoré by sa chceli etablovať na území Slovenska. Tento proces by som však ešte nenazval prílevom. Ide len o začiatky. Nepočítam napríklad zatiaľ s tým, že na Slovensko prídu poľskí remeselníci. Tí sa uplatňujú najmä v Nemecku.

Prečo je to tak?

Andrzej Tymkowski: Dovoľuje im to legislatíva v oblasti služieb. Keď už sú ako podnikatelia registrovaní na území Nemecka, ľahšie sa im poskytujú služby z územia Nemecka ako z územia Poľska. Neplatí totiž ešte direktíva o liberalizácii služieb, ktorú pribrzdili Nemci a Francúzi, a nie je známe, kedy sa zavedie do praxe. Je to dôkaz, že tieto štáty sa obávajú konkurencie kvalitnej a lacnej poľskej a slovenskej práce.

Zenon Kosiniak-Kamysz: Napriek tomu, že sme sa ocitli v zjednotenej Európe, iné ekonomické podmienky existujú na Slovensku a iné v Nemecku. Tento stav potrvá ešte niekoľko rokov. Preto iné možnosti majú poľské firmy v Nemecku a iné na Slovensku. V každom prípade ma teší, že záujem poľských firiem o Slovensko sa zväčšuje. Poľskí podnikatelia vnímajú dnes Slovensko ako krajinu, kde sa v budúcnosti oplatí investovať.

Nedávno zviedlo Poľsko a Slovensko doslova finálový zápas a juhokórejskú automobilku Kia. Čo rozhodlo v náš prospech?

Zenon Kosiniak-Kamysz: Predovšetkým lepšia infraštruktúra. Slovensko je menšie a dopravná sieť je oveľa lepšia ako v Poľsku. Dúfam, že diaľnica z Bratislavy neskončí v Žiline, ale bude pokračovať smerom k poľským hraniciam.

Slovensko začalo so stavbou diaľnice smerom na Zwardoň a Skalité. Poľsko však ani nezačalo stavať. Zrejme sa prikláňa k názoru, že diaľnica by mala prechádzať cez územie Čiech.

Zenon Kosiniak- Kamysz: Nie je to pravda.. Máme veľký záujem o diaľničné prepojenie so Slovenskom. Hovorilo sa o ňom už v roku 1994. Žiaľ, ani po jedenástich rokoch sa zatiaľ nič vážneho nedeje. Chcem vsak podotknúť, že minule sme dokoncili prvý 3 km dlhý úsek novej cesty pri Zwardoni a pracujeme na daľšom, zatiaľ čo na slovenskej strane sa práce neobnovili. Dúfam, že vaša diaľnica pôjde k našim hraniciam, a pevne verím, že aj u nás budeme pokračovať aspoň vo výstavbe rýchlostnej komunikácie zo Zwardoňu a Skalitého smerom na Žywiec a Bielsko-Bialu. Keby sa to podarilo, mali by sme prepojenie aj na Katowice a odtiaľ do Varšavy. Neexistujú žiadne konkrétne plány diaľničného spojenia iba s Českou republikou

Ako sa pokračuje vo výstavbe diaľnic v Poľsku? Poľsko je vlastne rovina. Výstavba diaľnic by mala byť oveľa lacnejšia ako na Slovensku, ktorému v rozvoji cestnej siete kladie príroda nemalé prekážky čím predražuje cestné stavby.

Zenon Kosiniak-Kamysz: Práce nepokračujú želateľným tempom. Zatiaľ máme len diaľnicu A4 v južnej časti Poľska. Vedie z Drážďan cez Wroslav, Katowice a Krakow. V tomto roku pokračujeme smerom na ukrajinskú hranicu. Diaľnica zatiaľ nie je súvislá. Až o niekoľko rokov budeme môcť povedať, že máme prepojený západ a východ Poľska. V pláne je výstavba tzv. centrálnej diaľnice Berlín – Poznaň. Kus práce nás čaká na východ od Varšavy. V dopravnom koridore sever – juh pripravujeme spojenie Varšavy a Katovíc, a odtiaľ do Bielska s možným pripojením na slovenskú diaľnicu v smere Zwardoň – Skalité, kde bude nový hraničný priechod.

Hoci na oboch stranách hranice chýba k spojeniu Slovenska a Poľska iba niekoľko kilometrov, práce prakticky stoja. Prečo?

Zenon Kosiniak-Kamysz: Pretože o probléme hovoríme už od roku 1994. Naše očakávania sa zatiaľ nesplnili. Po oboch stranách hraníc je v tomto smere veľa práce. Predstavy boli oveľa optimistickejšie.

Aké skúsenosti má poľská ekonomika zo vstupu do Európskej únie?

Zenon Kosiniak-Kamysz: Z hospodárskeho hľadiska sme veľmi spokojní. Vzrástol náš export, čo však považujeme za veľmi dôležité je vzostup exportu poľnohospodárskych výrobkov.

Andrej Tymkowski: Poľskí poľnohospodári, najmä malé a stredné podniky sa pred vstupom do Európskej únia báli, že neobstoja v konkurencii. Všetko dnes nasvedčuje tomu, že obstáli a že nie Poliaci, ale krajiny bývalej pätnástky sa boja nás.

Prečo je to podľa vás tak?

Andrzej Tymkowski: Pretože export z Poľska smerom do starých štátov únie rastie rýchlejšie než import do Poľska. Keby tento trend pokračoval, pozitívne by to predznamenalo aj slovensko-poľskú hospodársku spoluprácu v budúcnosti.

Predpovede analytikov za najslabšie ohnivko poľskej ekonomiky považovali poľnohospodárstvo. Dnes sa Poliakom ukazuje, že to tak nie je.

Andrzej Tymkowski: Poľskí poľnohospodári sú za necelý rok nášho členstva v EÚ zatiaľ vrstvou, ktorá vyhrala najviac.

V akom smere?

Andrzej Tymkowski: Ako prví dostali subvencie a zároveň zvýšili export o 40 a viac percent. Pre poľských konzumentov to bohužiaľ znamenalo nárast cien potravinárskych produktov. Keďže poľské potravinárske produkty nachádzajú uplatnenie na trhoch západnej Európy, vytvárajú aj priestor na zvyšovanie cien na vnútornom trhu.

Cena ktorých poľnohospodárskych produktov vzrástla najviac?

Andrzej Tymkowski: Ide najmä o hovädzie mäso, bravčovinu, hydinu, údeniny a dokonca aj o poľské pečivo, ktoré je v obľube nielen v starých štátoch EÚ, ale aj na Slovensku. Poľské cukrovinky, cukrovarské pečivo a pečivo vôbec tvoria jednu z najväčších položiek poľského tovaru predávaného na Slovensku. Napokon, Slovensko viac než polovicu svojho dovozu zeleniny nakupuje v Poľsku.

Mnohí slovenskí pestovatelia zeleniny hovoria, že vzhľadom na poľskú lacnejšiu konkurenciu sa im ju už ani neoplatí pestovať.

Andrzej Tymkowski: Neverím slovenským pestovateľom, že sa im pestovanie zeleniny neoplatí. Narazili len na tvrdú poľskú konkurenciu. Predtým na ňu neboli zvyknutí, a preto publikujú často aj nepravdivé informácie. Faktom je, že poľský export zeleniny na slovenský trh rastie aj napriek tomu, že Poľsko leží severnejšie a má horšie klimatické podmienky. Poľskí farmári používajú menej umelých hnojív. Ich výrobky sú zdravšie, no vyprodukovanie porovnateľnej časti úrody si vyžaduje vyššie pracovné náklady.

Na Slovensku je v tomto smere zrejme drahšia cena práce.

Andrzej Tymkowski: Ak je pravdou to, čo hovoríte západným investorom, že pracovná sila na Slovensku je lacná a napokon lacnejšia než v Poľsku, tak to hovorte vo všetkých prípadoch. Buď je lacnejšia alebo je drahšia. Keď ide o zahraničných investorov, všetci na Slovensku hovoria, že pracovná sila je lacnejšia. Avšak keď ide o konkurenciu v oblasti produkcie zeleniny, všetci hovoria, že ľudska práca je lacnejšia v Poľsku. Tak čo je konečne pravdou?

Zenon Kosiniak-Kamysz: Je to citlivá otázka aj pre nás. V slovenských médiách sa často objavujú informácie, podľa ktorých sú poľské produkty nekvalitné. Rok 2004 bol vynímočný v tom, že prvý raz sme sa ocitli v situácii konkurencie. Nie všetci to chápu, hľadajú preto vinníkov. Hlavným vinníkom sa, žiaľ, stalo Poľsko. Možno aj preto, že sme aj za totality mali súkromných poľnohospodárov a máme viac skúseností. O rok, o dva sa danej situácii určite prispôsobia aj vaši pestovatelia. Pochopia, že to už nie je ich monopol a ich reakcie sa zmiernia. Veď pred vstupom do EÚ sme akceptovali všetky podmienky jej podnikateľského prostredia. Jednou z nich je konkurencia.

Máte pravdu, napokon z hľadiska trhového hospodárstva o kvalite výrobku v konečnom dôsledku rozhoduje spotrebiteľ.

Andrzej Tymkowski: Presne tak. Na Slovensku sa však poľnohospodári nechvália tým, že sú viac konkurencieschopní v pestovaní kukurice, pšenice a ďalších zrnín.

Práve tieto produkty sa predávajú na poľskom trhu. Naši pestovatelia však neorganizujú žiadne protestné akcie proti slovenskému dovozu.

Je problémom Poľska vysoká zamestnanosť v poľnohospodárstve?

Andrzej Tymkowski: Problém to určite je. V Poľsku ešte príliš veľa ľudí býva v malých poľnohospodárskych usadlostiach. Neúmerne veľa ľudí je odkázaných na príjmy len z poľnohospodárskej činnosti. Poskytuje to však aj výhodu. Niektoré odvetvia poľnohospodárstva si vyžadujú väčšiu náročnosť na ľudskú prácu. Práve preto je Poľsko dobré v pestovaní zeleniny a konkurencieschopné v pestovaní tzv. mäkkých druhov ovocia. Sme najväčším exportérom jabĺk a druhým najväčším vývozcom jablčnej štavy. Vo veľkom exportujeme záhradné jahody, maliny, čučoriedky. V týchto oblastiach sme úspešní vďaka dostatku tvrdej ľudskej práce.

Pokiaľ viem, Poľsko s Európskou úniou v oblasti pestovania mäkkých druhov ovocia zvádzalo tvrdý boj.

Andrzej Tymkowski: Únia nám do posledných chvíľ blokovala export mäkkého ovocia a určovala minimálne ceny. Ak v tomto roku nenastane nejaká klimatická pohroma, ktoré by zničila úrodu, trúfam si povedať, že v oblasti pestovania mäkkého ovocia nebudú mať proti nám Nemci a Francúzi šancu.

Zenon Kosiniak-Kamysz: Jedným z najväčších poľských problémov je vysoká miera nezamestnanosti. Keby sme v Poľsku obmedzovali počet poľnohospodárskych firiem, zvýšili by sme mieru nezamestnanosti. To nie je náš cieľ. V súčasnosti máme v Poľsku viac ako 1,8 milióna poľnohospodárskych firiem. Predpokladáme, že v budúcnosti ich bude iba 300-tisíc. Na takúto redukciu ešte nenastal čas. V mestách totiž zatiaľ nemáme pre ľudí z vidieka adekvátny počet pracovných miest.

Andrzej Tymkowski: Zhováral som sa s vysokým úradníkom slovenského ministerstva pôdohospodárstva. Vymieňali sme si názory ohľadne našej pripravenosti na prijímanie priamych platieb. Úradník mi pripomínal, že Poliaci v tomto smere zaostávajú. Hovorím mu: vážený pán kolega, koľko máte oprávnených poľnohospodárskych subjektov? Viac ako 70-tisíc. Zasmial som sa a povedal som, v Poľsku ich máme 1,8 milióna. Naša agenda je o niečom inom. Podotýkam, že až 1,6 milióna subjektov vyplnilo svoju žiadosť bezchybne a bude dostávať priame platby.

V roku 2004 dosiahla poľská ekonomika výrazné úspechy. Je príčinou dostatok zahraničných investícií alebo si poľskí podnikatelia uvedomili, že musia byť viac konkurenčne schopní a vyvíjať väčšie aktivity.

Zenon Kosiniak-Kamysz: Myslím, že k úspechu nás doviedla druhá príčina.

Andrzej Tymkowski: Zahraničné investície stále nezodpovedajú apetítu Poliakov. Keď ich prepočítame cez demografický potenciál, sú pred nami všetky štáty Visegrádskej štvorky. Pritom akumulovaný zahraničný kapitál je v Poľsku najvyšší.

Prvé známky oživenia v poľskej ekonomike nastali v roku 2003. Ročný rast dynamiky HDP dosiahol 3,8 %. V prvom polroku 2004 sa však tempo rastu HDP zvýšilo na 6,5 %. Udržiava sa vysoká aktivita podnikov. Dynamika priemyselnej produkcie, ako aj domáceho i zahraničného obchodu prevyšuje prognózy. Zvyšuje sa úroveň tvorby fixného kapitálu v stredných a veľkých podnikoch. Klesá miera inflácie. Finančné výsledky poľských firiem sú nad očakávanie priaznivé.

Ako vidíte vývoj v oblasti prihraničnej a regionálnej spolupráce?

Zenon Kosiniak-Kamysz: Myslím, že sa vyvíja veľmi dobre. Vzťahy sú naozaj vynímočné. Počas prírodnej kalamity vo Vysokých Tatrách prišla prvá reakcia na poskytnutie pomoci z mesta Zakopane. Úlohou oboch vlád je vytvoriť dobré podmienky pre regionálnu a prihraničnú spoluprácu. Kontakty na hraniciach sú podľa mňa vynikajúce. Ak sa pozriete na pltníkov v Zamagurí, majú nielen tie isté kroje, ale aj veľmi podobný dialekt. Tam už ťažko odlíšite, kto je Slovák a kto Poliak. V týchto oblastiach už na každom kroku cítiť fiktívnosť štátnych hraníc.

Akú úlohy si kladiete v tomto smere?

Zenon Kosiniak- Kamysz: Nájsť cestu pre lepšie využitie európskych fondov. Treba zlepšiť úroveň infraštruktúry. Perspektívy pre výhodnú spoluprácu sa potom výrazne zlepšia. Mestá už majú množstvo partnerov a neverili by ste, koľko iniciatív najrôznejšieho druhu vyvíjajú. Nik už nečaká na vládne rozhodnutia, na nariadenia, v akej oblasti má kto s kým spolupracovať. To sú už noví Európania, ktorí vytvorili nové podmienky pre vzájomné kontakty.

Andrzej Tymkowski: Prednedávnom som bol v reštaurácii vo Veľkom Mederi. Jedálne lístky tam mali v štyroch rečiach krajín V4. Mojej manželke sa páčilo, že poľština bola na prvom mieste.

Zenon Kosiniak-Kamysz: No v iných termálnych kúpeľoch a akvaparkoch, kde chodí množstvo poľských turistov, máte jedálne lístky v angličtine, nemčine, dokonca aj v čínštine, ale poľština chýba. Nie je to chyba?

Myslím, že nie. Takmer každý Poliak vie totiž po anglicky.

Zenon Kosiniak-Kamysz: Otázka však znie, či sa Poliak cíti ako vítaný hosť alebo nie. Poznám už však aj pozitívne výnimky napríklad Bešeňová, kde približne 80 percent návštevníkov prichádza z Poľska. Poliak cíti či je vítaný. Ak ho privítate v rodnej reči, určite sa vráti. A nabudúce nepríde len sám.

Andrzej Tymkowski: Odkedy slovenská koruna získala naspäť svoju správnu hodnotu a zvýšila svoj kurz voči euru, doláru i voči zlotému, aj slovenskí turisti začínajú navštevovať Poľsko.

Čo z vášho pohľadu možno najviac vytknúť slovenskému cestovnému ruchu?

Zenon Kosiniak-Kamysz:

Nepríjemnou skutočnosťou pre poľských návštevníkov Slovenska sú dvojaké ceny: iné pre Slovákov a iné pre cudzincov. Obyvatelia Slovenska majú často až 50-percentné zľavy. Pre jednotný priestor Európskej únie je to zjavná diskriminácia, ktorá nerobí dobré meno vášmu cestovnému ruchu. Cestovný ruch nesmie poznať obmedzenia.

Ako sa vám pozdáva slovensko-poľská kultúrna výmena?

Zenon Kosiniak-Kamysz: Minulý rok sme organizovali poľské dni na Slovensku. Týkali sa divadla, filmu a iných oblastí kultúry. Záujem bol obrovský. Napriek tomu máme ešte nevyužité kapacity na oboch stranách hraníc. V Poľsku napríklad málo poznáme slovenskú literárnu tvorbu. Teší ma, že na Slovensku je toľko prekladateľov poľskej literatúry. Umožňujú vám čítať diela poľských nositeľov Nobelovej ceny. Som milovník poézie, preto som za oveľa užšiu kultúrnu spoluprácu oboch krajín.

Zenon Kosiniak-Kamysz

Funkcia: veľvyslanec Poľskej republiky na Slovensku

Vek: 58 rokov

Stav: ženatí, otec dvoch detí

Vzdelanie: Technická univerzita Drážďany, postgraduálne štúdium zahraničného obchodu na VŠE v Krakove

Cudzie jazyky: angličtina, nemčina, ruština, slovenčina, maďarčina

Diplomatická kariéra: Prvý tajomník Veľvyslanectva Poľskej republiky v Budapešti, radca-vedúci ekonomického oddelenia v Berlíne, štátny tajomník na Ministerstve vnútra a administratívy vo Varšave. Od augusta 2003 veľvyslanec Poľskej republiky na Slovensku.