Tempo rastu hrubého domáceho produktu (HDP) by malo v tomto roku dosiahnuť 3,7 % a jeho absolútna hodnota by mala predstavovať 1,061 bil. Sk. Vyplýva to z prognóz Štatistického úradu SR (ŠÚ). Podľa predpokladov Inštitútu informatiky a štatistiky (Infostat) by mal HDP vykázať rovnakú dynamiku rastu.

Priemerná miera inflácie by mala podľa odhadov ŠÚ za celý rok predstavovať 3,8 %. Infostat je vo svojich prognózach opatrnejší a počíta s priemernou infláciou na úrovni 4,0 %. Na druhej strane je optimistickejší vo svojich prognózach miery nezamestnanosti, keď uvažuje s 18,7 %. ŠÚ prognózuje mieru nezamestnanosti na 19 %.

ŠÚ zrevidoval výsledky HDP za posledné dva roky v kvartálnom členení. Najväčšie zmeny nastali počas roka 2000, kde v prvom kvartáli úrad znížil tempo rastu ekonomiky v stálych cenách z 1,5 % na 1,2 % a v druhom štvrťroku z 1,9 % na 1,8 %. V treťom štvrťroku odhad rastu hospodárstva ŠÚ nezmenil, v štvrtom ho zvýšil z 2,9 % na 3,2 %. Tempo rastu HDP za celý rok 2000 tak zostalo na pôvodných 2,2 %. Dynamiku rastu HDP za minulý rok ŠÚ nezmenil v žiadnom kvartáli, napriek tomu, že odhad HDP v absolútnom vyjadrení v každom štvrťroku stúpol a celkove za rok dosiahol v stálych cenách 707,348 mld. Sk. V bežných cenách bol na úrovni 989,297 mld. Sk. Miera inflácie bola na konci uplynulého roka 7,1 % a miera nezamestnanosti 19,2 %.

Objem HDP v bežných cenách bol za štvrťrok 244,8 mld. Sk

V prvom štvrťroku sa podľa predbežného odhadu vytvoril hrubý domáci produkt (HDP) v objeme 244,8 mld. Sk. V stálych cenách to predstavovalo 171,078 mld. Sk. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku sa objem HDP zvýšil reálne o 3,9 % a v bežných cenách o 7,8 %. Medziročný reálny rast ekonomiky bol v prvom kvartáli o 0,9 percentuálneho bodu rýchlejší. Informoval o tom Štatistický úrad SR.

Z hľadiska spotreby bol prírastok HDP výsledkom vyššieho domáceho dopytu o 3,7 %. Zahraničný dopyt medziročne klesol o 4,1 %. Z hlavných zložiek domáceho dopytu vzrástla konečná spotreba domácností o 5,2 % a konečná spotreba verejnej správy o 5,7 %. Tvorba hrubého fixného kapitálu bola o 0,8 % nižšia ako pred rokom. Medziročné tempo vývoja jednotlivých zložiek spotreby ovplyvnilo štruktúru HDP. Podiel konečnej spotreby domácností sa zvýšil o 0,7 percentuálneho bodu na 53 % a podiel tvorby hrubého fixného kapitálu klesol o 1,2 percentuálneho bodu na 26,5 %.

Na strane tvorby medziročný rast HDP súvisel s jeho zvýšením v ostatných službách o 12,6 %, stavebníctve o 8 %, pôdohospodárstve o 7 %, v obchode, hoteloch a reštauráciách o 1 %. V priemysle tvorba HDP klesla o 4,3 %, v dôsledku poklesu v priemyselnej výrobe o 9,7 % a v ťažbe nerastných surovín o 0,8 %. Nižší objem ako vlani sa vytvoril aj v doprave o 6,1 %, pošte a telekomunikáciách o 3,8 %.

Podiel súkromného sektora na tvorbe HDP sa oproti prvému štvrťroku 2001 zvýšil o 4,6 percentuálneho bodu na 87,3 %. Pritom na tvorbe HDP v poľnohospodárstve sa podieľal 98,4 %, v lesníctve 44,2 %, v priemysle 78,4 %, v stavebníctve 99 %, v doprave 63,8 % a v obchode 99,8 %.

Štvrťročné výsledky HDP pokladajú analytici za pozitívne

Hospodársky rast SR v prvom štvrťroku 2002 splnil až prekročil očakávania analytikov. Výsledok medziročného rastu hrubého domáceho produktu (HDP) vo výške 3,9 % väčšina analytikov vníma pozitívne, pretože slovenská ekonomika naďalej rastie viditeľne rýchlejším tempom ako ekonomika krajín Európskej únie.

Ako uviedol analytik VÚB Pavol Popp, HDP stále ťahal domáci dopyt, ale nepriaznivý vývoj jeho štruktúry sa opäť prehĺbil. „Veľmi negatívne možno hodnotiť fakt, že hospodársky rast charakterizujú tendencie uprednostňujúce spotrebu pred investíciami,“ konštatoval. Dynamizujúcim faktorom rastu bola podľa neho konečná spotreba domácností s medziročným rastom až 5,2 %. Ako povedal analytik UniBanky Viliam Pätoprstý, pod tento vývoj sa podpísal najmä rast reálnych miezd domácností, ktorý bol už dlhšie badateľný napríklad na raste tržieb v maloobchode, ako aj v predaji automobilov. Podľa Poppa v rámci domáceho dopytu sčasti prekvapil medziročný pokles tvorby hrubého fixného kapitálu o 0,8 %. Nazdáva sa, že tento vývoj by tak naznačoval dočasné utlmenie tempa reštrukturalizácie ekonomiky SR. „Na druhej strane je tento výsledok jednorazovo ovplyvnený mimoriadne vysokou bázou prvého štvrťroka 2001,“ uviedol.

Ako povedal analytik Slávie Capital Pavol Ondriska, slovenské domácnosti utrácajú ako už dávno nie. „Samozrejme, ide o agregovaný štatistický údaj a jednotlivé domácnosti to môžu pociťovať odlišne, pričom aj príjmy zo šedej ekonomiky zohrávajú určite svoju úlohu,“ dodal. Podľa ekonóma Slovenskej ratingovej agentúry Ľudovíta Ódora viac ako 5-percentný nárast zaznamenala popri konečnej spotrebe domácností aj spotreba verejnej správy, ktorá tak, i vďaka nízkej úrovni vlaňajška, prekonala 6-ročný rekord v raste za prvý kvartál. Ako uviedol analytik Ľudovej banky Mário Blaščák, tendencia zvyšovania spotreby štátu sa na Slovensku v súčasnosti prejavuje tak ako všade na svete v závere volebného obdobia.

Pokles zahraničného dopytu o 4,1 % sa podľa Poppa všeobecne očakával, pričom negatívny vplyv čistého exportu bol miernejší ako v predchádzajúcich štvrťrokoch. Podľa Ondrisku rozdielny vývoj dovozných a vývozných cien opätovne pomohol tento negatívny vplyv čistého exportu v stálych cenách utlmiť, čo prispelo k vyššiemu rastu HDP.

Z hľadiska štruktúry HDP zo strany produkcie boli podľa Ódora v prvých troch mesiacoch roku ťahúňmi ekonomiky najmä sieťové odvetvia, ostatné služby, stavebníctvo a poľnohospodárstvo. „Výrazne zaostávali známe piliere ekonomiky ako výroba kovov, strojov a dopravných prostriedkov,“ uviedol. Zo štruktúry rastu HDP však Ódor usudzuje, že súčasné trendy nie sú dlhodobo udržateľné. Preto sa dá podľa neho predpokladať, že nová vláda uskutoční aj určité opatrenia na vytvorenie lepšieho prostredia na investovanie a mierne pribrzdenie spotrebného dopytu.

Podľa Poppa by sa podobné faktory ako v prvom štvrťroku mali podieľať na dynamizácii rastu HDP aj v ďalšom období. V druhom kvartále predpokladá reálny rast vo výške 4,1 % HDP. Celoročnú hodnotu reálneho rastu, v závislosti od koncoročnej hospodárskej politiky novej vlády, možno podľa neho očakávať nad úrovňou 4,3 %. Ako dodal Pätoprstý, aj v najbližších mesiacoch by slovenská ekonomika mala dosahovať podobné rasty HDP. Celoročný rast HDP tak očakáva na úrovni 3,9 %.

ŠÚ čaká pokles tempa rastu HDP v poslednom štvrťroku

Čistý export by mal v tomto roku stále zostať v mínusových hodnotách a negatívne prispievať k tvorbe hrubého domáceho produktu (HDP). Vďaka očakávanému rozvoju zušľachťovacieho procesu by však mal vývoz zaznamenať rastovú tendenciu. Povedal to generálny riaditeľ sekcie národných účtov a cien Štatistického úradu SR (ŠÚ) Pavol Baláž.

Ako dodal, centrálna banka síce vyvíja tlak na vládu, aby pristúpila k znižovaniu verejných výdavkov, napriek nevyhnutnosti tohto kroku však takýto postup vlády pred voľbami neočakáva. Predpokladá však, že v poslednom štvrťroku zaznamenajú verejné výdavky výrazný prepad, čo prispeje k nižšej tvorbe HDP v posledných mesiacoch roka. V tomto roku súčasne predpokladá obmedzenie spotreby obyvateľstva, pričom na druhej strane by mali mierne vzrásť investície.

Podľa prognóz ŠÚ by malo v tomto roku tempo rastu HDP dosiahnuť 3,7 % a jeho absolútna hodnota by mala predstavovať 1,061 bil. Sk. Priemerná miera inflácie by mala podľa odhadov ŠÚ za celý rok predstavovať 3,8 %, mieru nezamestnanosti prognózuje na 19 %. Reálna mzda by mala vzrásť o 5,6 %.

Slovenská ekonomika vzrástla v prvom štvrťroku v medziročnom porovnaní reálne o 3,9 %, pričom sa na Slovensku vytvoril HDP v objeme 244,8 mld. Sk. Tempo rastu HDP sa tak v oproti poslednému kvartálu minulého roka nezmenilo. HDP vyjadrený v bežných cenách medziročne vzrástol o 7,8 %.

Ukazovateľ	1. štvrťrok 2002		Prognóza vývoja rok 2002
	absolútne	index 2001 2000
			ŠÚ SR		Infostat
			absolútne	index2002/2001	index2002/2001
HDP (mld. Sk) /1/	244,8	103,9	1 060,5	103,7	103,7
Výberové zisťovanie pracovných síl
zamestnanosť (tis. osôb)	2 104,6	100,2	2 126,0	100,1	100,6
miera nezamestnanosti (%) /2/	19,4	x	19,0	x	18,7
počet nezamestnaných (tis. osôb)	508,9	97,5	502,0	98,8	97,7
Priemerný počet zamestnancov v hospodárstve SR (tis. Osôb)	1 978,5	100,5	2 012,5	100,3	100,7
Priemerná nominálna mesačná mzda zamestancov v hosp. SR (Sk)	12 287	108,6	13 550	109,6	108,5
Miera inflácie (%)
posledný mesiac obdobia	x	3,6 /3/	x	4,6 /4/	4,7 /4/
v priemere za obdobie	x	4,7 /5/	x	3,8 /6/	4,0 /6/

1. metóda ESNÚ 95 v súlade so stupňom implementácie v národných účtoch za rok 1999 , absolútne hodnoty sú v bežných cenách, indexy sú v stálych cenách
2. v stĺpci prognóza Infostatu na rok 2002 je miera nezamestnanosti
3. v marci 2002 oproti marcu 2001
4. v decembri 2002 oproti decembru 2001
5. v priemere za prvý štvrťrok 2002 oproti prvému štvrťroku 2001
6. v priemere za rok 2002 oproti roku 2001