Podľa štatistík sa ekonomický rast v eurozóne spomalil a stále pretrvávajú inflačné tlaky, čo je evidentné, v rámci kľúčových ekonomík, najmä v Nemecku a Francúzsku. Odborníci poznamenávajú, že na tomto stave sa podieľajú aj globálne faktory – vysoké ceny ropy, narastajúce úrokové sadzby a menej expanzívny trend vo svetovom obchode. Napriek spomaleniu tempa rastu eurozóny sa však „jedným dychom“ dodáva, že jej rast je stále nad dlhodobo plánovaným priemerom, ktorý Európska centrálna banka odhadovala približne na úrovni 2,5%.

Nárast hrubého domáceho produktu v eurozóne sa spomalil v treťom štvrťroku o 0,7% v porovnaní s predchádzajúcim kvartálom a na medziročnej báze došlo k spomaleniu z 3,7% na 3,4%.

Pohyby európskej ekonomiky sú teda porovnateľné s vývojom v Spojených štátoch, i keď mnohí analytici poznamenávajú, že v dlhodobejšom časovom horizonte bude mať Amerika aj naďalej komparatívne výhody vo vyššej produktivite práce, vyššej miere zamestnanosti, ako aj v schopnosti pružnejšie aplikovať najnovšie technológie.

Postupné eliminovanie týchto kľúčových komparatívnych výhod USA považuje Banková federácia Európskej únie (BFEU) za prioritu. Jej realizácia však bude pri optimálnych podmienkach možná najskôr v priebehu nasledujúcej dekády.

BFEU vychádza z toho, že rast v eurozóne dosiahne k ultimu roka 2000 3,4% a na konci roka 2001 sa ustáli na troch percentách.

Bankoví špecialisti sú opatrní aj pri posudzovaní ďalšieho vývoja euromeny – štádium „totálneho podhodnotenia“ voči doláru sa končí. Na konci tohto roka sa bude euro obchodovať zhruba na hladine 0,87 USD, v tom istom období roka 2001 však už má byť tento pomer na hranici 0,98 USD.

Podľa renomovaného britského denníka Financial Times vysoké ceny energetických vstupov a znehodnotenie euromeny voči doláru v priebehu tohto roka sa najviac podieľali na gradovaní inflačnej krivky, ktorá presiahla Európskou centrálnou bankou prognostikovanú úroveň dvoch percent.

Pre úplnosť však tiež treba dodať, že za ostatné dva týždne klesla cena ropy za jeden barel o viac ako šesť dolárov.

Najaktuálnejšie údaje hovoria, že ročná miera inflácie je v Nemecku 2,6%-ná a vo Francúzsku 2,2%-ná.

Spriemerované údaje v celej eurozóne definujú novembrovú mieru inflácie na úrovni 2,9%, pričom v októbri bol tento ukazovateľ nižší o 0,2%.

Hoci je inflačný tlak evidentný, viacerí pozorovatelia uvádzajú, že na dnešnom rokovaní Výkonnej rady Európskej centrálnej banky/poslednom v tomto roku/, nedôjde k zvýšeniu základnej úrokovej sadzby.

Určitým signálom v tomto smere je aj vyhlásenie vplyvného prezidenta Bundesbanky Ernsta Weltekeho, ktorý doslova povedal, že v terajšej ekonomickej konštelácii sú úrokové sadzby ECB adekvátne. V tomto kontexte je však stále rizikom tlak odborových centrál i zamestnávateľských zväzov, aby sa inflačná krivka sčasti kompenzovala zvyšovaním miezd.

Celkový výhľad na rok 2001 spočíva v tom, že mierne poklesne index spotrebiteľskej dôvery, utlmí sa hospodársky rast v globálnom meradle, a to nielen v eurozóne, avšak určitou protiváhou budú v každom prípade daňové korekcie /smerom nadol/ v krajinách Európskej únie.

Európska centrálna banka s najväčšou pravdepodobnosťou zachová doterajší kurz – predbežne udrží úroveň základnej úrokovej sadzby, no bude veľmi ostražitá voči ďalšiemu vývoju inflačných tlakov. Toto bude asi najlepšie a najschodnejšie východisko pri zachovaní šancí perspektívnej expanzie v ekonomikách eurozóny.