V roku 2001 sa podľa predbežného odhadu vytvoril hrubý domáci produkt (2) v objeme 964,6 mld Sk. Jeho medziročné tempo rastu sa v priebehu roka (s výnimkou vývoja v 2. štvrťroku) postupne zrýchľovalo z 3 % v 1. štvrťroku na 3,9 % v 4. štvrťroku. V roku 2001 v porovnaní s rokom 2000 sa hrubý domáci produkt zvýšil o 3,3 % (v bežných cenách o 8,7 %). Tempo rastu bolo o 1,1 p. b. rýchlejšie ako v roku 2000.

Z vytvoreného hrubého domáceho produktu tvorila pridaná hodnota 866,7 mld Sk. Jej objem sa medziročne zvýšil o 3,5 %. Podiel medzispotreby na hrubej produkcii v úhrne za ekonomiku 63,3 % zostal rovnaký ako v roku 2000.

Medziročný prírastok hrubého domáceho produktu súvisel s jeho rastom v pôdohospodárstve o 2,5 %, v stavebníctve o 1,4 %, v trhových službách o 6,5 % a v netrhových službách o 2,8 %. V priemysle bola jeho tvorba takmer na úrovni roku 2000 (pokles o 0,1 %), pritom v priemyselnej výrobe vzrástla o 5,5 % a klesla v ťažbe nerastných surovín o 9,8 % a vo výrobe a rozvode elektriny, plynu a vody o 43,1 %.

Vyššiu tvorbu hrubého domáceho produktu v priemyselnej výrobe priaznivo ovplyvnil rast vo výrobe kovov a kovových výrobkov o 12,7 %, vo výrobe strojov, elektrických zariadení a dopravných prostriedkov o 4,7 %. Medziročne klesol vo výrobe potravín o 16,7 %, vo výrobe výrobkov chémie, z ropy a gumy o 0,9 %. V trhových službách sa dosiahol prírastok hrubého domáceho produktu v doprave 16,8 %, pošte a telekomunikáciách 9,7 %, obchode, hoteloch a reštauráciách 4,8 % a v úhrne za ostatné trhové služby 2,8 %.

Na strane použitia bol vývoj hrubého domáceho produktu po dvoch rokoch ovplyvnený nielen rastom zahraničného dopytu (o 6,5 %), ale aj zvyšujúcim sa domácim dopytom (o 6,6 %). V rámci domáceho dopytu najrýchlejšie rástla tvorba hrubého fixného kapitálu o 11,6 %. Zvýšila sa aj konečná spotreba domácností o 4 % a konečná spotreba verejnej správy o 5,2 %.

Rast tvorby hrubého fixného kapitálu (3) zásadne ovplyvnila vyššia tvorba nového fixného kapitálu o 13,8 %. Podiel tvorby hrubého fixného kapitálu na hrubom domácom produkte sa medziročne zvýšil o 2,3 p. b. na 30,9 %. Z vecného hľadiska sa z celkovej tvorby hrubého fixného kapitálu 307,4 mld Sk realizovalo vo forme strojov 166,3 mld Sk (v tom kovové výrobky a stroje v hodnote 126,6 mld Sk a dopravné zariadenia 39,7 mld Sk). Objem stavieb dosiahol 122,8 mld Sk (v tom budovy na bývanie 19,2 mld Sk a ostatné stavby 103,6 mld Sk).

Bežné príjmy domácností sa podľa predbežného odhadu oproti roku 2000 zvýšili nominálne o 8 % na 767,2 mld Sk (reálne vzrástli o 0,7 %). Tempo vývoja sa zrýchlilo zo 7,4 % v 1. štvrťroku na 8,6 % v 4. štvrťroku. Z celkovej hodnoty bežných príjmov použili domácnosti na úhradu bežných výdavkov 190,2 mld Sk, na svoju konečnú spotrebu 514,6 mld Sk a na hrubé úspory 62,4 mld Sk.

Podiel konečnej spotreby domácností na HDP sa zvýšil o 0,4 p. b. na 48,7 %. V jej štruktúre najväčšiu časť tvorili nákupy potravinárskeho tovaru (30,6 %), výdavky na bývanie (16,7 %), na odievanie, nábytok a bytové vybavenie (12,6 %) a na dopravu (10 %). Najrýchlejšie rástli výdavky na vzdelanie (o 21,3 %), na dopravu (o 18,4 %), na poštové a telekomunikačné činnosti (o 17,9 %). (4)

Vývoj inflácie bol priaznivejší ako v roku 2000. Jej medziročný rast dosiahol v decembri 6,5 % a bol o 1,9 p. b nižší ako v decembri 2000, hlavne vplyvom spomalenia rastu regulovaných cien. Miernejšie bolo aj tempo jadrovej inflácie. Nepriame dane úroveň inflácie v podstate neovplyvňovali. Medziročný rast cien priemyselných výrobcov sa v decembri v porovnaní s vývojom v decembri 2000 spomalil na 3,4 % (o 5,7 p. b.) a cien stavebných prác na 6 % (o 2,2 p. b.). (5)

Peňažný agregát M1 sa ku koncu decembra 2001 medziročne zvýšil o 22 % bez podstatnej zmeny tempa oproti decembru 2000. Peňažný agregát quasi peniaze (QM) vzrástol o 9,1 % pri zmiernení tempa (o 2,9 p. b.). (6)

Rozpočtové hospodárenie Slovenskej republiky (7) skončilo schodkom 44,4 mld Sk, z toho 8 mld Sk súviselo s reštrukturalizáciou úverového portfólia komerčných bánk. Bežné hospodárenie štátu sa na schodku podieľalo 36,3 mld Sk. Celkový schodok štátneho rozpočtu tvoril 4,6 % z HDP (podiel deficitu bežného hospodárenia z HDP bol 3,8 %).

Príjmy štátneho rozpočtu boli oproti rozpočtovanej hodnote vyššie o 13,7 %. Podieľali sa na nich hlavne vyššie prijaté granty a transfery (o 13,7 mld Sk), vyššie inkaso daňových (o 7 mld Sk) aj nedaňových výnosov (o 3,5 mld Sk). Úroveň daňových príjmov najvýraznejšie ovplyvnilo priaznivé plnenie dane z pridanej hodnoty (o 8,6 mld Sk). Výdavky štátneho rozpočtu sa prečerpali o 14,7 %. Súviselo to s vyššími kapitálovými výdavkami o 12,1 mld Sk, bežnými výdavkami o 11,6 mld Sk a realizáciou osobitných záruk vlády SR v objeme 8 mld Sk. V porovnaní s rokom 2000 boli príjmy štátneho rozpočtu nižšie o 3,8 % v dôsledku prijatých daňových zákonov (s účinnosťou od 1.1.2001) a výdavky sa zvýšili o 3,6 %.

Vývoj zahraničného obchodu v roku 2001 charakterizoval predstih tempa rastu dovozu pred vývozom a najvyšší schodok obchodnej bilancie od vzniku samostatnej republiky. Podľa predbežných výsledkov pasívne saldo zahraničného obchodu tovarov a služieb oproti roku 2000 vzrástlo o 61,6 mld Sk na 83,7 mld Sk. (8) V jeho objeme sa premietlo pasívne saldo zahraničného obchodu tovarov vo výške 103,7 mld Sk a aktívne saldo vývozu a dovozu služieb v objeme 20 mld Sk. Pasívne saldo zahraničného obchodu tovarov a služieb tvorilo 8,7 % z hrubého domáceho produktu. Exportná výkonnosť ekonomiky (meraná podielom vývozu výrobkov a služieb na HDP) vzrástla na 75,9 % (o 2,4 p. b.). Dovozná náročnosť (meraná podielom dovozu výrobkov a služieb na HDP) sa zvýšila na 84,6 % (o 8,6 p. b.).

Vo finančnom a nefinančnom sektore sa podľa predbežných výsledkov vytvoril zisk 134,8 mld Sk. V porovnaní s rokom 2000 vzrástol o 55 % (v bežných cenách), pri jeho vyššej tvorbe v nefinančných korporáciách o 56 % a vo finančných korporáciách o 46,1 %.

Nefinančné korporácie (9) vytvorili zisk 122 mld Sk, pri rýchlejšom raste výnosov oproti rastu nákladov. Na jeho tvorbe sa podieľali všetky odvetvia hospodárstva. Najväčší objem sa dosiahol v priemyselnej výrobe 44,7 mld Sk, veľkoobchode, maloobchode, oprave motorových vozidiel, motocyklov a spotrebného tovaru 29,7 mld Sk. Vo výrobe a rozvode elektriny, plynu a vody sa vytvoril zisk 14,4 mld Sk, v doprave, skladovaní, poštách a telekomunikáciách 11,9 mld Sk, nehnuteľnostiach, prenajímaní, obchodných službách, výskume a vývoji 11,7 mld Sk, stavebníctve 4,9 mld Sk, ťažbe nerastných surovín 1,7 mld Sk, poľnohospodárstve a poľovníctve 1,2 mld Sk.

Finančné korporácie dosiahli spolu zisk 12,8 mld Sk. Jeho úroveň súvisela hlavne s činnosťou peňažných finančných inštitúcií (zisk 12,8 mld Sk) a poisťovacích korporácií a penzijných fondov (zisk 1,4 mld Sk). Ostatní finanční sprostredkovatelia hospodárili so stratou (1,4 mld Sk).

V porovnaní s rokom 2000 vzrástol zisk v peňažných finančných inštitúciách o 33,7 %, v poisťovacích korporáciách a penzijných fondoch o 26,3 %. Objem straty ostatných finančných sprostredkovateľov klesol o 28,6 %.

Z hľadiska charakteru produkcie sa zvýšil zisk odvetví produkujúcich trhové výrobky o 63,1 % a odvetví zameraných na poskytovanie služieb o 47,7 %.

Na trhu práce po štyroch rokoch medziročne vzrástla zamestnanosť. V priemere za rok 2001 sa podľa výsledkov výberového zisťovania pracovných síl počet pracujúcich osôb oproti roku 2000 zvýšil o 1 % na 2 123,7 tis. osôb. Vzrástol počet zamestnancov o 0,6 % (na 1 943,4 tis.) a podnikateľov o 6,5 % (na 175,2 tis.).

Prírastok celkovej zamestnanosti hospodárstva súvisel s vyšším počtom zamestnancov v odvetviach priemysel (po päťročnom poklese), veľkoobchod, maloobchod, oprava motorových vozidiel, motocyklov a spotrebného tovaru, hotely a reštaurácie, nehnuteľnosti, prenajímanie a obchodné služby, verejná správa, obrana a povinné sociálne zabezpečenie, ostatné verejné, sociálne a osobné služby. Pokles počtu zamestnancov sa nezastavil v pôdohospodárstve, stavebníctve, v odvetví doprava, skladovanie, pošta a telekomunikácie.

Priaznivý vývoj zamestnanosti sa prejavil v spomalení medziročného rastu počtu nezamestnaných. V priemere za rok 2001 bolo nezamestnaných 508 tis. osôb (podľa výsledkov výberového zisťovania pracovných síl). Ich medziročný rast o 4,7 % bol o 11,7 p. b. miernejší ako v roku 2000. Nezamestnanosť najviac zvyšovali osoby, ktoré naposledy pracovali v odvetviach ostatné verejné, sociálne a osobné služby a ktoré nemali ešte zamestnanie. Miera nezamestnanosti dosiahla 19,2 % a bola o 0,6 p. b. vyššia ako v roku 2000 (v roku 2000 vzrástla o 2,4 p. b.).

V medziročnom tempe priemernej mesačnej mzdy prestal v 2. polroku pôsobiť efekt verejno-prospešných prác. Prejavilo sa to v zrýchlení jej rastu v 3. a hlavne v 4. štvrťroku. Priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca v hospodárstve SR dosiahla 12 365 Sk pri medziročnom zvýšení o 8,2 %. Jej rast bol o 1,7 p. b. rýchlejší ako v roku 2000. Vplyvom rýchlejšieho rastu nominálnej mzdy a miernejšieho tempa rastu spotrebiteľských cien reálna mzda po dvoch rokoch vzrástla o 0,8 %.

Tempo rastu nominálnej mesačnej mzdy bolo o 1,1 p. b. rýchlejšie ako rast hrubého domáceho produktu na zamestnanca (produktivita práce) v bežných cenách. Rast reálnej mzdy bol pomalší o 1 p. b.

Najvyššia úroveň priemernej mesačnej mzdy pretrvávala v peňažníctve a poisťovníctve (24 409 Sk) a vo výrobe a rozvode elektriny, plynu a vody (17 984 Sk). V šiestich odvetviach bola mzda nižšia ako v priemere za hospodárstvo. Najnižšiu priemernú mzdu mali zamestnanci v ostatných verejných, sociálnych a osobných službách (8 879 Sk), školstve, hoteloch a reštauráciách (zhodne 9 450 Sk) a pôdohospodárstve (9 750 Sk).

Vo všetkých odvetviach bola úroveň nominálnej mesačnej mzdy vyššia ako v roku 2000. Najrýchlejšie rástla vo výrobe a rozvode elektriny, plynu a vody (o 12,6 %), zdravotníctve a sociálnej starostlivosti (o 11,4 %), nehnuteľnostiach, prenajímaní a obchodných službách (o 10,3 %), peňažníctve a poisťovníctve (o 10,2 %). Najnižší prírastok mzdy mali zamestnanci v stavebníctve (4,8 %) a školstve (5,1 %).

Z pohľadu právnej formy subjektov sa priemerná nominálna mesačná mzda v porovnaní s rokom 2000 zvýšila v podnikateľskej sfére o 9,8 % na 13 730 Sk, v rozpočtových organizáciách o 4,7 % na 10 189 Sk a v príspevkových organizáciách o 11,9 % na 11 075 Sk.

Podľa prognózy Štatistického úradu SR sa v 1. polroku 2002 očakáva rast hrubého domáceho produktu v stálych cenách o 3,9 % a miera inflácie v júni 2002 oproti júnu 2001 sa predpokladá vo výške 3,3 % (10). Na trhu práce sa podľa výberového zisťovania pracovných síl prognózuje medziročný rast zamestnanosti o 0,5 % a rast počtu nezamestnaných o 0,5 % na 518 tis. osôb. Miera nezamestnanosti by mala v priemere za 1. polrok 2002 dosiahnuť 19,6 %. Vo vývoji priemernej nominálnej mesačnej mzdy sa očakáva rast o 8,5 % na 12 690 Sk. Po zohľadnení predpokladaného vývoja spotrebiteľských cien reálna mzda by sa mala medziročne zvýšiť o 4,2 %.

Podrobnejšie informácie zverejní Štatistický úrad v publikácii Štatistická správa o základných vývojových tendenciách v hospodárstve SR v roku 2001 a prognóza vývoja na 1. polrok 2002. Publikácia bude vydaná v 12. týždni t.r.

___________________________________

Vysvetlivky:

(1) Prípadné odchýlky na poslednom mieste v súčtoch a podieloch vznikajú zaokrúhľovaním údajov. Počet pracovných dní bol v roku 2001 o 2 dni vyšší ako v roku 2000.

(2) HDP podľa metódy ESNÚ 95. Údaje sú predbežné, pokiaľ nie je uvedené inak, absolútne hodnoty sú v bežných cenách, údaje o medziročnom vývoji a štruktúre sú v stálych cenách.

3) Tvorba hrubého fixného kapitálu podľa metódy ESNÚ 95. Údaje sú predbežné, pokiaľ nie je uvedené inak, absolútne hodnoty a štruktúra sú v bežných cenách, medziročné zmeny sú v stálych cenách.

(4) Vymedzenie položiek príjmov a výdavkov obyvateľstva podľa metódy ESNÚ 95; údaje sú predbežné; absolútne hodnoty sú v bežných cenách, údaje o štruktúre sú v stálych cenách.

(5) Údaje sú počítané na báze roku 1995. Pri spätnom prepočítaní na bázu roku 2000 (používanú od januára 2002) by inflácia v decembri 2001 oproti decembru 2000 dosiahla 6,4 %.

(6) Údaje Národnej banky Slovenska.

(7) Údaje Ministerstva financií SR. Údaje sú považované za predbežné až do schválenia Štátneho záverečného účtu za rok 2001 v NR SR.

(8) Údaje sú čerpané z Platobnej bilancie Národnej banky Slovenska a upravené o štatistický odhad neevidovanej ekonomiky.

(9) Korporácie sú podniky vo vlastníctve skupiny subjektov. Údaje sú vrátane kvázikorporácií (podniky vo vlastníctve jedného subjektu) a neobsahujú výsledky živnostníkov. Hospodársky výsledok je pred zdanením.

(10) Prognóza inflácie na 1. polrok 2002 je počítaná na báze roku 2000.

p. b. – percentuálny bod