Štát sa s talianskou spoločnosťou Enel nevyrovná za privatizáciu Slovenských elektrární z roku 2006 zrejme ani v novom roku. Myslí si to minister hospodárstva Peter Žiga. „Ten vzťah s Enelom je dlhodobo komplikovaný aj kvôli tomu, akým spôsobom bola privatizácia Slovenských elektrární urobená. Nenachádzame platformu na to, aby sme dospeli k vyrovnaniu sa. Neočakávam, že by sme mali túto otázku uzavrieť v budúcom roku. Na ťahu je Enel. Viackrát sme ich vyzývali, aby predložili podklady na vyrovnanie sa. Zatiaľ sme sa k tomu nedostali,“ povedal v rozhovore pre portál vEnergetike.sk minister.

Enel príde podľa ministra s návrhom na vyrovnanie sa zrejme až keď bude “pritlačený k múru“, teda ak bude po dostavbe Atómovej elektrárne Mochovce definitívne odchádzať zo Slovenských elektrární. „Ja predpokladám, že v prípade, že Enel vystúpi z akcionárskej štruktúry Slovenských elektrární, tak podľa mňa toto bude nutné uzavrieť. Bez toho sa akcionárska zmena neuzavrie. Na dohodu treba partnerov a pokiaľ nebude taliansky Enel časovo pritlačený ku stene, tak asi nebude mať tú potrebu to vyriešiť,“ konštatoval minister.

Podľa ostatnej analýzy štátu by mal taliansky Enel doplatiť ešte ku kúpnej sume za majoritný podiel slovenského dominantného výrobcu elektriny zhruba 224 miliónov eur. Kúpna cena za predaný 66-percentný podiel Slovenských elektrární bola 840 miliónov eur. Minister Žiga pred vyše rokom deklaroval, že by chcel ešte vyšší doplatok. Konkrétnu sumu však prezradiť nechcel. Enel v minulosti nikdy verejne nezverejnil, aký postoj chce v tejto záležitosti zaujať.

Ako prvý zo strany štátu prišiel s riešením vyrovnania sa za privatizáciu minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek ešte počas prvej vlády Roberta Fica. Minister vláde predložil v októbri 2009 návrh, ako sa s Enelom vyrovnať. Pracovný názov spomínaného návrhu bol “Nulový variant”. Minister Jahnátek totiž navrhol vládnemu kabinetu, aby súhlasil s tým, že štát nebude žiadať doplatok za elektrárne, pričom Enel sa taktiež vzdá svojich dodatočných finančných nárokov. Jahnátek vtedy tvrdil, že prijatím takéhoto návrhu ušetrí štát 193 miliónov eur. Podľa Jahnátka totiž Enel mohol na základe privatizačných zmlúv podpísaných pri predaji elektrární získať spomínanú sumu. Nulový variant však narazil na nesúhlas vtedajšieho koaličného partnera, stranu SNS. Tá požadovala od Talianov za elektrárne doplatiť bližšie nešpecifikovanú sumu.

Nasledujúcej krátkej vláde Ivety Radičovej sa otázku vyrovnania vyriešiť nepodarilo. Dostala sa k nej teda znova bývalá jednofarebná vláda Roberta Fica. Rezort hospodárstva vedený vtedajším ministrom Pavlom Pavlisom oznámil, že bude od Enelu žiadať za privatizáciu elektrární doplatok zhruba 200 miliónov eur.

V súčasnosti už taliansky Enel nie je 66-percentným vlastníkom Slovenských elektrární. Na prelome rokov 2015 a 2016 predal polovicu svojho podielu českému Energetickému a průmyslovému holdingu (EPH). Základná cena transakcie bola stanovená na 375 miliónov eur s tým, že 150 miliónov eur je zaplatených v rámci prvej fázy transakcie a základná cena sa môže upravovať v závislosti na definovaných parametroch v zmluve, ktoré sa týkajú najmä nákladov na dokončenie tretieho a štvrtého bloku Atómovej elektrárne Mochovce, prevádzkových parametrov nových blokov a ceny elektriny na Slovensku. Po dokončení dostavby rozostavaných mochoveckých jadrových blokov a ich uvedení do prevádzky bude mať EPH možnosť odkúpiť aj zvyšný podiel Enelu v Slovenských elektrárňach.