Medzinárodný menový fond nedávno navrhol použiť logiku obyčajných zákonov pri bankrote celého štátu. Má to jednoduchý dôvod. Perspektíva defaultu Argentíny, teda verejného vyhlásenia dlžníka za neschopného vyplácať úvery, najväčšieho defaultu v histórii stále zostáva reálnou bez ohľadu na to, že mimoriadnymi opatreniami sa ho podarilo minulý zažehnať.

Hoci je bankrot nepríjemnou procedúrou, je veľmi dobre upravený v zákone. Vo väčšine krajín zákony o bankrote dávajú dlžníkom možnosť na istý čas „schovať sa“ od veriteľov, dať si do poriadku vlastné financie, predať časť majetku a dohodnúť sa kedy bude splatený dlh. Ak je dlžníkom štát otázok zostáva viacej ako odpovedí. Podľa akých kritérií Medzinárodný menový fond bude rozhodovať kto môže byť na istý čas chránený pred veriteľmi a kto nie? Ako prinútiť suverénny štát, aby predal aktíva kvôli umoreniu dlhu? Sú potrebné rovnaké pravidlá pre podnikových veriteľov a suverénnych veriteľov.

Bankrot štátov môže ochromiť trh so štátnymi dlhopismi. Väčšina súkromných investorov je nepriateľsky naladená proti vytvoreniu jednotného mechanizmu bankrotu. „Je to hlúpa myšlienka. Nikto nebude chcieť v takýchto podmienkach pracovať na trhu dlhopisov. Zabije to trh,“ hovorí Jerome Boot, vedúci analytického oddelenia britskej firmy pre riadenie aktívami Ashmore Investment Management.

Podľa Jimiho Bartino, viceprezidenta americkej spoločnosti Alliance Capital Managment, nový plán vytvára viac problémov ako by ich riešil. Napríklad nie je jasné akým spôsobom zmeniť podmienky kontraktov obligácií, ktoré sa nachádzajú v obehu medzi investormi.

Vytvorenie pre vlády zákonného, hoci aj dočasného spôsobu ako sa vyhnúť zaplateniu dlhov, bude viesť k obmedzeniu prístupu rozvojových krajín na trhy kapitálu a rastu rizikových prémií ich dlhovej služby. Na novembrovom stretnutí ministrov financií G20 zaznela myšlienka, že ku každému dlžníkovi by mal byť pri reštrukturalizácii dlhu individuálny prístup.

Vytvorenie jednotného mechanizmu reštrukturalizácie dlhu podporujú ministri financií USA, Veľkej Británie a Kanady.

„Je nevyhnutné aby sme sa zbavili v minulosti dominantného prístupu keď

otázka reštrukturalizácie suverénnych dlhov vznikala ako jeden z dôsledkov krízy a riešil sa v každom prípade špecificky,“ vyhlásil v Ottawe minister financií Veľkej Británie Gordon Brown.

Ak sa vypracuje jednotná procedúra bankrotu pre suverénnych veriteľov, vlády budú zvádzané možnosťou v prípade finančných problémov vyhlásiť bankrot a zostať nepotrestané. „Nebude to viesť k tomu, že pre vládami zmizne faktor zábrany?“ – pýta sa Marco Santamaria, analytik Lehman Brothers.

Podľa názoru Marka Simrota, advokáta washingtonskej právnickej kancelárie Baker & Hostetler, neexistujú predpoklady, že ak sa objaví procedúra ochrany pred veriteľmi určite to povedie v rastu počtu defaultov.

„Skúsenosti s podnikmi ukazujú, že existuje mnoho spôsobov ako presvedčiť veriteľa, aby nevyhlásil default. Tieto spôsoby sa dajú vypracovať aj pre štáty,“ hovorí advokát.

Existuje jedna veľká otázka. Kto bude sudcom v procese bankrotu? Medzinárodný menový fond vidí v strede štruktúry seba, ale investori s tým kategoricky nesúhlasia.

„Ak Medzinárodný menový fond dlžníkom dovolí nezaplatiť iným veriteľom, môže sa vytvoriť dojem, že to robí preto, aby si zabezpečil včasné platby jeho vlastných úverov,“ hovorí Santamaria.

Možno vypracovanie jednotných noriem bude užitočné tým , že určí veriteľom rovnaké podmienky. Treba si pripomenúť, že investori, ktorí sú členmi Londýnskeho klubu súkromných veriteľov súhlasili po defaulte v roku 1998 odpustiť Rusku tretinu dlhu po jeho reštrukturalizácii. Krajiny, ktoré sú členmi Parížskeho klubu odmietli urobiť ústupky. Súkromní investori nie raz vyhlásili, že suverénni sú v privilegovanejšom postavení.

V Argentíne môžu mať domáci investori v porovnaní so zahraničnými väčšie privilégiá.

Ratingová agentúra Mood´y v svojom referáte poznamenáva, že v priebehu uskutočnenej reštrukturalizácie dlhov argentínski investori vymenili obligácie na úvery s nižšími úrokovými mierami. Vláda im však zachovala všetky práva spojené so starými obligáciami, medzi ktoré patrí aj hlasovacie právo. Pri skutočnej výmene sa staré práva likvidujú spolu s výmenou obligácií. Ak by zahraniční investori žiadali výhodnejšie podmienky, dali by žalobu na súd využijúc hlasovacie právo, argentínski veritelia by mohli požiadať o vrátenie svojich starých dlhopisov. Hlasovacími právami by mohli na zahraničných investorov vyvolať tlak preto, aby súhlasili s navrhnutými podmienkami reštrukturalizácie.

Ak spoločnosť nie je skutočne schopná po určitom časovom období určenom na reštrukturalizáciu vyriešiť problémy, doslova ju rozbijú na určité časti a aktíva odovzdajú veriteľom. Podobná procedúra sa nedá využiť vo vzťahu štátu. Suverénny dlžník sa svojou podstatou odlišuje od podnikového. Ak sa diskutuje o vypracovaní mechanizmu bankrotu pre suverénnych dlžníkov, je nevyhnutné myslieť na spôsoby ochrany práv investorov. Ak táto procedúra dovolí štátu vyhlásiť moratórium v čase reštrukturalizácie úverov, mnohí investori nebudú mať stimuly vkladať peniaze do štátnych dlhopisov.

Minulý týždeň sa Argentína vyhla defaultu. Vyplatenie 700 mil. USD ju stálo veľa. Musela si požičať v súkromných dôchodkových fondoch a bankách. Vláda prinútila dôchodkové fondy, aby kúpili štátne dlhopisy. Tentoraz sa jej podarilo zohnať 360 mil. USD. Preto má Argentína za sebou protestné akcie a generálny štrajk.