Štátna SZRB a Eximbanka už pritom podobné produkty poskytujú. Podľa Fica však táto iniciatíva má zjednodušiť administráciu poskytovania štátnych garancií na podnikateľské úvery v celom slovenskom bankovom sektore. Vláda sa však podľa neho nechystá podporovať bezhlavo všetky úvery podnikateľov a aj ona chce dôkladne sledovať riziko. „Nepôjdeme v žiadnom prípade do hazardovania. Nikto z nás nechce, aby zostali na pleciach štátu niekoľkomiliardové klasifikované úvery. Aj preto kritériá, ktoré bude nastavovať SZRB alebo Eximbanka spoločne s komerčným sektorom, musia byť reálne kritériá,“ povedal Fico. Do akej výšky by štát za takéto úvery ručil, zatiaľ nehovoril. Aj to má byť výsledkom dohody vlády a bánk. Minister financií Ján Počiatek zároveň dodal, že takéto poskytovanie záruk by nemalo spôsobiť tlak na deficit rozpočtu verejných financií. Vplyv tejto iniciatívy na verejné financie sa však bude ešte len skúmať. „Nepredpokladám, že by nám to spôsobovalo nejaké obmedzenia, čo sa týka deficitu,“ povedal Počiatek.
Šéfka bankovej asociácie Regina Ovesny-Straka pritom uviedla, že bankový sektor je pripravený na tomto projekte aktívne participovať. „Som presvedčená, že nájdeme rýchle riešenie. Veľmi si vážime, že štát je schopný prebrať záruku, lebo to nám určite uľahčí život a keď naša rizikovosť bude menšia, potom to bude znamenať aj to, že môžeme poskytnúť trošku lepšie ceny,“ povedala. Vláda aj banky tak pripravujú opatrenie, ako zvýšiť dostupnosť peňazí pre podnikateľský sektor. Podľa centrálnej banky sa však zatiaľ negatívne dopady v podobe spomaľovania, či dokonca poklesu objemu poskytovaných úverov, na Slovensku neprejavujú. „Nemáme zmonitorovaný ešte november. V tých číslach za prvých desať mesiacov sa ešte neodráža ekonomická alebo finančná kríza. Aj vklady aj úvery rastú, rastú primerane takým možnostiam aké sú, s tým, že sme zaznamenali len mierny pokles rastu úverov obyvateľstvu, v tých ostatných sú stabilné nárasty, ktoré boli aj začiatkom druhého polroku,“ konštatoval guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Ivan Šramko.
Podľa premiéra však pri rokovaniach s bankármi otvorili aj otázku prebytočnej likvidity domácich bánk. Podľa premiéra po odpočítaní vkladov zahraničných bánk do centrálnej banky ukladajú vyše 250 mld. Sk (8,298 mld. €). „Napriek tomu, že narastá vkladovosť a ziskovosť, sledujeme predovšetkým väčšiu opatrnosť a konzervatívnosť,“ povedal Fico. Ako dodal, nesmie sa pritom stať, aby pri týchto pozitívnych trendoch v bankovom sektore, nemal podnikateľský sektor na Slovensku dostatok finančných zdrojov. Ovesny-Straka s premiérom súhlasí, že banky majú nadbytočnú likviditu, v súčasnom období to však považuje za výhodu. „Je to v dnešnom svete absolútna výhoda nášho sektora, lebo s tým sme stabilní a nemáme tie problémy, ako majú napríklad maďarské banky,“ povedala. Priznala tiež, že banky sú opatrnejšie, ako boli napríklad pred pol rokom, čo však podľa nej rovnako vyplýva zo situácie na finančných trhoch a v reálnej ekonomike.
Vláda by však tieto zdroje rada videla aj investované v štátnych projektoch. „Zhodli sme sa aj na tom, že 15. januára sa budeme zaoberať otázkou, či je možné tieto prebytočné zdroje, ktoré sú dnes v NBS použiť na financovanie štátnych projektov,“ konštatoval Fico. Malo by ísť podľa neho predovšetkým o projekty v oblasti energetiky, diaľnic a tiež projektov spojených s bývaním a energetickou úspornosťou. Pri dlhodobejších projektoch to pritom podľa Fica príliš reálne nie je, pretože by banky museli zainvestovať možno až na 25 či 30 rokov, avšak pri krátkodobejších projektoch priestor vidí. „Pri kratších štátnych projektoch som presvedčený, že časť týchto zdrojov dokážeme uvoľniť,“ dodal premiér.
0,003
0,001
