Negatívna situácia vo výbere daní a odvodov môže pre Slovensko znamenať v tomto roku navýšenie potreby financovania štátneho dlhu oproti pôvodným predpokladom zo schváleného rozpočtu až o vyše 2 mld. eur. Uviedol to analytik UniCredit Bank Slovakia Ján Tóth. Zároveň dodáva, že po zverejnení nových odhadov daní a odvodov ministerstvom financií sa potvrdzuje, že fiškálny deficit bude medzi 5 a 6 % hrubého domáceho produktu (HDP). „Bližšie k 6 % HDP v prípade, že nebudú implementované razantné opatrenia,“ dodal analytik. Ministerstvo pritom znížilo svoje odhady daňových príjmov verejnej správy na tento rok oproti februárovej prognóze o takmer 1 mld. eur. Už vo februári však svoje pôvodné očakávania významne korigovalo a tak by podľa aktuálnych odhadov malo do rozpočtu verejnej správy pritiecť z daní oproti rozpočtovaným 12,334 mld. eur iba 10,461 mld. eur.

Podľa štátnej Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) však ani takto významne okresané príjmy neznamenajú významnejší tlak na refinancovanie štátneho dlhu. Podľa agentúry Reuters tieto tlaky totiž čiastočne tlmí aj tohtoročná májová úspešná emisia eurobondov v sume 2 mld. eur. Ako pre agentúru SITA doplnil šéf ARDAL-u Daniel Bytčánek, Slovenská republika je v súvislosti s riadením dlhu stále v celkom dobrej pozícii. Vyšší rozpočtový schodok by tak nemal pri financovaní dlhu spôsobiť žiaden významnejší problém. „Očakáva sa vyšší deficit a my sme sa podľa toho zariadili. Neočakávame preto žiadny problém,“ povedal.

Problémy s financovaním štátneho dlhu napriek poklesu príjmov nepredpokladá ani rezort financií. „Ministerstvo financií aj napriek očakávanému poklesu daňových príjmov a prípadnému vyššiemu deficitu nemá obavy o financovanie verejného dlhu,“ uviedol pre agentúru SITA hovorca ministerstva Miroslav Šmál. Podľa neho dobrú pozíciu Slovenska pri financovaní dlhu dokumentuje aj posledná úspešná emisia eurobondov. V budúcnosti by sa mal navyše deficit verejných financií znižovať. „Ministerstvo financií od roku 2010 pripravuje konsolidáciu verejných financií a postupné znižovanie deficitu,“ dodal Šmál. Analytici však podľa agentúry Reuters upozorňujú, že vyššie deficity môžu zvyšovať náklady na správu dlhu a takisto by mohli zvýšiť náklady budúceho refinancovania. „Navyše, v ďalších rokoch bude musieť vláda refinancovať krátkodobé dlhy, ktoré si brala v tomto roku, čo môže byť nákladnejšie ako v súčasnosti,“ citoval Reuters materiál Slovenskej sporiteľne.

Podľa analytika UniCredit Bank Slovakia Jána Tótha by pritom po zohľadnení nových odhadov daní a odvodov dosiahol deficit verejných financií v tomto roku 5,4 % HDP. To by znamenalo v tomto roku zvýšené náklady na refinancovanie štátneho dlhu o 2,3 mld. eur. V ďalšom roku, pri prognózovanom deficite na úrovni 6 % HDP, by bola potreba refinancovania dokonca oproti pôvodným predpokladom vyššia až o 2,8 mld. eur.