Východiskom reformy verejnej správy bola myšlienka, že samospráva – teda obce a mestá, budú kompetencie vykonávat s takým rozsahom financií, ako to robil štát do casu presunu kompetencií. Prax však ukázala, že táto téza sa ani pri jednej z presunutých kompetencií po 1. 9. 2002 (školstvo, zdravotníctvo, sociálne veci) nenaplnila, výkon všetkých je poddimenzovaný, prostriedky nezodpovedajú reálnym potrebám. Nie je preto žiadnym objavením Ameriky, že presunuté financie na rok 2003 spôsobujú obciam problémy pri výkone kompetencií.

Navyše, aj tieto nedostatocné prostriedky casto prichádzajú oneskorene, co ešte starosti samosprávy zvyšuje. Navonok sa to potom môže zdat mnohým tak, že veci verejné najlepšie spravoval štát, ved, aha, samospráva na to nestací, nevie nic zabezpecit.

Najviac sa tieto financné problémy prejavujú pri zabezpecovaní vyucovania na školách.

Podla primátora Svätého Jura pri Bratislave Alexandra Achbergera, štát už niekolko rokov pred odovzdaním kompetencií cielene znižoval prostriedky na školstvo, co viedlo ku každorocnému nárastu dlhu a problémom s platením úhrad za energie, na bežnú prevádzku škôl. Nehovoriac o neustále sa zvyšujúcom dlhu na kapitálové výdavky, co sa prejavuje rastúcim opotrebením školských objektov, z ktorých velká cast je na hranici svojej životnosti ci použitelnosti.

Zadlženie škôl pokracuje

Na prevádzku základnej školy a predškolských zariadení vo Svätom Jure pri Bratislave mesto dostáva zo štátneho rozpoctu iba 750-tisíc korún rocne, hoci reálna potreba je 1,1 milióna korún. Ak samospráva nechce nechat školu zavriet, musí doplatok zaplatit z vlastného rozpoctu. To sa zase odráža v úspornejších výdavkoch na iné oblasti oproti plánu.

Podobné problémy pocitujú aj v Stupave. Primátor Ján Beleš vyrátal, že pre štyri materské školy, základnú školu a základnú umeleckú školu (ktorá nie je v správe mesta, ale mesto za nu platí farskému úradu nájomné, z coho sa v plnej výške hradí oprava objektu) by nevyhnutne potrebovali na opravy školských objektov 6,8 milióna korún zo štátneho rozpoctu. „A to je len na riešenie kritického stavu budov, aby nezacali ohrozovat žiakov a ucitelov,“ dodáva.

Mesto je pripravené aj na urcité spolufinancovanie týchto opráv a v mestskom rozpocte na rok 2003 sa uvažuje so sumou 1,521 milióna korún. „Rovnako zlá je situácia v kapitole 630 – Služby a tovary, v ktorej mesto dostáva z ministerstva financií na zabezpecenie nevyhnutnej prevádzky školských zariadení 1,8 milióna korún na prvý polrok. Po rozdelení týchto prostriedkov len na základnej škole je taký stav, že sme z toho uhradili platby ešte za minulý december, zaplatili sme január a cast preddavkov na február tohto roku a do konca marca nám už vychádza dlh 400-tisíc korún.“

Ked predbežne zrátali nekryté casti rozpoctu, vychádza im, že Stupava bude mat dlh minimálne okolo 2,5 milióna korún, ak sa financovanie nezmení. „Pred-pokladám, že ministerstvo financií ešte v druhom štvrtroku prehodnotí túto kapitolu a že nám chýbajúce prostriedky zvýši, pretože si neviem predstavit, akým spôsobom by sme vyrovnali dlh.“ Primátor Beleš vidí velký problém v tom, že ku koncu roka už nebudú peniaze na zaplatenie tepla, svetla a vody, co by znamenalo vyhlásit nútené prázdniny. „Pevné verím, že toto je iba nocná mora, ktorá sa nepremení na skutocnost,“ zdôraznuje.

Kritika zo Stupavy

Tažkosti vznikajú aj v oblasti, ktorá by mala byt bezproblémová – vo vykrývaní mzdových fondov, kde tiež nie je všetko financne zabezpecené od štátu tak, ako by si reálna situácia vyžadovala. Za nedoriešený problém považuje primátor otázku strediska údržby a opráv škôl a školských zariadení.

„Tieto strediská mali prejst z okresných úradov pod mestské úrady, kde majú svoje sídlo. Konkrétne v okrese Malacky stredisko zacalo patrit pod okresné mesto – personálne, ale aj zo všetkými dotáciami. Neprekáža mi, že do rozpoctu Malaciek prešli mzdové fondy, to považujeme za prirodzené. Co mi však prekáža, a viním za to ministerstvo školstva alebo ministerstvo financií, že sa presunuli aj financie na jeho cinnost, ktoré boli pôvodne plánované pre celý okres. V minulom roku to bolo okolo dvoch miliónov korún a podobná suma na cinnost strediska bola vyclenená aj teraz, hoci už zaciatkom roka sme avizovali potrebu rozpocítat financie spravodlivo medzi jednotlivé obce okresu. Doteraz na naše upozornenie nik zodpovedný nereagoval a neurobil nápravu.“ Ako dalej uviedol, o tejto otázke budú rokovat so štátnym tajomníkom ministerstva školstva. Doterajšie tahanice o peniaze v rezorte ho nútia zaujat skeptický postoj k slubom, ktoré obce dostávajú zo štátnej správy.

Sociálne veci „naštastie“ nespôsobujú radnici problémy. Tým, že v domove dôchodcov sú starí ludia, vyžadujúci si nárocnú opateru, a samotný objekt (bývalý zámok i s velkým parkom) je rozsiahly, starostlivost o jeho financovanie si ponechal Bratislavský samosprávny kraj. V rámci opatrovatelskej služby cast nákladov za rozvoz teplej stravy dôchodcom hradí aj kraj, ale rozhodujúcu cast vynakladá mesto.

V zdravotníckej starostlivosti má mesto vo svojom majetku zdravotné stredisko. „Rocne stojí jeho prevádzka okolo 1,1 milióna korún. S lekármi mesto uzavrelo nájomné zmluvy, ale vzhladom na to, že lekárske podnikanie je len zbavením sa problému zo strany štátu a lekári nedokážu všetky náklady na prevádzku strediska hradit, rocne mesto prispieva v rámci sociálneho programu na jeho cinnost sumou 400-tisíc korún.“ Primátor zdôraznuje, že poskytovanie dotácie zo strany mesta je bezproblémové, poslanci chápu, že Stupava musí mat zdravotnícku starostlivost na úrovni.

Ak by mal zrátat dlhy v školstve, ktoré zatial ostávajú na pleciach mesta, ich suma by sa pohybovala okolo ôsmich miliónov korún. „Dúfam, že urcitú pomoc v oblasti kapitálových výdavkov nám štát poskytne, co by nám umožnilo zvýšit o nu mestský rozpocet. Doterajšie skúsenosti so štátnou správou ma však naucili, že ráta sa iba to, co je doma. Preto som skôr skeptik ako optimista.“

Doterajšie problémy, ktoré obce a mestá prevzali spolu s kompetenciami v oblasti školstva, vyvolávajú v samospráve voci štátu ostrú kritiku. „Financovanie prenesených kompetencií v oblasti školstva považujeme za najvážnejší problém,“ povedal predseda Združenia miest a obcí Slovenska Michal Sýkora. Dodal, že mestá a obce ohlasujú vážne problémy a sú pripravené na všetky kroky vrátane vyhlásenia mimoriadnych prázdnin. „Odhadujeme, že prostriedky na tento rok vystacia do septembra, školstvo bude reálne potrebovat miliardu korún, ktorú treba nájst,“ zdôraznil predseda.

Ekonomicky stabilný Pezinok

O cosi „lepšie“ sa majú školské zariadenia v Pezinku, aj ked problémy sú podobné ako u susedov na Záhorí. Samospráva mesta prevzala od okresného úradu školy a školské zariadenia neoddlžené. Štát za uplynulý rok neuhradil záväzky vo výške takmer 2 milióny korún. Navyše pri preberaní škôl v niektorých zariadeniach chýbali revízne správy o stave elektrických, plynových a prenosných zariadení, hromozvodov, výtahov a tlakových nádob.

Revízie sa nevykonávali pre nedostatok penazí. To teraz musí doriešit mesto, aby sa žiaci i ucitelia pohybovali v bezpecnom prostredí. Primátor Oliver Solga uviedol, že ak mesto bude chciet, aby školské zariadenia fungovali, bude ich musiet financovat aj z mestského rozpoctu, s tým však mestské zastupitelstvo nerátalo. Nechcú však dopustit, aby dodávatelia energií odpojili školy pre neuhrádzanie faktúr.

Problémom je i to, že delimitované školské zariadenia majú v rozpoctoch predpísané príjmy v celkovom objeme 2,6 milióna korún. To nie je schopná naplnit žiadna škola v meste. Ale vo výdavkovej casti sa s týmito príjmami už ráta, a o to dostanú od štátu do rozpoctu menej. Mesto voci tomuto stavu na ministerstve financií namietalo, pretože nemožno školám predpisovat príjmy z náhodných zdrojov.

Ak školy v Pezinku nepocítili zásadným spôsobom nedostatok prostriedkov, je to aj zásluhou ekonomickej stability mesta a schopností mestského zastupitelstva docasne pokryt chýbajúce prostriedky na bežný chod škôl a školských zariadení.

ZMOS o peniazoch

Nedostatok financií a narastajúce dlhy škôl avizovali primátori a starostovia Združeniu miest a obcí Slo-

venska, ktoré o tejto otázke rokovalo niekolkokrát na ministerstve školstva i s vládnym splnomocnencom pre reformu verejnej správy Viktorom Nižnanským. Podla predsedu ZMOS M. Sýkoru ministerstvo financií zrušilo školám viazanie decentralizacnej dotácie na štvrtrocné cerpanie, co znamená, že obce a mestá môžu cerpat financné prostriedky na bežné výdavky z celorocnej dotácie podla potreby, ciže môžu prekrocit aj limit cerpania napr. na prvý štvrtrok.

Negatívom pre obce a mestá je, že ministerstvo školstva stále nemá spracované normatívne podklady o rozdelení financných prostriedkov pre jednotlivé obce a mestá. Je to podla ministerstva vinou niektorých okresných úradov, ktoré nedali hodnoverné informácie. Do konca marca by však mali byt dodané a odoslané na ministerstvo financií. To už nemôže rozpisy menit, ale vydá oficiálne listy s možnostou cerpat tieto prostriedky. Prípadné dalšie korekcie sa podla predstavitelov oboch ministerstiev budú riešit priebežne.

„Uskutocnenie tohto postupu by znamenalo, že financovanie školstva v roku 2003 by sa v podstate neriešilo podla obsahu delimitacných protokolov, ale podla normatívov. To má isté výhody, pretože delimitacné protokoly nie sú úplné, nie sú všetky podpísané, sú v nich rozpory,“ uviedol predseda ZMOS.

Podla M. Sýkoru decentralizacná dotácia v porovnaní s minulým rokom ciastocne narástla, ale v zásade je na Slovensku treba doriešit nielen spôsob, akým sa financie prerozdelujú, ale aj celkovú sumu urcenú na školstvo, kedže viac rokov bol rozpocet výrazne poddimenzovaný.

„Pripravované normatívy na tento rok smerujú k tomu, že obciam a mestám sa budú uhrádzat fixné výdavky, co garantuje zákon o základných a stredných školách a školských zariadeniach, ale coraz menej ich bude ostávat na variabilné výdavky, až napokon sa môže stat realitou hrozba, na ktorú ZMOS upozornovalo už pri príprave rozpoctu na tento rok, aj pri príprave zákona o financovaní škôl, že štát postupne vôbec nebude prispievat na ostatné výdavky škôl,“ zdôraznil M. Sýkora. Ako uviedol, s tým nebude ZMOS zásadne súhlasit.

Dalšie rokovanie by sa malo týkat aj doriešenia prevádzkových dlhov za 2. polrok 2002, ked viaceré mestá a obce dostali na prevádzku škôl menej penazí než polovicu minulorocného rozpoctu.