Rada pre rozpočtovú zodpovednosť dňa 6. júna 2022 schválila a zverejnila toto písomné stanovisko, ktorým reaguje na požiadavku Kancelárie prezidenta SR o stanovisko k návrhu na skrátené legislatívne konanie (ČPT 1027) a legislatívnym zmenám (ČPT 1028) schválených Národnou radou Slovenskej republiky dňa 24. mája 2022. Znenie celého stanoviska nájdete tu. Celkový odhad nákladov balíčka (costing) zverejní RRZ v najbližších dňoch.

Zo stanoviska:

„Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (Rada, RRZ) dňa 6. júna 2022 schválila toto písomné stanovisko, ktorým reaguje na požiadavku Kancelárie prezidenta SR o stanovisko k návrhu na skrátené legislatívne konanie (ČPT 1027) a legislatívnym zmenám (ČPT 1028) schválených Národnou radou Slovenskej republiky dňa 24. mája 2022.

Stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť vychádza z jej mandátu, ktorý vyplýva z Čl. 55a Ústavy SR v spojení s Ústavným zákonom č. 493/2011 Z.z. o rozpočtovej zodpovednosti (ďalej „ústavný zákon“).

Čl. 55a Ústavy SR: „Slovenská republika chráni dlhodobú udržateľnosť svojho hospodárenia, ktoré sa zakladá na transparentnosti a efektívnosti vynakladania verejných prostriedkov. Na podporu cieľov podľa predchádzajúcej vety ústavný zákon upravuje pravidlá rozpočtovej zodpovednosti, pravidlá rozpočtovej transparentnosti a pôsobnosť Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.“

Rada v Správe o dlhodobej udržateľnosti za rok 2021 konštatovala, že slovenské verejné financie stále nie sú dlhodobo udržateľné. V rámci krajín EÚ patrí Slovensko medzi krajiny s najhorším dlhodobým zdravím  verejných financií. V posledných dvoch rokoch došlo k zlepšeniu udržateľnosti z vysokého do stredného pásma rizika. Schválené legislatívne zmeny však nemajú jasne formulované zdroje plného financovania v dôvodovej správe,  preto bez dodatočných opatrení dôjde pravdepodobne k vymazaniu minimálne časti zlepšenia udržateľnosti z predchádzajúcich dvoch rokov. Spolu s vývojom rozpočtu a vplyvom vojenského konfliktu na Ukrajine to môže viesť k opätovnému zhoršeniu udržateľnosti do pásma vysokého rizika.

Ďalším dôvodom pre požiadavky plného prefinancovanie je aj súčasná vysoká úroveň dlhu, ktorý ku koncu roka 2021 prekročil horný limit ústavný limit o viac ako 7,1% HDP. Z platného znenia ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti vyplýva, že už v roku 2023 by z dôvodu prekročenia horného limitu na dlh malo dôjsť k uplatňovaniu sankcií, ktoré by mali zásadný negatívny dopad na životnú úroveň obyvateľstva. Vlády by mali, v súlade s požiadavkou zákona, konať tak, aby sa vyhli uplatňovaniu týchto veľmi prísnych sankcií.

Legislatívne zmeny by mali mať dopad na hospodárenie samospráv. Nakoľko v súčasnosti neexistuje objektívny spôsob ako vyhodnotiť správnosť nastavenia financovania samospráv, je v súčasnosti diskusia o oprávnenosti a „znesiteľnosti“ prijatej legislatívnej zmeny vo vzťahu k výdavkom samospráv špekuláciou. Na jednej strane samosprávam už roky rastú a zrejme aj najbližšie roky budú rásť rýchlejšie príjmy ako zvyšku štátu, na druhej Rada vníma aj objektívny nárast výdavkov, napr. v oblasti energií.

Posledné zverejnené dostupné prognózy Výboru pre makroekonomické prognózy, sú z dňa 17. marca 2022. Z tejto dnes už staršej prognózy nevyplýva záver, ktorý je uvedený v zdôvodnení skráteného legislatívneho konania. Výbor bude najbližšie aktualizovať svoje prognózy už v polovici júna. Podľa aktuálnych, avšak stále predbežných odhadov Rady, ekonomika v tomto i budúcom roku porastie (za predpokladu, že nedôjde k okamžitému odstaveniu energií zo strany Ruska), no nastane pravdepodobne významné spomalenie jej rastu v porovnaní s poslednou oficiálnou prognózou Výboru. V prípade spotreby domácností pravdepodobne dôjde k jej poklesu z dôvodu rastúcich cien a súvisiaceho poklesu reálnych príjmov niektorých skupín obyvateľstva od druhého polroka 2022, ktorý bude pokračovať aj v roku 2023. Negatívny dopad horšieho ekonomického vývoja na domácnosti sa pri tomto type ekonomického šoku odporúča riešiť kompenzovaním dopadov adresnými, včasnými a dočasnými opatreniami na podporu zraniteľných domácností. Schválená legislatíva nespĺňa dve (adresnosť a dočasnosť) z uvedených odporúčaní.  Legislatívne zmeny síce prispievajú k ekonomickému rastu do 0,3 p.b. (resp. zmierňuje jeho možné utlmenie), ale sú plošné a trvalé. Vplyv legislatívy na infláciu sa predpokladá len zanedbateľný (do 0,15 p.b.). Ich prefinancovanie by pozitívny dopytový tlak na rast a infláciu adekvátne tlmilo.“