Stanovisko vyjadruje len prvý názor na návrh štátneho rozpočtu, a to z toho dôvodu, že Národná banka Slovenska (NBS) nemala dostatočný časový priestor na jeho posúdenie      a analyzovanie všetkých súvislostí a dôsledky tohto návrhu. Stanovisko vychádza okrem iného zo spoločného stanoviska guvernérov eurozóny zo dňa 3. septembra 2009.

Je nevyhnutné, aby sa v rozpočte na r. 2010 pre ďalšie roky potvrdil záväzok vlády SR na návrat k zdravým a udržateľným verejným financiám v súlade s Paktom stability a rastu. Dôležité je, aby rozpočet obsahoval dôveryhodné konsolidačné stratégie s konkrétnymi štrukturálnymi opatreniami. Štrukturálna konsolidácia v roku očakávaného zotavenia, t.j. v roku 2010, by mala byť významne vyššia ako 0,5 %, v krajine s veľkým deficitom najmenej vo výške 1,0%.

Hrubý dlh verejnej správy v Slovenskej republike v r. 2009 patrí k najnižším v Európskej únii. Deficit roku 2009 v hodnote 6,3 % je porovnateľný s inými krajinami Európskej únie v tomto období krízy, avšak podľa predloženého materiálu kumulovanie deficitov rýchlo zvyšuje zadlženie, pričom dlh by mal narásť na 33 % v r. 2009,  40,8 % v roku 2010 a 42,5 % v  r. 2011. Hodnota uvedeného dlhu v r. 2010 by pravdepodobne nemala zhoršiť hodnotenie Slovenskej republiky na finančných trhoch.

Vzhľadom na tento vývoj zadlženia NBS odporúča rýchlejšiu konsolidáciu v rozsahu minimálne 1 %.

V príjmovej časti považuje NBS návrh za reálny, s rizikom v oblasti plnenia nedaňových príjmov. Vo výdavkovej časti NBS pozitívne hodnotí úspory v hodnote približne 760 mil eur. Je však dôležité, aby boli tieto úspory udržateľné a sprevádzané štrukturálnymi opatreniami, čo sa nedalo vzhľadom na krátkosť času posúdiť.

Ďalším rizikom návrhu rozpočtu je reálnosť čerpania eurofondov a nárast vnútorného dlhu najmä v zdravotníctve, ktoré sa môže pretaviť do explicitného dlhu v ďalšom období.

 Z pohľadu stredno- až dlhodobej udržateľnosti je potrebné predovšetkým udržiavať vyrovnanú primárnu bilanciu verejných financií na úrovni r. 2008, tak, aby bola vláda SR schopná v strednodobom horizonte udržať súčasnú mieru vládneho zadlženia.

Cieľom vlády by malo byť dodržiavať pravidlá Paktu stability a rastu, čo znamená smerovať k nulovému štrukturálnemu deficitu v dlhodobom horizonte.