Banková rada NBS prerokovala júnovú strednodobú predikciu, ktorá odzrkadľuje spomaľovanie globálneho rastu. To sa premieta nielen do nižšieho zahraničného dopytu po slovenskej produkcii, ale má vplyv aj na domácu stránku ekonomiky. Aktuálna prognóza bola ovplyvnená aj vyššími cenami komodít.

V prvom štvrťroku 2019 sa slovenská ekonomika vyvíjala v súlade s očakávaniami, keď pokračovala v doterajších silných medzikvartálnych dynamikách. Jej rast bol podporený exportnou výkonnosťou, ktorá naďalej profitovala z priaznivého vývoja automobilovej produkcie. Pokles dovozu bol spojený so slabším domácim dopytom, ktorý bol ovplyvnený aj klesajúcimi indikátormi dôvery. Výsledkom je spomalenie odhadu rastu HDP v tomto aj v budúcom roku. Ekonomika SR by však mala aj naďalej dosahovať relatívne vysoké tempá rastu na úrovni 3,3 % v aktuálnom roku a 3,2 % v roku 2020. Ku koncu horizontu predikcie očakávame postupné spomaľovanie rastu HDP v dôsledku doznievania jednorazových impulzov z priamych zahraničných investícií a  vplyvom spomaľovania globálnej ekonomiky.

Vrchol ekonomického rastu bol dosiahnutý už v roku 2018. Napriek tomu v horizonte rokov 2019 – 2021 bude produkčná medzera naďalej kladná.

Vývoj na trhu práce bol začiatkom tohto roka naďalej priaznivý a v súlade s očakávaniami. Rovnako ako doteraz predpokladáme, že v ďalšom období sa bude rast zamestnanosti postupne spomaľovať v súvislosti s nedostatkom pracovných síl. Menší počet vytvorených pracovných miest v porovnaní s predchádzajúcou predikciou je dôsledkom očakávaného cyklického spomalenia ekonomiky. Podobne aj dynamický rast miezd sa bude v dôsledku slabšieho dopytu po pracovnej sile postupne zmierňovať. Situácia na trhu práce bude podporovať rast spotreby domácností aj tvorbu úspor, ktorej miera je na vysokej úrovni.

Vysoký rast cien energetických komodít a agrokomodít by mal prispievať k inflácii najmä v tomto roku. Postupne sa však tento efekt bude zmierňovať a mali by začať prevládať dopytové faktory podporené kladnou produkčnou medzerou. Spotrebiteľské ceny by mali v priemere rásť na úrovni 2,5 % v horizonte predikcie.

V reálnej ekonomike prevládajú riziká smerom nadol. Najväčšie riziko predstavuje spomalenie globálnej ekonomiky v dôsledku protekcionistických opatrení, pretrvávajúca neistota okolo brexitu a ďalšie zhoršovanie predstihových indikátorov v eurozóne a nálad v slovenskom priemysle.

V cenovom vývoji sú riziká vybilancované.

Aj keď slovenská ekonomika aktuálne dosahuje pomerne priaznivé dynamiky, v horizonte prognózy sa očakáva postupné spomalenie potenciálneho rastu. Bez podpory a rozvoja najmä investícií zvyšujúcich produktivitu práce a bez kvalitného vzdelávacieho systému nebude vytvorený priestor pre fundamentálne zvyšovanie ekonomického rastu. Preto je nevyhnutné podporovať čerpanie eurofondov v produktívnych oblastiach a prijímať štrukturálne opatrenia na zvýšenie rastového potenciálu ekonomiky.