Slovenskú ekonomiku by z dlhodobého hľadiska dokázalo posilniť zjednodušenie výberu dane z pridanej hodnoty (DPH), ktoré by šlo ruka v ruke so zvýšenou represiou daňových únikov. Vyplýva to z prieskumu, ktorý medzi svojim členmi uskutočnil Klub ekonomických analytikov (KEA). Medzi konsolidačnými opatreniami by podľa analytikov ďalej nemala chýbať ani optimalizácia siete škôl a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorá by sa riadila ukazovateľmi kvality a efektívnosti. Za nemenej dôležité KEA považuje aj vyššiu transparentnosť vo verejnom obstarávaní, na ktorú by dohliadali nezávislé komisie posudzujúce súťažné podmienky. Na prospešnosti týchto opatrení sa zhodlo až 92 % oslovených účastníkov prieskumu.

  „Slovensko prechádza obdobím, kedy musí v záujme spomalenia rastu dlhu a plnenia si povinností, ku ktorým sa zaviazalo voči EÚ, výraznejším spôsobom znižovať deficit verejných financií. Proces konsolidácie nekončí schválením rozpočtu a opatrení na rok 2013, ktoré majú za cieľ znížiť deficit ku 3% HDP,“ tvrdí Juraj Kotian, podpredseda KEA. Znižovanie deficitu bude podľa neho nutné aj v nasledujúcich rokoch, preto bude musieť vláda najneskôr na jeseň roka 2013 prijať ďalšie úsporné opatrenia. „Ak dôjde k zhoršeniu ekonomického vývoja, tak ešte aj skôr,“ dodal Kotian.

Zo všetkých 19 opatrení, ktoré v prieskume viac ako polovica ekonómov označila za ekonomicky správne a z dlhodobého pohľadu pre ekonomiku výhodné, mali iba dva z nich charakter zvyšovania daní. Konkrétne išlo o zdaňovanie dividend z krajín, ktoré predstavujú daňové raje alebo zabezpečujú úplnú anonymitu skutočných vlastníkov, a následne zvyšovanie miestnych daní. Príjmy z nich by tak šli výlučne obciam. „Drvivá väčšina odporúčaní ekonómov smerovala na zvýšenie efektívnosti výdavkov,“ uviedol Kotian. Ako najmenej odporúčané konsolidačné opatrenia ekonómovia označili zvyšovanie priamych daní a odvodov, či už plošné alebo progresívne, zavedenie dane z finančných transakcií a cielené zníženie odvodov do druhého dôchodkového piliera.

Podporu vyše troch štvrtín analytikov získali opatrenia ako obmedzenie výsluhových dôchodkov, či zásadná optimalizácia počtu a rozsahu úradov ako alternatíva k plošným škrtom. Znižovanie daňových úľav a dotácií pre firmy, škrty v sociálnych dávkach a podpore bývania pre iné ako nízko príjmové skupiny, prípadne zrušenie vianočného dôchodku schvaľujú viac než dve tretiny oslovených ekonómov. Rovnaká časť z nich by sa priklonila aj k obmedzeniu základnej zdravotnej starostlivosti hradenej povinným poistením, pričom by dali viac priestoru dobrovoľnému poisteniu.