Slovensko si pri ostatnom rokovaní o záchrannom programe pre Grécko vyrokovalo výnimku z časti dohody. Slovenská centrálna banka tak nebude musieť na špeciálny účet do Grécka poslať príjmy, ktoré eviduje z programu nákup dlhopisov centrálnych bánk eurosystému (SMP). Ostatné centrálne banky eurozóny tak na základe dohody urobia. Toto opatrenie bolo jedným z viacerých, na ktorých sa šéfovia rezortov financií v súvislosti s gréckym programom dohodli na pondelňajšom poldňovom rokovaní.

Ministri financií eurozóny totiž prijali argumenty slovenskej strany o špecifickej situácii v Národnej banke Slovenska (NBS). „Vzhľadom na celkové záporné vlastné imanie NBS musí totiž centrálna banka akýkoľvek pozitívny hospodársky výsledok použiť na umorenie naakumulovanej straty,“ povedal minister financií Peter Kažimír. V opačnom prípade by sa totiž jednorazový prevod prostriedkov do Grécka musel financovať z rozpočtu, čo by zhoršilo deficit aj dlh.

Ministri financií eurozóny a Medzinárodný menový fond (MMF) v pondelok uzavreli dohodu o znížení gréckeho dlhu a umožnili tak uvoľnenie ďalšej finančnej pomoci pre takmer zbankrotovanú ekonomiku. Po takmer 12 hodinách rokovaní na treťom stretnutí za tri týždne sa medzinárodní veritelia Atén dohodli na balíku opatrení, ktoré by mali znížiť dlh o 40 miliárd eur a znížiť ho do roku 2020 na 124 % hrubého domáceho produktu (HDP) krajiny.

Ministri súhlasili so znížením úrokovej sadzby na oficiálne úvery, s predĺžením ich splatnosti na 30 rokov a s odkladom splátok úrokov o 10 rokov. Podporili tiež financovanie Atén pri odkupovaní vlastných dlhopisov od súkromných investorov s cieľovou hodnotou 35 centov za euro a vrátenie balíka 11 miliárd eur zisku, ktorý národné centrálne banky získali pri kúpe zlacnených gréckych štátnych dlhopisov Európskou centrálnou bankou (ECB) na sekundárnych trhoch. „Vítam rozhodnutia, ktoré ministri financií urobili,“ povedal po skončení rokovaní prezident ECB Mario Draghi.

Otázkou zostáva, či je grécky dlh udržateľný bez toho, aby európske vlády odpísali časť svojich pôžičiek Aténam. Ministri sa zaviazali urobiť ďalšie kroky na to, aby dlh znížili „výrazne pod 110 %“ v roku 2022. Nemecko a jeho severskí spojenci doteraz odmietali akýkoľvek návrh na odpustenie časti gréckeho dlhu. Grécko by si však mohlo „zaslúžiť“ jeho zníženie o niekoľko rokov, ak bude dôsledne zavádzať dohodnuté reformy, povedal guvernér nemeckej centrálnej banky Jens Weidmann. Európska komisia tento názor podporuje.

Ministri formálne uvoľnia ďalšiu tranžu pomoci 13. decembra, povedal šéf euroskupiny Jean-Claude Juncker. Grécko dostane až 43,7 mld. eur vo viacerých fázach podľa toho, ako bude plniť podmienky. Decembrová tranža má Aténam umožniť rekapitalizáciu bánk, ako aj platbu platov štátnych zamestnancov, penzií a dodávateľských faktúr. Z tejto sumy je 23,8 mld. eur vyhradených pre banky a 10,6 mld. eur na podporu rozpočtu.