Slovensko je fungujúca trhová ekonomika a za predpokladu, že vyvinie ďalšie úsilie v strednodobej fiškálnej konsolidácii a plnom uplatňovaní programu štrukturálnych reforiem, malo by byť schopné čeliť konkurenčným tlakom Únie v blízkom čase. Uvádza sa v záveroch správy, hodnotiacej pokrok SR, ktoré Európska komisia (EK) schválila dnes v Štrasburgu.

Podľa správy sa celková makroekonomická stabilita zachovala. Ďalší pokrok nastal v bankovej privatizácii, ktorá sa blíži ku koncu a v reštrukturalizácii a privatizácii zostávajúcich štátnych podnikov. Progres bol zaznamenaný aj v rozvoji súkromného sektora. Podstatné zvýšenie deficitu na bežnom účte si podľa EK vyžiada opatrnejšiu fiškálnu politiku. Správa konštatuje, že nezamestnanosť je vysoká a rastie. Treba zlepšiť niektoré súčasti legislatívneho a inštitucionálneho rámca pre rozvoj podnikov a posilniť dohľad nad finančným sektorom. Je tiež nutné prijať kroky na zaistenie strednodobej udržateľnosti verejných financií. Vláda musí plniť fiškálne ciele uplatňovaním reforiem strednodobých verejných výdavkov, osobitne v zdravotníctve, v dôchodkovom a dotačnom systéme. Bude treba konsolidovať makroekonomickú stabilizáciu pokračujúcou opatrnou kombináciou fiškálnej a menovej politiky. Rast zamestnanosti si bude podľa Európskej komisie vyžadovať podstatné reformy trhu práce.

Čo sa týka administratívnych kapacít, Slovensko podľa EK pokročilo len obmedzene. Značný progres SR dosiahla v slobodnom pohybe kapitálu, colnej únii, malý pokrok v poľnohospodárstve, doprave, regionálnej politike, koordinácii štrukturálnych nástrojov, ako aj v spolupráci v oblasti spravodlivosti a súdnictva. Väčšie úsilie treba vyvinúť najmä v oblasti práva obchodných spoločností, hospodárskej súťaže, ako aj v sociálnej politike a zamestnanosti. Tempo v posilňovaní administratívnych kapacít v oblasti daní, energetiky a životného prostredia je nutné zachovať. Je tiež nevyhnutné posilniť inštitúcie a mechanizmy vzťahujúce sa k účinnému a kontrolovateľnému narábaniu s fondmi EÚ.

Po prvý raz v strategickom dokumente o rozšírení označí Európska komisia (EK) až desať kandidátskych krajín za fungujúce trhové ekonomiky, ktoré by po splnení rôznych podmienok mali byť už v blízkom čase schopné čeliť konkurenčným tlakom vnútorného trhu Európskej únie.

Toto dobré hodnotenie dostane SR v strategickom dokumente napriek tomu, že pôvodný text správy o pokroku SR priniesol omylom znenie, podľa ktorého môže byť Slovensko iba považované za trhovú ekonomiku schopnú čeliť konkurenčným tlakom vo vnútri Európskej únie až v strednodobom období. V záverov správy, ktoré prinesie aj strategický dokument, sa však Slovensko, rovnako ako ďalších deväť kandidátov, označuje už za fungujúcu trhovú ekonomiku schopnú v blízkom čase čeliť konkurenčným tlakom v EÚ.

Podľa EK Cyprus a Malta potvrdili, že sú fungujúce trhové ekonomiky a ČR, Estónsko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Slovensko a Slovinsko sú trhové ekonomiky. Podľa Komisie existujú podstatné ekonomické rozdiely medzi týmito krajinami, avšak za predpokladu, že budú pokračovať v terajšom alebo vo väčším úsilím v realizácii radu rozličných opatrení, mali by byť schopné čeliť konkurenčným tlakom na trhu EÚ v blízkom čase. Bulharsko je blízko k fungujúcej trhovej ekonomike a ak bude pokračovať v realizácii reforiem a zintenzívni úsilie na prekonanie pretrvávajúcich ťažkostí, malo by byť schopné čeliť konkurenčným tlakom v Únii v strednodobom období. Rumunsko nespĺňa ani jedno kritérium, ale po prvý raz urobilo v tomto smere rozhodujúci pokrok. Turecko nebolo schopné urobiť ďalší pokrok k dosiahnutiu označenia trhová ekonomika, najmä vzhľadom na nedávne krízy. Veľká časť jeho ekonomiky je však konkurencie schopná na trhu EÚ, v rámci colnej únie s EÚ.

EK pripomína, že splnenie druhého ekonomického kritéria, podľa ktorého schopnosť čeliť konkurenčným tlakom vo vnútri EÚ závisí od existencie trhovej ekonomiky a stabilného makroekonomického prostredia, umožní ekonomickým hráčom prijímať rozhodnutia v atmosfére predvídateľnosti. Vyžaduje si aj dostatočný ľudský a fyzický kapitál, vrátane infraštruktúry. Musia byť reštrukturalizované štátne podniky a všetky podniky musia investovať do zlepšovania svojej účinnosti. Objem a spektrum produktov obchodovaných s členskými štátmi EÚ je takisto dôkazom tejto konkurencieschopnosti. 62 percent exportu kandidátov smerovalo v roku 2000 do EÚ a 58 percent dovozu pochádzalo z EÚ. V prípade SR dovoz z EÚ predstavoval vlani 49 percent a slovenský vývoz do EÚ až 59 percent.

Európska komisia (EK) predpokladá, že k prijatiu prvých krajín do EÚ dôjde v roku 2004, a nie v roku 2002 ako predpokladali závery summitu v roku 1999 v Berlíne, kde únia schválila aj spôsob financovania celého procesu. Vyplýva to zo strategického dokumentu, ktorý dnes schválila EK na svojom zasadaní v Štrasburgu.

Sumy pre prijaté krajiny mali pre pôvodnú predpokladanú šestku krajín (ČR, Maďarsko, Poľsko, Estónsko, Slovinsko a Cyprus) predstavovať od 6,5 miliardy eur v roku 2002 do 16,8 miliárd v roku 2006. Komisia teraz predpokladá, že do EÚ môže vstúpiť až desať nových členov, pričom náklady na rozšírenie v každom z rokov 2004 až 2006 budú menšie než sumy schválené v Berlíne. Keďže k prvým vstupom dôjde neskôr ako sa predpokladalo, sumy zodpovedajúce daným rokom sú menšie, ako keby k rozšíreniu došlo už v roku 2002. To umožňuje sumy z Berlína prispôsobiť na väčší počet až desiatich krajín.

Komisia navrhne Rade EÚ spoločné pozície v poľnohospodárstve, regionálnej politike a rozpočtových ustanoveniach v súlade s princípmi berlínskej dohody. Zameria sa na identifikáciu organizačných a inštitucionálnych podmienok, ktoré treba splniť pre uzavretie kapitoly regionálna politika a vysvetlí spôsoby prideľovania štrukturálnych fondov novým štátom do roku 2006. Preskúma takisto možnosti prechodných období v kapitole rozpočtové ustanovenia.

EK oznámila, že v pravidelných hodnotiacich správach v roku 2002 preskúma, čo kandidátske krajiny urobili v oblasti administratívnych kapacít v rozličných oblastiach legislatívy, a či kandidátske krajiny budú schopné dobudovať náležité štruktúry potrebné na implementáciu legislatívy v čase svojho vstupu do EÚ.

Komisia dá priaznivé odporúčanie na vstup krajiny do Únie, keď bude presvedčená, že táto krajina je schopná splniť všetky kritériá k termínu vstupu. Tohtoročná správa a súčasný stav rokovaní neumožňuje ani v prípade jednej krajiny dôjsť k záveru, že dané kritériá boli splnené.

Európska komisia predpokladá, že až desať krajín by mohlo v roku 2004 vstúpiť do Európskej únie, avšak ani jedna z nich nemá v tejto veci nijakú záruku. „Týchto desať krajín nemá nijaké záruky, ale únia musí byť pripravená na prijatie všetkých krajín, ktoré splnia na budúci rok všetky podmienky a uzavrú rokovania,“ povedal komisár EÚ pre rozširovanie Günter Verheugen, podľa ktorého v prípade rozšírenia nedôjde k nijakému veľkému tresku, aj keby malo byť do únie naraz prijatých až desať krajín. Jedna vec je istá, nedôjde k veľkému tresku. Týchto desať krajín predstavuje 75 miliónov ľudí – a to nie je veľký tresk. Rozšírenie bude veľké, ak bude zahrňovať Poľsko a bude malé, ak bude bez Poľska, uviedol G. Verheugen, ktorý niekoľkokrát po schválení strategického dokumentu o rozšírení a 13 individuálnych správ potvrdil, že Poľsko v nijakom prípade nevypadlo z vedúcej skupiny kandidátov, aj keď má na svojom konte o niekoľko uzavretých kapitol menej ako pokročilejšie krajiny, vrátane Slovenska.

Verheugen je presvedčený, že niet dôvodu myslieť si, že bude na Poľsko treba čakať, pretože k nijakému spomaleniu v príprave Poľska nedošlo a niektoré kapitoly sa zatiaľ nepodarilo uzavrieť iba kvôli politickým dôvodom. G. Verheugen zdôraznil, že aj prax dokázala fungovanie troch hlavných princípov procesu rozšírenia, ktorým sú hodnotenie podľa skutočných výsledkov, diferencovaný prístup a možnosť dobiehania. Podľa jeho slov dnes 12 kandidátov spĺňa politické kritériá a 10 krajín je veľmi blízko k úplnému splneniu ekonomických kritérií. Kritérium, týkajúce sa administratívnych kapacít, nespĺňa úplne ani jedna kandidátska krajina a všetky sa preto podľa Verheugena musia v tomto aspekte zlepšiť. „Tento problém však existuje všade a Slovensko nie je iné ako ostatné krajiny. Preto by som nerád robil ich poradie. Je to úlohou pre všetkých, vrátane Slovenska,“ povedal Verheugen.

Podľa komisára je financovanie rozšírenia EÚ až o desať krajín financovateľné aj bez toho, aby došlo k prekročeniu limitu, stanoveného na summite v Berlíne v roku 1999. Tam sa EÚ uzniesla, že na rozšírenie o šesť krajín venuje peniaze v hodnote od 6,5 miliardy eur v roku 2002 do 16,8 miliardy v roku 2006.

Komisia navrhne Rade spoločné pozície v poľnohospodárstve, regionálnej politike a rozpočtových ustanoveniach v súlade s princípmi berlínskej dohody, ale proces rokovaní sa bude podľa Verheugena môcť viesť nezávisle od rozhodnutí ohľadom reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky. „Nemôžeme s rozšírením počkať napríklad na rok 2007,“ zdôraznil. Bez prejudikovania budúcich rozhodnutí o financovaní EÚ komisia preskúma, ako narábať s priamymi platbami v poľnohospodárstve.