Slovensko by malo pokryť podstatnú časť svojej potreby refinancovania štátneho dlhu cez benchmarkové emisie dlhopisov s pevným výnosom. Ich splatnosť by mala byť od 5 do 15 rokov a objemy v menovitej hodnote najmenej 3 mld. eur. Vyplýva to zo stratégie riadenia štátneho dlhu na roky 2011 až 2014, ktorú v stredu schválil vládny kabinet.

V prípade priaznivejších podmienok by sa mala splatnosť štátneho dlhu ešte predlžovať. „Ak to situácia na trhoch dovolí, bude snaha predĺžiť výnosovú krivku na splatnosť 20, resp. 30 rokov aj z dôvodu, aby v ekonomike existoval mechanizmus pre ocenenie dlhodobých finančných aktív a pasív,“ uvádza sa v stratégii z dielne ministerstva financií. Okrem toho sa bude štát snažiť vykupovať štátne dlhopisy a štátne pokladničné poukážky a vymieňať dlhopisy z emisií pred splatnosťou za dlhopisy s novootvorených emisií s cieľom eliminovať výkyvy v peňažných tokoch spôsobené najmä veľkými menovitými hodnotami nových emisií.

Ďalším cieľom v správe štátneho dlhu v nasledujúcom období bude podľa materiálu aj pokračovanie v snahe o zmenšovanie podielu neobchodovateľného dlhu, predovšetkým vládnych úverov, pričom do úvahy budú braté relevantné finančné podmienky. „Prijímanie nových úverov bude obmedzené na prípady, keď je úver ekonomicky výhodnejší alebo porovnateľný ako vydanie cenného papiera, prípadne prinesie ešte ďalšie sekundárne vedľajšie prínosy pre štát,“ uvádza rezort financií.

Štát bude tiež chcieť diverzifikovať svoju investorskú základňu. Preto je podľa ministerstva financií potrebné najmenej raz ročne zorganizovať informačno-prezentačné stretnutie so súčasnými a potenciálnymi investormi do štátneho dlhu SR.

Slovenský štátny dlh za necelé dva roky stúpol o vyše 6 mld. eur. Vplyvom krízy začal výraznejšie stúpať v roku 2009, keď sa z necelých 17,8 mld. eur vyšplhal až k 21 mld. eur. Po troch štvrťrokoch 2010 potom už bol takmer 24 mld. eur. „Hlavnými faktormi stojacimi za výrazným nárastom dlhu sú hospodárska kríza, ktorá sa negatívne premieta do deficitu štátneho rozpočtu cez výpadok daňových a odvodových príjmov, realizácia proticyklickej expanzívnej fiskálnej politiky a úbytok zdrojov, ktoré sa využívajú na krytie štátneho dlhu v rámci refinančného systému,“ uvádza sa v stratégii riadenia štátneho dlhu. Podiel štátneho dlhu na hrubom domácom produkte tak ku koncu septembra dosiahol 36,6 %.

Väčšinu slovenského štátneho dlhu ovládajú domáci investori. Podľa stratégie totiž domáci štátny dlh ku koncu septembra 2010 tvoril 64,6 % z celkového štátneho dlhu na úrovni 23,838 mld. eur a zahraničný dlh bol zvyšných 35,4 %. „Štátny dlh bol krytý prevažne domácimi subjektmi, hlavne komerčnými bankami a podielovými fondmi,“ konštatuje sa v materiáli.

Takmer celý štátny dlh je krytý emitovanými cennými papiermi, ktorých podiel na celkovom dlhu je 96,2 %, pričom podiel úverov predstavuje 3,5 %. Z menového hľadiska bol štátny dlh do konca roku 2008 denominovaný prevažne v slovenských korunách a v eurách. Od prijatia eura je podiel dlhu denominovaného v domácej mene až 99,7 % z celkového dlhu. Podiel ostatných mien bol zanedbateľný a kumulatívne nepresiahol 0,3 % z celkového dlhu.

Z časového hľadiska tvoril dlhodobý dlh, teda dlh so splatnosťou nad jeden rok, k 30. septembru 2010 viac ako 93 % z celkového dlhu. V roku 2007 nebolo potrebné do krytia štátneho dlhu zapojiť krátkodobé zdroje, vplyvom krízy sa koncom roka 2008 a v rokoch 2009 a 2010 pristúpilo k emisii štátnych pokladničných poukážok, teda finančných inštrumentov so splatnosťou do jedného roka.