Daň z príjmov patrí medzi najvýznamnejšie priame dane. Dochádza tu však k bezprostrednej väzbe daňovej povinnosti na príjem. Znamená to, že dane z príjmov sú menej stabilným zdrojom verejných rozpočtov. Cieľom je zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov na krytie štátnych výdavkov. Zohľadňuje dôchodkové pomery platiteľa dane priamo. Zákon o daniach z príjmov (zákon NR SR č. 366/1999 Z. z.) upravuje rozdielne daň z príjmu fyzických osôb a daň z príjmu právnických osôb. Od roku 1999 bol desaťkrát novelizovaný. Posledné dve novely sa týkajú najmä daňových výdavkov právnických osôb. Zásadnou zmenou je podľa Jozefa Áča zo Slovenskej komory daňových poradcov predovšetkým zvýšenie limitov pri uplatňovaní odpisov pre niektoré druhy dopravných prostriedkov (rieši ich zákon č. 473/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o daniach z príjmov).

Vyšší limit pre odpisy

Rovnako to však platí aj pri uplatňovaní nájomného, vrátane nájomného pri nájomných zmluvách s právom kúpy prenajatej veci (finančný lízing). Od augusta účinný paragraf 24 ods. 2 písm. a( zákona o daniach z príjmov zvyšuje limit odpisov zo 450-tis. Sk na 800-tis. Sk pri osobných automobiloch. Ročný zvýšený odpis je tak možný už v tomto roku, a to aj pri vozidlách obstaraných pred nadobudnutím účinnosti novely. „Pri finančnom prenájme (§ 24 ods. 3 písm. f rovnakého zákona) sa limit zvýšil z 550-tis. Sk na 950-tis. Sk. Ide len o dopravné prostriedky, ktoré sú presne vymedzené v zákone. V tomto prípade je možné uplatniť zvýšený limit aj zo zmlúv uzatvorených pred rokom 2002,“ spresňuje J. Áč.

Časť z novelizovaných paragrafov nadobudla účinnosť koncom augusta tohto roku, ostatné budú účinné až od januára 2003. Od nového roka sa zruší aj minimálna preddavková daň zákonom č. 437/2002 Z. z., ktorým sa tiež mení a dopĺňa zákon o daniach z príjmov. V prechodných ustanoveniach sa však nerieši vysporiadanie povinnosti zdaňovacieho obdobia roku 2002. Vzniká tak legislatívny problém uplatnenia tejto dane. Ministerstvo financií SR si nedostatok, našťastie, uvedomilo dostatočne skoro a rieši ho vo Finančnom spravodajcovi (č. 13/2002). „V tomto usmernení uvádza, že v prípade, ak povinnosť minimálnej dane už vznikla počas zdaňovacieho obdobia v roku 2002, je daňovník povinný daň uhradiť. Ide o prípad, ak je zdaňovacie obdobie kratšie ako kalendárny rok, napríklad z dôvodu vstupu spoločnosti do likvidácie, čiže zániku daňovníka v priebehu tohto roku,“ uvádza J. Áč.

Neznamená nižší príjem pre štát

V minulom roku schválila Národná rada SR zmeny daňových sadzieb z príjmov fyzických a právnických osôb. Pripravuje sa však už návrh na ďalšie zníženie sadzieb. V poslednom čase sa veľa diskutuje o takzvanej „rovnej dani“. Presadzuje ju najmä KDH a SDKÚ. Rovná daň už existuje v Estónsku, Švajčiarsku a diskutuje sa o nej v Česku a v Rusku. Dobre konštruovaný daňový systém by mal byť spravodlivý, ekonomicky efektívny a jednoduchý. Pojem spravodlivosť je však v ekonomickej oblasti veľmi komplikovaný. Dá sa vykladať z rôznych pohľadov, a to z horizontálnej úrovne alebo vertikálnej. A v takom prípade bude vždy niekto nespokojný.

Prioritou v súčasnosti by malo byť najmä znižovanie daňového zaťaženia a zmena sociálneho systému. Pretože ak meriame daňové a odvodové zaťaženie podľa podielu čistej mzdy na celkových mzdových nákladoch firmy, zistíme, že štát každému pracujúcemu vezme 52,5 % jeho zárobku na daniach. Podľa analytika Juraja Kotiana zo Slovenskej sporiteľne sa vláde rovnú daň v tomto volebnom období nepodarí zaviesť. „Znižovanie daní má, pochopiteľne, svoje opodstatnenie. Znižuje totiž motiváciu ľudí vyhýbať sa daňovej povinnosti a nepriznávať svoj príjem. Menší výber na daniach z príjmu však bude kompenzovať vyšší výber spotrebných daní.“

Daň je povinná a nenávratná platba, ktorú musia povinné právnické aj fyzické osoby v stanovenej lehote a výške platiť.

Daňový výdavok je náklad daňovníkom preukázateľne vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Paragraf 24 ďalej presne stanovuje, čo patrí medzi daňové výdavky podľa zákona o daniach z príjmu. Daňovými výdavkami nie sú náklady, ktoré nesúvisia s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmov, aj keď o týchto nákladoch daňovník účtoval. Čo všetko nepatrí medzi daňové výdavky, ďalej rozvádza § 25 zákona o dani z príjmov.

Sadzba dane právnických osôb je 29 % zo základu dane zníženého o položky odpočítateľné od základu dane podľa tohto zákona.

Základom dane právnických osôb je rozdiel medzi príjmami s výnimkou príjmov, ktoré nie sú predmetom dane, príjmov oslobodených od dane a daňovými výdavkami, a to pri rešpektovaní ich vecnej a časovej súvislosti v danom zdaňovacom období. Ak daňové výdavky presahujú príjmy, rozdiel je stratou.

Horizontálna spravodlivosť znamená, že k ľuďom v rovnakom postavení treba pristupovať rovnako. Vyjadruje tak rovnaký prístup k ľuďom s rovnakými príjmami alebo majetkom.

Vertikálna spravodlivosť sa vzťahuje na rozdiely medzi ľuďmi v rozdielnom postavení. Znamená to, že tí, ktorí majú väčšie príjmy alebo majetok, majú platiť viac ako tí, ktorí majú menšie príjmy.